Koniec.Nikdy v živote nepôjdem stopom.Traja chlípnici,jedna recidivistka a skupina nadmieru spokojných občanov Tretej krajiny ma odradili.Ak uvažujete,kde sa nachádza Tretia krajina,budete sa rozpamätávať márne.Po dlhej dobe sa zjednotené štáty,predovšetkým západnej Európy,opäť rozdrobili.Vznik nových impérii,však už nebol tak atraktívny a namiesto Oranžska,Kilonska a Stridrie,dostali proste poradové číslo.Kartografia konečne prestala trieť dno remesla a dostala sa na vrchol.Začalo to ešte pred mojím narodením.Respektíve tesne pred ním.Počas svojho života-hovorím,ako keby som už nežil-som zažil vznik Piatej krajiny a jeho postupný zánik.Moje deti už o Piatej krajine akiste počuť nebudú.
Na tomto mieste ma čosi zarazilo.Ticho.A ešte amplióny.Pôsobili ako tulipány na polceste k uvädnutiu.Boli rovnomerne umiestnené po celom námestí krajiny,ktorú som doposiaľ nepoznal.Z informačného letáku,ktorý som vyfasoval na colnici-to bol tiež nápad ich opäť obnoviť-ako privítanie v krajine 2GT8.Na prednej strane letáku sa na mňa ceril prezident krajiny;asi tridsaťročný chlapík s hlavou "na koleno",v ruke držal zlatú guľu,ocenenie najlepšieho prezidenta krajiny za posledných päť mesiacov.Prezidenti sa tu striedali pomerne málo.V mojej krajine už prezidenti neboli.Nastala anarchia.Niektorí sa tešili,niektorí vraždili,iní smútili.Ja som odišiel.
Prechádzka po námestí bola pre mňa poučná.Vedľa každého občana stal asi meter sedemdesiatdeväť vysoký chlapík v čiernom obleku s jedným prelepeným okom a podivuhodnou náušnicou v ľavom uchu.Nedalo mi sa nespýtať jedného z ľudí sediacich okolo fontány mimo prevádzky,čo to má znamenať.„Ehmm..prepáčte,kto je ten pán vedľa vás?“ Spýtal som sa mamičky s kočiarom,vo chvíli,ked sa ten zvláštny pán nachvíľu vzdialil.No žena mi neodpovedala... „Nerozprávajú.“ Povedal mi práve ten chlapík v čiernom obleku. „Dobrý deň.Prečo vlastne nerozprávajú.A kto nerozpráva.Je ich viac?!“ Moje vzrušenie, voči týmto otáznikom v hlave gradovalo. „Zaplatil nám.Chcel,aby bolo všetko strojené.“ Potichu povedal chlapík,ako keby mal z niečoho strach.„Koho máte na mysli?“ Naozaj som nerozumel o kom hovoril.„Prezident.Rozprávame za ľudí.Sme pri nich celý deň.Máme vlastné izby v bytoch.A väčšina kolegov žije s manželskými pármi v trojke.Kurva.Aj ja chcem.“ Pozrel sa na horizont so zasneným pohľadom v očiach.„Ako dlho to tu už takto funguje?“ Mimovoľne som sa dotýkal ramena kočiara,pri ktorom som stál.„ Už od nepamäti.Robieval to môj otec a ja som vyštudoval po ňom tú istú univerzitu.“
Počas rozhovoru,som zistil,že agenti rozprávajú medzi sebou a ich klienti,síce nedobrovoľní,nemajú jazyky.Odrezali im ich už pri narodení.Ešte podľa nariadenia starého prezidenta.Je to nová generácia krajiny 2GT8.Tie zvláštne náušnice,ktoré ma upútali už z diaľky boli zariadenia na čítanie myšlienok.Smiech cez slzy ma prepadol,ked mi chlap mi povedal,že musí dokonca vydávať zvuky,ktoré sa víria hlavou ľudom počas aktu.O to tragickejšie bolo jeho konštatovanie,že väčšina párov sa tak čoskoro rozišla.Povedať počas milovania sucho,že ten Collin je boh,ked sa dotyčná práve miluje s Frederikom,alebo Stefanelom,nie je práve to pravé orechové. NA JEHO OBRANU MA NAPADLO LEN JEDINÉ: „Je to moja práca.“
Má pravdu.Tento job je lukratívny.Za rok zarobí viac než 3 000 000€,a to síce nie je veľa,no na dôstojný život to stačí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
neway
9. 5.mája 2008 21:37
no len aby sme tak raz vážne nedopadli
5
ja som tohto ruliho prečo ešte nečítala??? okolo mňa dym a v hlave dokonalá absurdita
Napíš svoj komentár