Ruli

Milujem túto kapelu!Beth,speváčka nie je práve ideálom ženskej krásy,no vyžaruje z nej niečo,čo by ste u tých typov žien,ktoré sa
práve jej ani zdaleka nevyrovnajú,márne hľadali.Má šarm..a..a práve dotočili spolu so zvyškom kapely nové elpéčko,ktoré neponúka nič nové pre hudobnú scénu,no pre fanúšikov tejto skupiny,z malého zastrčeného mesta na severe Anglicka,určite dalšiu lahôdku z vydavateľstva,ktoré sa vdaka podobným typom dostalo k tým najuznávanejším..

Rádio som nedokázal dalej počúvať.Podobné drísty omieľajú každú hodinu.Len musíte preladiť.Mňa to už nebaví.Nateraz som rádio vypol.
Už ho nezapnem.Dívam sa na cestu pred sebou,vstupujem na diaľnicu.
Predo mnou sa doslova vlečie,ba dokonca mám pocit,že stojí,zelený
pickup,v ktorom sedia dve osoby.Muž a žena.Muž stále sedí,na mieste vodiča,no žena sa kamsi stratila,zohla sa.Ešte predtým si však upravila vlasy.Predbehol som ich.Prerušovaný a miestami opäť súvislý,či dokonca dvojitý pruh.Nie som rasista.No nedokážem si predstaviť inú farbu,ktorá by tak dokonale kontrastovala s čiernou pokožkou vozovky.Jedine BIELA.Vjazd do tunela ma pripravil o slnenčné lúče,ktoré mi doposiaľ pili krv.Niekde v strednej časti tunela,odhadujem,som svoje auto odstavil na kraj vozovky.Nevyšiel som von.Z priehradky vo dverách som vybral balíček dvadsiatiek.Poslepe som sa snažil nahmatať v priestore medzi vodičom a spolujazdcom pollitrovku s ľadovým čajom.Mám ju tam hádam tretí deň.Odvtedy,čo som odcestoval z domu.Doboha,určite spadla dozadu,ked som prechádzal cez tie retardéry.Kašlať na to!Smädný pokračujem v jazde.Pred očami mám vozovku.Je prázdna.Predomnou nie je žiadne vozidlo.Z vedľajšej návesti sa pripája zelený pickup.Je identický s tým,ktorý som videl o čosi skôr.Asi pred pätnástimi minútami.Nezapodievam sa tým.Napriek tomu som zaregistroval,že v aute sedí už len muž,žena tam nie je.

Cesta ubieha.V prvom meste zastavím.Musím si oddychnúť slnko dnes
dokáže zložiť aj najväčších frajerov,akým ja,nepochybne som.V duchu už robím pózy.Tie,ktoré som robil pred mesiacom počas fotenia do nového lifestyle mag-u.Pruh na diaľnici sa rozdvojil.Akosi ma to muselo zhypnotizovať,pretože som aj nadalej študoval jeho nikdy sa nepretínajúci bod kdesi v nekonečne,no stále som riadil ako vždy.Nič sa na mojom správaní nezmenilo.Len pohľad bol upretý o čosi nižšie.
Predstava,že by som práve ja videl,kde sa tie dva pruhy pretnú ma úplne vzala.Len ja by som videl akési lono diaľničného pruhu.Bolo mi otupno.Najskôr som si spieval,ale to ma znechucovalo.Náhodne som zasunul disk do prehrávača a čakal,čo som to vybral.Po prvej sekunde to už bolo jasné.Bethany's Club Of... .Ako sa mi sem dostalo toto? V živote som takéto niečo nekupoval,ani od nikoho nevzal.Niekto si to tu musel zabudnúť.Miró.Speaker.

-No,halo Miró,si si tu u mňa zabudol voľačo..
-Jasné,jasné,prídem zajtra,cestou domov..
-Všetko v poriadku..musím končiť..Maj sa..
-Áno,odkážem

Miró je rodený speaker.Vždy rozprával rád a dlho.Poväčšine aj nudil.Počúvať ho ako sa vyžíva v témach,o ktorých ostatní okolo stola nemali ani páru,to bolo jeho.

Dostávam sa k mestu.Stiahol som trochu okno.Počul som zrazu strašný šum.No nebolo to tým,že sa končila diaľnica.Vychádzalo to z mesta.
Vyzerá to..vyzerá to ako obrovský roj múch,či akéhosi hmyzu.Obrovský.V živote som niečo také nevidel.Začali ma páliť oči.
V hlave sa sústredovalo všetko do jediného bodu.A malo to formu šumu.
v meste,z pohľadu von z auta som zistil,čo vydáva neustále ten šum.
Obrovské niekoľkoposchodové obytné domy.Bola na nich porucha.Nezahliadol som ani jedno okno.Hľadal som nejakých ľudí.
Všetci mali na ušiach slúchadlá a na hankách rúk čosi ako biele pásiky oblepené okolo.Boli na nich heslovite napísané vety.Snažil som sa zaostriť na ruku,ženy v strednom veku,ktorá sa opierala o francúzsku palicu a nachvíľu zastavila.Na troch prstoch mala napísané heslovite:TABLETKA 17:50 SRDCE

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu