Natiahnutá ruka vo vetre,
pocit vetra od slnka,
čo do tváre mi radosť zaleje.
Na hektolitre radosti,
cez sito tieňov pučiacich listov
na obanažených haluzách prezretého stromu v oceáne stebiel trávy

Na jarmočnej kosti dotyk lúča
narúša môj status quo.
Vtáky sa pomaly s púšťami lúčia a prilietajú ku mne domov
Opäť krásne vitálné so zážitkom nad ostatné.
Z tichej diaľky sú priam virtuálne ako čiarky na plátne

Ak povolenie na jeden deň,
tak vtákom byť chcem.
Útek bez hraníc,
či vyššie,či prúdom sa nechať unášať...čoraz k tebe bližšie

A prestať sa báť...
a prestať sa báť,
že ked krídlami v tom prázdne prestanem trepať,
bude ma čakať len strmhlavý pád

A ak vták,tak vrana..
Odolávať náporu okolia,
nesnaží sa žiť aby bola krásna.
Len žiť,až raz dopadnúť do mysle...ako čierny anjel,len rany ostanú
za
poznanie
dane.....

V dalekej čiare horizontu,
nerovnosti v zobáku v jednoliaty život spájať,nič viac nestratiť a viac už len nachádzať

Odpustím si morseovku,
uzákoniť vlastnú reč
chápať perie strát,že nedá sa povedať len "chcem"
a "mať"


Myslieť na krátky príbeh.Plný peria,odporu a slobody.Pokým mi tvár nerozpučí v šume hádky vrabcov.Ako zvláštny druh.Bohatý.Síce nemám nič viac.LEN TENTO VZDUCH a na peruti zopár peria strapcov

 Úvaha
Komentuj
 fotka
eliza707  3. 3. 2008 20:24
velmi pjekne a dojemne kemurko...
 fotka
kvapalinka  14. 3. 2008 03:54
Týmto si poprel obvinenia (niekde v komentoch som ich zahliadla), že nepoužívaš rýmy...ja som tu nejaké zazrela-neumelé, nenásilné...také majú byť

Si každým dňom, umelecky zrelší a zrelší (len nezačni zahnívať);
 fotka
silversun  17. 12. 2008 20:28
ak bude ešte niekto ako ty (o čom naozaj vážne seriózne otvorene pochybujem), tak mi daj vedieť. ja sa osobne postarám o jeho odstránenie, aby si bol jediný svojho druhu.

lebo ......

no jednoducho lebo!
Napíš svoj komentár