jediný krok delí

sa od zvyšku cesty

na čas

a sekundy poznania

klam.

a vtedy svetlo priestoru

veriť prestáva

a pohľad

sa zdá

byť len rozpučená pravda

pohľadom preletím

do nezmyselného prázdna

na konci krajnice

zastavím

a vypnem

motor

opustím rýchlosťou svetla

súčasti prototypického sveta

a škvrna

sa zmyje z neviditeľného okraja

 Blog
Komentuj
 fotka
insomnya  15. 4. 2008 22:42
Rešpekt... Hlavne za "opustím rýchlosťou svetla súčasti prototypického sveta"
 fotka
kvapalinka  15. 4. 2008 22:54
Vyrástla som z obdobia, kedy som sa snažila tvoje básne analyzovať...teraz si ich len vychutnávam...a chutia parádne
 fotka
pawlo  15. 4. 2008 23:13
A dajú sa tvoje básne aplikovať aj intravenózne??
 fotka
biancadetolle  16. 4. 2008 01:54
A mne sa tvoje básne páčia, aj keď im nerozumiem ani zbla.



Ale rýchlosťou svetla musí byť bezbolestné.
 fotka
eliza707  16. 4. 2008 05:39
tak toto je na resuscitaciu ...
 fotka
hastalavista  17. 4. 2008 23:13
Nerozumiem tomu veľmi ale rozhodne je to zaujímavé
 fotka
pucikzlaty  19. 4. 2008 20:12
lenže ako sa dá na toto reagovať ke´d tu nie je možnosť to proste bodovo ohodnotiť? Jáj, nemám slov



Zachvacujúce!
Napíš svoj komentár