pamätaj/
/na mäty polia,ako ti šušťali pod rukami,ked nad nimis' lietal

lietaj/
/na bežiacom páse z listov s aromatickým prízvukom

zvučne/
/sa rozlieha radosť v každom voľnom póre zeme

zem/
/sa teší novým svetom v pologuliach pangea

radosť/
vzduchu bez ľudí,radosť zeme bez vzduchu

vzdušné/
zámky atlasu padli jej na bedrá

padla/
na hubu, vytiekla v amazon do prázdna vákuovej nádoby

nadobudla/
rozmery a viac už niesť nechcela

chtíč/
ani oči hada draka z pukliny zemského jadra

do ňadra/
zabodol sa pandemicky a viac nevyrazil z jej obalu

obalil/
ju semenom z ničoho do niečoho a v ňu

ona/
sa bránila,v bolesti tsunami zrážala ho k zemi

no on/
len rástol a mocnel,vždy silnejší a tisíc rokov v nej zapustený

odpustenie/
nepripustíš!a tak ho trpí,znáša,a najradšej by si ten čas vzniku nepamätala

pamäť/
len to jediné mať nechcela,aby toľko vo svojom vnútri žeravom žila

život/
takto vznikla jej otroč sama sebou zotročená

 Blog
Komentuj
 fotka
petronellka  29. 7. 2008 20:24
chvalim...
 fotka
tatianka  29. 7. 2008 20:42
teší ma, že je v tej básni toľko geografických pojmov
 fotka
kaira07  29. 7. 2008 21:57
no čo mám povedať...skvelé
 fotka
transplantovana  29. 7. 2008 22:53
no, pane VšNm. po gramatickej straske je to v poriadku.. ale, prislo mi to trochu drsne.. vzdy ked od teba nieco precitam, mam doslova otvorenu hubu
 fotka
shroomy  30. 7. 2008 09:02
hm...a co budes mat na obed?
 fotka
biancadetolle  31. 7. 2008 12:09
Trpí
Napíš svoj komentár