a
oči wide open
pár svetiel sa
zráža v hmle
(na stene)
zmyselne láskajúcej
matrac,
cez chodidlá
do hlavy
A izba je srdce
duchom neprítomná
stanica a stroj
Corbusier tu niekde je
a sleduje
toto
nočné premietanie
úchytkom nepovšimnuté
odstavce
ticho!
začína sa to
jeden,dva,tri
a posledné sekundy
sa strácajú v suchom hlase
dráma...možno
úder palice o rebro
démoni cez nohavice
je to fajn
a je to šialené
a kotúče sa roztáčajú na celé metre
dívať sa vpred so zatajeným dychom
nedýchať a čakať na prvý titulok
a v sále zavládne zmätok,vrah sa vytrhne z plátna
a plátno bude svet
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
llwyncaron
19. 4.apríla 2008 20:50
hezkyyyy
Napíš svoj komentár