pamätaj/ /na mäty polia,ako ti šušťali pod rukami,ked nad nimis' lietal lietaj/ /na bežiacom páse z listov s aromatickým prízvukom zvučne/ /sa rozlieha radosť v každom voľnom póre zeme zem/ /sa teší novým svetom v pologuliach pangea radosť/ vzduchu bez ľudí,radosť zeme bez vzduchu vzdušné/ zámky atlasu padli jej na bedrá padla/ na hubu, vytiekla v amazon do prázdna vákuovej nádoby nadobudla/ rozmery a viac už niesť nechcela chtíč/ ani oči hada draka z pukliny zemského jadra do ňadra/ zabodol sa pandemicky a viac nevyrazil z jej obalu obalil/ ju semenom z ničoho do niečoho a v ňu ona/ sa bránila,v bolesti tsunami zrážala ho k zemi no on/ len rástol a mocnel,vždy silnejší a tisíc rokov v nej zapustený odpustenie/ nepripustíš!a tak ho trpí,znáša,a najradšej by si ten čas vzniku nepamätala pamäť/ len to jediné mať nechcela,aby toľko vo svojom vnútri žeravom žila život/ takto vznikla jej otroč sama sebou zotročená Blog 1 0 0 0 0 Komentuj