Zana,Tennessse,Brexton...celou cestou.Texty viem už naspamäť.Pravda len v mojej improangličtine.Na to,že sa prevážam v takomto vozidle,by som mohol vedieť aspoň čosi po anglicky,okrem názvov hamburgerov v mekdonalde,či ako sa to píše.
Viem že písať posledné spomienky na život predtým,než spácham posledný krok k samovražde je taktrochu amatérske a v dnešnej dobe považované za prehistorický rituál samovrahov.A ak si uvedomím,že tento list možno PRÁVE PRVÝ vezme do rúk nejaký policajt,ktorý sa už pri tretej vete bude chytať za brucho aj so svojim podareným kamošom-kolegom,s ktorým chodia piť po každej šichte do toho baru v starej časti mesta s atraktívnym názvom,lákajúcim turistov zo severnej časti Európy,chytá ma záchvat zúfalosti a zarývam pero do bloku ešte viac.
Ak už odkaz,tak aspoň na hárok papiera,alebo vytrhnutá strana z LINAJKOVANÉHO notesa,výlučne linajky.Je to efektnejšie.Lenže ja som v aute nemal nič okrem blokov z pumpy,kde som väčšinou natankoval tak na pol nádrže.
Pred pätnástimi rokmi,to bol život.Bol som jeden z tých,ktorý veril,že sa krajina zmení k lepšiemu.Prišli investori a začalo sa s výstavbou nových obytných štvrtí,veľkých ako celá časť starého mesta.
A teraz,len nepríjemná spomienka na minulosť ako vred,ktorý vás obťažuje pri každom pohľade,síce len úchytkom,nedopatrením zazretom.
Stavať sa začalo,a že to nebolo len také hocijaké.Robotníci pracovali prvé tri mesiace ako včeličky a mravčeky.Len tak sa to nimi na tej stavbe hemžilo.Až jedného dňa neprišli.Cez diery v plote bolo vidno vo výkopovej jame zarazené pilóty,no to bolo všetko.Nastali reči,ved viete,ako to chodí medzi občanmi. „Určite prídu,dostali nejaké voľno,ved si aj zaslúžili.Ak neprídu dnes,prídu zajtra,alebo o týždeň.Ale URčITE prídu.“ Mnohí tomu verili aj po dvoch mesiacoch a dokonca sa našli aj takí,čo tomu verili aj po dvoch rokoch.Ja som prestal veriť niekedy medzitým.
Teraz,ked vchádzam do mesta ma vítajú postranne purpurové zvodidlá
telokumunikačnej spoločnosti popri krajniciach.Obdaleč sa čne nad horizontom megalomanský billboard s počítačovým a zdá sa,že IBA tým obrazom novej časti NOVÉHO MESTA.Už pri prvom kontakte s jadrom Nového mesta vidím,že je to len lož.Vídavam to už pár mesiacov.Denne.
Zakaždým,ked odchádzam do práce.Najhorkejšie spomienky sa budia v človeku pred letiskom,nesúcim meno nášho posledného premiéra.Zakaždým sa nadávalo na premiérov,no tento posledný predbehol všetko,čo bolo a čo bude.Krajina sa zmenila.Aspoň táto časť mesta určite vdaka nemu.MAJTE PEKNÝ DEŇ a úsmev letušky na obrovskom plagáte,ktorý práve traja chlapi dávali preč z inzertnej plochy,na ktorej bolo VTEDY,AK sa na nej nenachádzal žiaden plagát napísané:miesto pre vašu reklamu;aerolinka,ktorá skrachovala pred sedemnástimi rokmi,odvtedy ten plagát neodstránili,vlastne až DOTERAZ.Runway je prázdna.Hangár odtiaľto nevidieť.Zdá sa,že letisková hala je dnes "na voľnej nohe".
Zamkol som auto klasicky,nie na diaľku.Napriek tomu,že som mohol.
Obzerám sa po prázdnom parkovisku,na troch chlapov,odstraňujúcich plagát,na ktorom už dávno zožltli letuške biele zuby a aj tmavomodrá čiapočka stratila čaro tmavomodrej farby.„Hej!Tak ako ide práca?“ Snažil som sa odstrániť svoj pocit osamelosti a vcelku mi bolo ukradnuté,či dostanem odpoved.„Pomaly,je to tu na piču.A ten plat,to ako keby ste koňovi davali seno žráť a pritom žul kapústný list.“
Chlap zaťahoval a mal som pocit,že je najstraší z troch.Jeho reakcia ku mne doliahala tlmene,no bol som presvedčený,že som jasne počul ako povedal NA PIČU,SENO,KAPUSTNÝ.Ostatok mi do tohto kontextu zapadal akosi sám.„Tak to vidíte,to je ten dnešný svet.Dnes už ani nemáte istotu,či vaše deti budú ešte žiť,ked sa ráno vrátite do práce..“ Chlap mi neodpovedal.A pritom som si bol istý,že je to jedna z tých formuliek,ktoré rozprúdia každú debatu.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
„Tak to vidíte,to je ten dnešný svet.Dnes už ani nemáte istotu,či vaše deti budú ešte žiť,ked sa ráno vrátite do práce..“ Chlap mi neodpovedal.A pritom som si bol istý,že je to jedna z tých formuliek,ktoré rozprúdia každú debatu.
toto sa mi páči úplne najviac ale vlastne sa mi to páči úplne celé, ale ten záver je super bodkou.
toto sa mi páči úplne najviac ale vlastne sa mi to páči úplne celé, ale ten záver je super bodkou.
6
zeby si bol fakt velky talent?...uz nie len vytvarny ale aj spisovatelsky paci sa mi t
7
no.. súhlasím s komentármi predo mnou. je v tebe niečo, hocičo napíšeš má to dačo do seba
Napíš svoj komentár
Nazvaal by som to Chandlerovské. A to je najväčšie pochvala akú ti môžem dať. Prosím ťa, ako si to písal? preččo?