že šesť hodín
obruče sa rozpili do mora
nosí na tričku,
že všetko sa zmenilo
a je to tak ťažké
pochopiť
v poslednom countdowne
s úplne iným prístupom
nosí na tričku
že je to posledné
čo kedy nevidel
oslepení
za šesť hodín
bojuje proti vojne
že ju nosí na tričku
s prepichnutým srdcom
"počúva nás niekto,
prepáčte chcel som kávu
mýliť sa je ľudské
zatvorte hubu
a otvorte oči"
ani fólie nezakryjú skutočnosť
je to pochopené
a v päťdesiatich centimetroch zachytené zvuky ostanú
aj ked sa body úst postupne začínajú prehýbať pod ťarchou samotna
a minulosť je už len smiech
pomaranče obsadila láska
a z druhej strany hejnom múch ich obsypala zrada
v sodíku hadích očí
sa na okraji mestského bazénu
topí niekoľko sivých nečulých RÝB
"odpúšťajucim."
"predátorovi bez chýb"
pomaly to začína končiť
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
vevenka
23. 5.mája 2008 15:38
pekné..
6
aj ked sa body úst postupne začínajú prehýbať pod ťarchou samotna// good job
7
oni sa zadivaju do vnutra skazenosti svojich criev...a nikdy sa to neskonci
8
tvoje dalsie dielko take nepochopitelne a pritom tak jednoducho kriciace do sveta...ale iba sepky pravdaze niekto by sa mohol zlaknut...
Napíš svoj komentár