Ách namiesto objatia, len odpor, čo ťa odrádza mať tridsať, tristne spomínať, byť cárom vlastnej trpkosti, brať plecia z hlbín ničoty, či pažu, akú páža napriaha až zakričí, ugh, rozbite ho po kúskoch ty, zbroje prvý chopíš sa. ty zatneš, bodneš, zaryčím, jak šabľou sťatý dromedár, spálený les dažďový. do echa chaosu norím sa, zaznievam v ušiach tichosti. "bejb, pls, povedz mi.."- ugh, just say it loud! Say it! Please! Ešte stále praješ si rozkazovať novú vojnu vystrojiť snáď zasiať zákon ako žiť s chorým srdcom zrakom slabým od zlosti a žltým snehom podávať ambróziu blúdiť horkým tónom ilúzie či výšinami radosti až k dunám vzbury nezrelej a potom ho vyplieniť z tej, ugh, tej ozajstnej, nekonečnej túžby po dočasnej večnosti Blog 6 0 0 0 1 Komentuj