„Ako je možné, že vy,
pane môžete byť v tom
istom okamihu ako ja,
aj keď sme utvorení z
rozličných časov?“

Jorge Luis Borges




A rovno sa strčte!

Po krátkej úvahe autora, ktorá je adresovaná Zatiaľ trinástim adresátom,
sa ponuro premiestnila všetka jeho svätožiara do kolholy. Roztrhané závesy hmiel sa lenivo rozťahovali a zmršťovali v nepatrných intervaloch, trvajúcich hodiny a dni. Pod závesmi, ako dobre vieme, zvyknú stávať herci, najmä ak berieme do úvahy skutočnosť, že všetci sme len herci..a blá

a nebolo to inak ani v tomto prípade. Autor hľadal aspoň dvoch hercov, napokon našiel Práve dvoch hercov. Aké však bude sklamanie pre čitateľa, ked zistí, že v kolhole už nie sú žiadne víly, žijúce v honosných vilach? Divdivúci, nemožno sa diviť tomuto paradoxu, ked sa nad celou kolholou presúšali dotrhané závesy. Vtom sa autor nasrdil, autor autora by napísal, že sa autor nasral, ale v istej chvíli začínal pociťovať, že rýmuje. A to nemohol pripustiť, nie je predsa básnik. Na
tejto báze teda založil autor-ktorý mohol mať pokojne meno, no autorovi
autora sa to zdalo byť ochen-trochen komplikované a zbytočné-svoju štruktúru
a tak sa
rozhodol
vzoprieť
samotnej predstave, že práve autor by mohol byť autorom autora. Autor
autora dlho uvažoval, či môže jeho autor vytvoriť takúto sofistikovanú stratégiu. Potom si uvedomil, že nevie, čo znamená sofistikovaný a zapísal si slovo *sofistikovaný* za okraj strany v almanachu. Tam kdesi chcel celý príbeh ukončiť, no autor autora sa rozhodol, že začne písať.
pánabeka!
problém
autor má meno!
uvedomil si v jednej chvíli autor autora, ktorý chcel písať o autorovi, pretože sa mu to zdalo, rovnako ako aj autorovi autora a autorovi samotnému (nie autorovi autora) ako tá nejjednoduchšia cesta. začal teda písať o autorovi, pohrúžil sa do predstavy autora, jeho fiktívneho praotca, ktorý vskutku meno mal. Tým, že zdedil jeho myšlienky a postupy, ktoré koniec koncov dedí každá postava od autora, sa ho zmocnila zvláštna chuť písať o kolhole, ktorú na začiatku načrtol autor, no potom z nej spravil akýsi nadbytočný prvok v texte. autor autora sa poobzeral okolo a začínal cítiť, že je v prázdnote kolholy.
A NAHÝ
a nahý?
začudoval sa autor, ktorý doteraz nepovedal ani slovo a skúsený divák prázdnych filmových klubov by si mohol zrazu predstaviť jednu z kubalovských postavičiek. takto autor vmiešal do príbehu dalšiu postavu,
práve druhú.
Čitateľa.
Skúseného
znudeného
zmäteného
proste len
obyčajného
čitateľa A



Bodaj by
nemyslel
hovorí si autor autora, ked si uvedomí, že autor autora (avšak nie autor autora) si zrazu uvedomí, takmer v tej istej chvíli ako autor samotný,
že čitateľov bude relatívne pribúdať. Vzhľadom na dalšie prvky v jeho
texte, ktoré autor pred autorom autora tajil, rovnako tak,ako ich tajil autor autora pred autorom autora (avšak nie autora samotného). Stačilo.
Nemám rád dotyky! povedal autorovi autora autor autora, pretože si uvedomil, že je nevyhnutné túto poznámku vysloviť skôr, než sa čitateľ B
stretne s čiateľom A a nezačnú rozoberať ako autora samotného, tak aj autora autora a v neposlednom rade aj autora autora, ktorého by sa mohli isté výroky A a isté výroky B dotknúť. Lenže, ako bude čitateľ A chápať, kto je autor autora, ak mu to nevysvetlím ja, autor autora, pomyslel si autor autora a už ho z toho začínala bolieť hlava.

Na začiaktu bolo slovo..

a tak si v jedno krásne popoludnie sadol autor do kolholy, nad ktorou sa trhali závesy obstarožných hmiel v dokonalej disharmónii s volta stromom.
a za ním strom a strom a strom, všetky boli na seba napojené cez viditeľné- čo autora evidentne rozrušilo a čitateľa evidentne narušilo -
vedenia, perforujúce a rozrušujúce (autor chcel dopísať aj prerezávajúce, ale autor autora mu to zatrhol) kusy kolholy.
NEMÁM
RÁD
OTYKY
vyslovil nahlas autor autora samotného a to prerušilo všetky transformácie informácii medzi voltautorom a voltastromom.
Nesmieme zabúdať na čitateľa, ten takisto stratil všetky cesty k autorovi.


autor dostal do ruky kŕč,
zatvoril oči, ocitol sa v
kolhole a vyšteklo z neho
*A rovno sa strčte!*zaspí


No čitateľa B
narozdiel od A
skutočne trápi
kedy sa autor
a autor autora
oblečie.

 Blog
Komentuj
 fotka
whataboutsusan  22. 1. 2009 18:45
Je to ešte menej pochopitelnejšie ako obyčajne ale je to zaujmavé rozkúskované ale dobré
 fotka
kaira07  22. 1. 2009 19:31
fantastické aj ekd sa stracam ale nevadi fantasticke
 fotka
insomnya  22. 1. 2009 19:42
Trieskam si hlavu o stenu... o stenu steny... z obidvoch strán... naraz... náraz... a ďalší náraz...
 fotka
dogyno  22. 1. 2009 21:34
neboj, to bude dobre... nemal by som ti klamat
 fotka
xelylin  23. 1. 2009 10:13
neviem,mne sa to zda vtipne ..aj ked v prvej polovici som mala podobne pocity ako insomnya
 fotka
silversun  23. 1. 2009 16:01
prestala som vnímať význam slova ´autor´, a tak mi potom autor autora ako aj autorov autor pripadali ako jeden autor, ktorý má autora. čiže, opakujem, legrand je stewart ale stewart nie je legrand
 fotka
joelina  25. 1. 2009 19:39
strašne sa mi páči sl. sp. autor autora. a nemyslím slovenskú sporiteľňu
 fotka
aenema  25. 1. 2009 21:46
nebudem to citat. bo mas otrasny skin
 fotka
grietusha  30. 11. 2009 16:15
a blá.
Napíš svoj komentár