Bože polnoc,otvor mi oči
zaved ma do uličiek,
kde stále džavot otcov matiek počujem
Ako malích chlapcov s loptou a kameňmi na koncoch cesty
ako výkop lopty a následnú radosť a pokoru
Bože polnoc,otvor mi oči,
nech stretnem dávno mŕtve sestry
pri tamtých zrušených obchodoch,
ta kde kedysi život prúdil,intrigami sa dekolt krčmáriek plnil
Zaved ma do zrušeného obchodu,
nech kúpim si nedosiahnuteľné
Nech kúpim si nedotknuteľné
Nech dosiahnem neuskutočniteľné
Chcem len nechvíľu,polnoc
Zmenši sa pre svetlá kandelábrov,
odpusť Georgette,že sa ťa bojí,
štamgastom,čo sa potĺkajú uličkami,tvojou dráhou
Len nachvíľu,
vpusti ma do ulíc,kde džavot nahradil nezmyselný pokrik porazeních
Kde kamene z ciest odkopli stroje,porušujúce dôveru medzi mnou a Georgetteou...
Kde hviezdy sa z ramien strhli pre nevzkriesené telá
..mňa a Georgette
Zase raz mimoriadne dobré... ale mohla by som niečo nesmelo navrhnúť, poprípade poradiť? Netvrdím, že môžem zasahovať do tvorby takejto, pretože ja takto písať neviem... nie som na takýto typ básní a ani si nemyslím, že by som takú bola schopná napísať. Lenže... ja neviem, do tej básne by sa mi strašne hodilo... keby bola trošilinku básnickejšia.
Ak si ma náhodou nepochopil - hodil by sa mi napríklad jeden rým do jednej strofy. Môže byť aj uprostred riadku a potom na konci, to je jedno, rytmiku nechaj tak, ale proste... raz za čas ten rým by som prijala, takto to totiž niekedy už znie príliš prozaicky...
To však nič nemení na tom, že momentálne ma to vzalo za svoje a užila som si to ako mimoriadne dobré dielo...
j´aime la ville pendant la nuit. surtout quand elle se tait. et la situation que tu as décrit me fascine. je veux voir ce magasin, ces femmes, ce monde... je ne l´ai pas vu encore.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ak si ma náhodou nepochopil - hodil by sa mi napríklad jeden rým do jednej strofy. Môže byť aj uprostred riadku a potom na konci, to je jedno, rytmiku nechaj tak, ale proste... raz za čas ten rým by som prijala, takto to totiž niekedy už znie príliš prozaicky...
To však nič nemení na tom, že momentálne ma to vzalo za svoje a užila som si to ako mimoriadne dobré dielo...