svieti do nej troma bodmi.
A noc Edisona preklína na
sto spôsobov,
zem päste zatína,
otvorene sa baví s vodou.
Padá smôtok na život,
tma sa skryla do rohu.
Slnko žiada o milosť,
ked vychádza z brlohu..
Trblietavé črepy miznú,
prichádza PáN VELIKáN.
Mraky sa an kopu tisnú,
ľudí berie pelikán.
Prvý práve odlieta,
hľadiac skrz priehľadný svet,
ktorý všetko odmieta.
Neustále stráca lesk.
Dnes však správa doletela,
pozrime tá ironia,
sedím v tomto svete sám.
Pelikán s rybami padol zemi do lona...
Noc sa vtedy tichio smiala,
že Edisona dobehla.
Všetkím rybám svetlo zhasla,
no tu dole žijú dalšie nemehlá..
A PELIKáN ZAS PRILETí
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
whataboutsusan
14. 11.novembra 2007 18:22
Strasne ti za to dakujem...znamena to premna viac akoby si si mohol mysliet
3
prave som to tu znovuobjavila a zase som sa zamilovala do tvojej tvorby
Napíš svoj komentár