Sprav sa ešte lepšie

Deň čo deň. A tu by som zastavil. Pretože som v podstate povedal všetko. K spokojnému životu sa skutočne stačí iba dobre spraviť. A robiť sa stále. Robiť sa lepšie a lepším z lepších a lepších. Od nasledujúcej vety budem znieť neférovo, lež úprimne. Zbavil som sa niekoľkých ľudí vo svojom živote. Žijú. Teda myslím, že žijú. Občas ich zahliadnem na ulici, občas na facebooku a občas len v snoch. Nie, že by mi už nemali čo dávať, nudili ma alebo sa mi zunovali. Jednoducho som musel ísť ďalej. A oni tiež. Keď niekto povie, že lepšieho už nenájde, nemýli sa. Lepšieho už naozaj nenájde. Ani od seba a ani od teba. Nejde o to, že by dotyčný oplýval priehrštím dôvtipu, neprekonateľným šarmom a neopísateľne nádhernou charizmou.

Spravili ste sa. Obaja. A musíte na sebe pracovať ďalej, takže vaše cesty sa rozídu. Aby ste nezostali sami, nemusíte sa vešať hneď okolo krku prvej osobe, ktorá s vami vydrží tri hodiny. Čo pod tým spravením sa myslím, je jednoducho to, čo sa deje v akomkoľvek vzťahu - ovplyvňovanie. Životu sa akosi nemožno vyhnúť ani vtedy, keď ste sami na záchode. Počujete predsa zvuky za dverami, počujete sami seba, cítite a vnímate sa. Prinajmenšom. Keď si poviete, že už nikdy nebudete jesť o dvanástej szegedín, piť lebo ostatní vás povzbudzovali, že toho predposledného do seba ešte dáte alebo že si nekúpite šitné topánky, ktoré sa rozpadnú po piatom nosení, práve ste sa spravili a posunuli.

Teraz by bolo fajn, keby ste vedeli aplikovať túto super schopnosť do denného života. Byť takým malým superhrdinom je totiž super a buďte si istí, že nikdy tým nepomôžete len sebe. Ver tomu, že tvoj príbeh superhrdinu má extrémne dlhý priebeh rovný eposu.
Že je to epické, som sa mohol presvedčiť už niekoľkokrát aj sám.
Jedna udalosť

2009 Cestoval som z Bratislavy vlakom, ktorý som chytil len preto, že som sa zdržal s veľmi dobrou kamarátkou. Bolo to po dvoch dňoch, ktoré boli nesmierne plné a krátke zároveň. Počas týchto dvoch dní som stretol super človeka, ktorý mi o tri mesiace neskôr ponúkol posteľ, keď som nemal kde spať. 2010 Tento super človek ma doviedol k ďalšiemu, ktorý chcel byť kameramanom. 2011 Tento kameraman ma doviedol k štúdiu, ktoré robí najvýraznejšie grafické návrhy v Košiciach. 2012 Tieto "grafické" Košice ma doviedli ku konferencii, na ktorej defilovalo toľko superhrdinov, že všetky ich príbehy vo vás rezonujú ešte dlho potom, čo o nich nič nepočujete. A títo superhrdinovia ma doviedli ku mne. 2013 Ku môjmu dnešnému "mne".

Alebo sa na to môžeme pozrieť z inej strany: 2009 Cestoval som vlakom, ktorý som nestihol, pretože som celý deň strávil s kamarátkou, ktorú som stretol na pokeci pred šiestimi rokmi (2007). Tú kamarátku som doviedol na vysokú školu. 2010 Tá vysoká škola doviedla kamarátku k zaujímavým ľuďom. 2012 Tí ju doviedli k jej priateľovi. 2013 Jej priateľ ju doviedol k jej dnešnému "nej".

2009 V tom vlaku som stretol dievčinu, ktorá mi dala svoje oznamko. Cez to oznamko som ju kontaktoval. Cez kontakt dostala moje texty. 2010 Cez texty sa dopracovala k reportáži. Cez reportáž sa dopracovala k tomu, čo ju zaujíma a. A cez záujem sa dostala k tomu, čo študuje. 2011 Potom zmizla.

Či už sa v tvojich dňoch objavujú alebo strácajú ľudia, sleduj stopu, ktorú na tebe zanechávajú. Rozhoduj o ich prítomnosti vo svojom živote. A čo ma viedlo k tomuto blogu, bola pritom jedna úplne neznáma žena, ktorá zanechala odkaz svojmu kamarátovi, ktorého som našiel tak, že som si kúpil jeho knihu, ktorú som vôbec nemal v pláne. Toto zmenilo moje plány. Spravil som sa vďaka nej iným a lepším. Lepším preto, že som svoj čas začal lepšie využívať a venovať ho tým (superhrdinom) okolo seba. Vrátane seba.

Ber z každého, koho stretávaš
Wendy MacNaughton, 2011

 Blog

52 0 0 0 0

Komentuj

29 komentov k blogu