Ruli

/Včera

Kam si vtedy zmizla?
Zmizla si už skôr. Bola si pred mojimi očami
videl som ťa
ty si videla mňa

a pritom..

- ak odídeš, neuvidíme sa viac..nikdy

Odišiel som len do druhej izby. Kam si vtedy odišla? Neviem.
Mala si strach. Ja som ho mal. Chcel som ti povedať, že za kockou nie je nič iné, než tu. Nechcel som ti maľovať dúhu nad lesnú homoľu, vedel som, že by si hľadala jej koniec. Preto som bol ticho, preto sme sa pohádali.

- myslíš, že sa raz dostaneme von?
- prečo chceš ísť von?

Nachvíľku si zaváhala. Pokrčila si plecami, ľahostajne do mňa zapichla pohľad a rovnako ľahostajne si povedala:

- Sama neviem. Ťahá ma to tam. Chcem vidieť, čo je za touto kockou.
Videla som fotky. Mama fotili. Za kockou je svet, čiernobiely, mama povedali, že má aj farby. chcem vedieť, ako vyzerajú farby. Ako vyzerá SVET...LO

Zahľadela si sa do stropu, ja som sa zahľadel na teba a mama hľadeli na nás dvoch zo steny, kde bola prilepená jej podobizeň.
Lenže ako ti mám povedať, že za stenami tejto kocky nebudeš chránená?
Ty nie si pripravená na život za kockou. Ty nie.

Ja viem, že si sa na mňa odvtedy dívala ako na tyrana, že ťa nechcem
pustiť na slobodu, že ťa obmedzujem, že som ako otec. Ale bál som sa.
A nakoniec som ťa stratil..

- viac sa..
- neotočíme. zostaneme v nekonečne. za stenami hniezda

Hrala si sa s rukami nad hlavou, obtáčala si si pramene vlasov okolo ukazováka, ležala na perinách, rozhádzaných na zemi, smiala si sa, na perinách sa robili nové záhyby a narúšali topografiu sveta, tvoreného zo starých záhybov.

Neotočíme . zostaneme v nekonečne. za stenami hniezda

Ty na jednej
Ja na tej druhej

..strane

A ked som sa potom vrátil do izby, lebo som ti chcel všetko povedať,
ty si tam už nebola. Zľakol som sa. Strašne si ma vydesila. Prepadla ma myšlienka, že si utiekla. Utekal som cez tretiu a druhú izbu, vtrhol som do tej poslednej, tej tvojej. Čierna plastová stena musela byť kdesi rozbitá už predtým. Preto si chcela byť sama. Preto si povedala:

- Chcem sa pražiť..ostanem

Za komodou, tam bola tá veľká diera. Kusy plastu ležali na drevenej podlahe v tmavej izbe. V tvojej izbe, kde už nie si. Pár kusov ležalo v snehu, tam von, na druhej strane. ZA STENAMI HNIEZDA.


Nebol čas rozmýšľať, preliezol som cez dieru, nohy sa mi zabárali do hlbokého snehu, ty si utekala do lesa, nohy v snehu nemotorne narážali o seba kolenami. Na hlave si mala veľkú perinu, na tej si zvykla ležať, smiať sa a tešiť sa z prítomnosti, budúcnosti, spomienok. Kričal som:

- Soia, Soia stoj! Počuješ?! soo-oo.iaa

Otočila si sa, hľadela si na mňa a ja som len stál a kričal a môj strach prerastal aj mňa samotného. Vylietal zo mňa ako iskry pri tepaní železného zámku, ktorý bol na prednej bráne hniezda. Hrdzavý a bez kľúča. Neexistoval, otec ho roztavil.
Nezastavilo ťa to.
Utekala si, padala a utekala a ja som ťa chcel len ochrániť. Rozbehol som
sa, kričal som tvoje meno, Soia. Kričal som ho, preboha len preto, aby som ťa zachránil. A ty si len vrieskala, nariekala si, aby som ťa nechal na pokoji, aby som ťa pustil, aby som tam len tak bezmocne kľačal v tom snehu, a hľadel ako mizneš medzi kmeňmi vyziabnutých stromov, len o čosi menej hrubších, ako si bola ty. Kľačal som v snehu, hľadel, oči sa mi leskli a v rukách som pevne zvieral perinu, ktorú si odhodila, ked som sa za tebou rozbehol.

A ostal som tam kľačať, svitalo. Nevedel som ako dalej. Padol som do snehu, zahľadel sa na nebo a preklínal svetlo. Svitalo, lesom sa vznášali tvoje kroky, tvoj nepokoj a strach bol vo vzduchu a ja som tam
ležal a všetko som to musel počúvať. Zapchával som si uši, vrieskal som, počul som len svoje jačanie a potom som rezignoval. Ležím v snehu, v hlave mám len jediné-Soia-a sny sa v tom chlade menia na mory, čo nechcú mať konca-kraja.

Ruky padajú stále hlbšie do snehu, už sa netrasú od chladu. Už nesnívam, Soia. Už nie..

Slnko prerazilo svetlom dieru v jej izbe, zalomilo lúče na mojej tvári, mojom nose, roztavilo tmu hniezda a potom aj hniezdo samotné, na mňa sa ešte chvíľu dívalo, ako ležím v perine a na tvári sa mi topí smútok. Potom zapadlo.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu