Ruli

Približne dvadsať metrov od okna sa strácala v podvečernom šere drevená lavica spolu so stolom zakotveným do podlahy. Prechádzajúca pani okolo okna sa nachvíľku zadívala cez okno, no veľa som nevidel, to vám môžem odprisahať.

"Prečo ste sa teda nepozreli vy, ked ste veľa nevideli?" Spýtal sa muž v
károvanej košeli a béžovom menčestrovom saku. Na môj veru nevyzeral ako
inšpektor. Ale podľa všetkého to inšpektor bol, pretože my to sám povedal, prišiel aj s vizitkou, ktorú som videl len na okamih. Skutočne to nebolo viac než pár stotín sekundy. Ale veril som mu. "Ja som už raz taký, pán inšpektor." Hovorím chlapíkovi, ktorý mi vôbec nepripadá ako solventný inšpektor z policajného oddelenia. Ostatne, možno je z filmovej brandže alebo nejakého ochotníckeho divadla. To by mohlo vysvetľovať to oblečenie. "Tak mi teda povedzte ešte raz, stáli ste presne tu?" V hlase nemá kúsok ochoty, bolo by iróniou, keby bol skutočne z ochotníckeho. "Tak mi teda povedzte, stáli ste presne tu?
" A ja si pomyslím, že ten chlapík nemá v hlase ani kúsok ochoty spolupracovať s nejakým obyčajným truľkom. So mnou. "Opakujem vám, pán inšpektor, že som v inkriminovanom čase sedel pri stole na tejto lavici."

\\\"To je jedno, tak ste teda sedeli, ale bolo to presne tu?\\\" Neodbytne dobiedza. \\\"Hádam som sedel o pár milimetrov bližšie od prostriedku tretej tretiny lavice.\\\" Hovorím mu s istou dávkou neistoty. Ten chlapík to sakra vycíti a len ma pred komisiou ponižuje. \\\"Tak možno päť milimetrov..alebo teda nie..pätnásť. Áno, bolo to presne pätnásť milimetrov od tretej časti lavice.\\\" Dostal som nakoniec zo seba vcelku jednoznačnú odpoved. \\\"Tretej časti hovoríte. A ste si istý, že to bola práve posledná tretina dĺžky lavice?\\\" Čo ma ten šašo, dopekla za ľubom? Áno, určite to bolo v poslednej časti. \\\"Z ktorého pohľadu,\\\" vyrýva ten chlapík dalej, \\\"bolo to z pohľadu útočníka alebo obete?\\\"

Dochádza mi trpezlivosť. Nebudem sa tu hrať na pajáca. \\\"Hovorím vám, že to nebol útok. On len sedel oproti mne, chápete..\\\" Dívam sa na ten jeho vzor na košeli a hovorím si, že ten inšpektor má setsakramentské šťastie, že nie som jeho osobný stylista. Vlastne je to nešťastie. Ako si tak hovorím, že by potreboval stylistu, skočí mi do môjho víru myšlienok s tým, že si mám sadnúť a figurant bude hrať druhú osobu. Jima. Jima Beama.

\\\"Vy mi teda tvrdíte, že ten..ten\\\"..-Jimmy- skočím mu do reči. \\\"Správne, že ten Jimmy, že sedel z vašej perspektívy presne tu?\\\"
\\\"Áno, inšpektor, sedel práve tu, presne tam, kde sedí váš figurant.\\\" Nervozita v hlase je už rozpoznateľná. \\\"Ale to je zaujímavé, veľmi zaujímavé,\\\" začne si pre seba hundrať, \\\"takže ešte raz si zopakujeme všetky podrobnosti.\\\"

-Mohlo byť asi pol piatej, možno pol šiestej, neviem to presne, nikto z nás nemal hodiny.

-Lenže nad dverami hodiny sú, náhle povedal inšpektor.

-Nad dverami hodiny sú, to je pravda, no v izbe bolo šero a z môjho pohľadu som na ne nedovidel.

-Nosíte okuliare? Nezmyselne sa spýtal figurant, pomocník inšpektora.

Mimochodom, obliekal sa o čosi modernejšie ako jeho nadriadený. \\\"Okuliare som mal po celú dobu na nose a snímal som si ich len na noc.\\\"

-Dobre, pokračujte, opäť prehovoril inšpektor.

-Ako som už povedal, Jimmybeam sedel..\\\"Džimibím?\\\"
Po stýkrát ma vyrušil. Jimmybeam, tak sa predstavil, prepáčte, ale takto sa nikam nedopracujeme, nebude lepšie to spísať alebo nahrať?

-Len hovorte, pokojne odvetil inšpektor. Tak teda..sedel som pri stole
spolu s Jimmybeamom.
-Opíšte jeho správanie.

Trpezlivosť mi už vážne dochádzala. Počúvať \\\"opíšte\\\" a \\\"pokračujte\\\" celé hodiny dookola ma unavovalo a ja som si spomenul, že Jimmyho ešte stále neodpratali spod stola. Ležal tam s rozbitou hlavou, dorezanými rukami a roztrhaným tričkom. Ked som si spomenul na to tričko, začal som koktať.

Po..potom sa Jimmmy začal zne..znep..po..pok..kojovať.

-Znepokojovať? Prečo, hovoril niečo.. niečo konkrétne?

V tvári inšpektora som spozoroval záujem o celý prípad. Začal som teda vykladať ako sa Jimmybeam trápil, že nesprávne dusil koreňovú zeleninu.

\\\"Smial som sa, pán inšpektor.\\\" Musel som sa asi začať smiať aj vtedy, ked ma vypočúvali ako očitého svedka, pretože sa na mňa všetci z jeho oddelenia dívali znepokojene. \\\"Aby som uviedol veci na pravú mieru, Jimmy bol nešťastný, že dusil zeleninu, konkrétne mrkvu a petržlen po dobu dvadsiatich troch minút a stratila, rovnako ako mrkva, tak aj petržlen dôležité prvky. Celý nešťastný položil svoje lakte na stôl a ja som sledoval ako sa mu začali na tele v jednej chvíli súčasne vytvárať rovnaké tvarom a obsahom, no veľkosťou miestami odlišné, ja neviem, či to môžem nazvať tetovania, ostatne pozrite sa naňho pán inšpektor a uvidíte, čo mám na mysli.\\\"

Inšpektor sa zohol pod stôl a videl tam ležať asi dvadsaťročného chlapíka
vo vrstvenom oblečení značky GATEundŠTRIMFLE s čiernymi vyžehlenými vlasmi, ktoré sa končili nepatrnou ofinou tesne nad prvou tretinou čela
a s čierno obrubeným tunelom v pravom ušnom laloku. Okolo hlavy v neprirodzenej polohe, v ktorej by každého normálneho človeka muselo každopádne seknúť, sa mu leskla kaluž krvi.

-Preboha, Garfunkel! Vykríkol inšpektor

-To je ..kto je to?! Jeho reakcia ma prekvapila. Pozrel som sa pod stôl a ležal tam pomocník inšpektora, Garfunkel Samdt. Ako to? Kam zmizol Jimmy..

Spomínali ste nejakú pani. Viete, kto to bol? Rozrušený inšpektor sa mi uprene zadíval do očí.

-Nuž..viete, ja som nepoznal ani Jimmyho, pokým sa mi nepredstavil.

-Tá žena sa vám nepredstavila, ale tvrdíte, že ste cez ňu hľadel von oknom. Mohli by ste mi ešte raz zopakovať, čo presne ste vtedy videli za oknom?

Začal som si v hlave vybavovať dátum, kedy sa to stalo, potom som si skúšal zatriediť isté hodiny a už som sa pomaly dostával k pätnástej hodine, ked som si zrazu uvedomil, že JA NEVIEM KEDY SA TO UDIALO!
Inšpektor počúval pozorne, čo som mu hovoril.

-Za tú chvíľku, čo som prechádzal okolo okna som zahliadol len to, že ktosi kosí kopce pod lesom.

-To bolo všetko? Spýtal sa inšpektor, ako keby čakal nejaký dramatický zvrat v situácii. Bol ako čitateľ, ktorý otáča predposlednú stranu prvej hlavy detektívky.

-Počul som kosačku. Inšpektor nedôverčivo hľadel na moje ústa a chytal sa každého chybného znaku v mojej výpovedi.

-A nemohla to byť vŕtačka alebo práčka?

-Mohla, iste mohla, ale preboha, kto by kosil kopce práčkou? Nechápavo a komplexne som sa zameral na jeho falošne sa tváriacu tvár.

Neochotný inšpektor, pripečený Garfunkel pod stolom, pochybný Jimmy sa stratil a ja tu sedím a musím vypovedať.

-Ste si istý, že to, čo ste počuli nebola práčka? Opakoval svoju nezmyselnú otázku inšpektor a mne začínalo dochádzať, že asi má nejaké dôkazy, respektíve nálezy, ktoré ešte nič nedokazujú.

-Práčka..práčka..áno, spomínam si, stmievalo sa, tak som celkom nevidel, či je to postava alebo práčka..

Márne som dúfal, že táto verzia výpovede bude inšpektorovi stačiť.

-Dopekla, vyklopte už, kam ste odpratali Jimmyho! Odrazu vybuchol inšpektor. Ja?! Ja som ho nikam neodpratal, sotva som ho poznal. Ohradil som sa.

-Budem vás musieť predbežne zatknúť.

Sviniar, povedal to s toľkým entuziazmom v hlase, že som mal pocit, že o toto mu išlo od samotného začiatku ako zhasol svetlo za oknom, aby navodil atmosféru daného podvečera.

-Prečo ste nenamontovali do izby žiarovku? Kvôli tomu vás predsa volal Jimmy k sebe domov. Ako je možné, že tu nie je žiadne náradie? Ste predsa inštalatér, alebo sa snád mýlim?

Otázky, otázky a nepríjmené pohľady, ktoré na mňa vrhal ako nože na dobrovoľníka priviazaného na drevenom kolese v manéži ma čoraz viac miatli a dostávali do úzkych. Krvný tlak mal stále vyššie hodnoty a neustále stúpal.


Dobre, chcete vedieť ako to bolo? Tak ja vám to poviem..


----------------------------Pokračovanie------------------------------

\"Prosím, začnite.\" hlas inšpektora preskočil. \"Je pravda, že som do
tej miestnosti nevstúpil, pretože si nepamätám žiadne dvere, ktoré
by sa predo mnou otvorili, no..\"

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu