Nepekný začiatok
Eranostras Montil po ukončení spojenia chvíľu rozmýšľal a až neskôr dal rozkaz na obrátenie lode. Keďže o Goranostrasovom pláne vedel len on, posádka mala veľa otázok.
„Pane, prečo sa vraciame?“
„Nevraciame sa, len meníme kurz.“
„Veliteľ Montil dal rozkaz obratu o 170º, teda smerom späť.“
„Goranesto Meanstern zistil, že hlavná loď môže byť v ohrození. Preto sa rozhodol nás kontaktovať a aby sme boli pod vzájomnou ochranou, tak dal návrh spojiť všetky tri prieskumné skupiny.“
„Vedia o tom aj bratia Romdiniovci?“
„Áno. Tiež sa s nimi skontaktoval. Letíme späť, aby sme sa mohli stretnúť v takmer rovnaký čas. Keďže naša loď je podstatne vzdialenejšia od pôdu stretnutia, tak musíme trochu pridať.“
„Súhlasím. Motory, plný výkon!“
Rozkaz zástupcu veliteľa ihneď poslúchli a montilova skupina sa rútila vpred.
Bratia Romdiniovci sa však najprv poradili s posádkou.
„Má ten Goranesto nejaké dôkazy?“
„Má na palube censaroxa. Vraj dobre pozná tunajšie miesta. Celý čas vraj hlavná loď mierila ku oblasti G4PT98 – 97.“
„To je zlé. Som síce starý, ale viem toho dosť. Pred 40 rokmi tam vraj prišlo ku silným občianskym nepokojom. Cestovatelia čo prichádzali na Fanovar 3 sa tam už nikdy nechceli vrátiť.“
„Rozprávajte ďalej veliteľ. Čo sa vie o tej oblasti?“
„Stále sa tam niečo deje. Pravdepodobne tam vznikajú nové svety. Mytorian vznikol už pred miliardami rokov. Vznikla tam úspešná civilizácia, aspoň pokiaľ môžeme veriť informáciám obchodníkov a vesmírnych tulákov.“
„Pristávam na Goranestou návrh. Ten kto súhlasí so mnou, nech zdvihne ruku.“
Nemusel ani rátať. Všetci súhlasili a vydali sa priemernou rýchlosťou späť.
Goranesto sa nemusel veľmi ponáhľať. Keďže bol najbližšie, vracal sa pomaly. Na palube vládlo však neznáme napätie. Vedci neboli práve nadšený, že cestujú s väzňom, bývalým väzňom, censaroxom a ešte inými im nepodobnými. Geológ Astrapon sa stal vedúcim skupiny. Quno, ktorý Goranestovi tiež nedôveroval, sa pridal na ich stranu. Goranestova posádka však dôverovala veliteľovi. Teda 7 proti 5. Fanagon veľmi rýchlo pocítil tlak vedcov na goranestosovo postavenie.
„Goranesto, nechcem byť unáhlený, ale tvoje postavenie veliteľa je ohrozené.“
„Ako to myslíš?“
„Vedci asi patria k tým namysleným somárom, ktorý si stále myslia, že si vinný.“
„Budem hádať. Quno je na ich strane.“
„Uhádol si. Astrapon je vedúcim. Quno asi tvorí jeho osobnú stráž.“
„Oboznám s tým ostatných. Ale potichu, nemusíme práve chcieť, aby sa o tom Astrapon dozvedel.“
„V poriadku. So synom sa porozprávaj ty.“
Ako vždy sa rozlúčili.
Astrapon patril ku najlepším vedcom vládcu. Jeho vedomosti sú rozsiahle a prekonal by každého vo svojom obore. Tak isto ako Quno, neveril Goranestovi. Stále ho nepovažoval za vodcu a tobôž nie jeho zástupcu Fanagona. Toho totiž ani nepovažoval za seberovného, ale za fanovara tej najnižšej vrstvy.
Goranesto ihneď šiel informovať Donaviu a Harosana.
„Donavia, Harosan, musím vám niečo povedať.“
Zastihol ich akurát na chodbe.
„Poďte za mnou.“
Odviedol ich do svojej kajuty.
„Vyzerá to tak, že Astrapon chce vyvolať vzburu. Na jeho strane sú všetci vedci a Quno.“
„Ako to myslíš,“ spýtala sa vystrašená Donavia.
„Fanagon ako vždy vycítil nebezpečie hroziace mne, jemu a teda nám.“
„Otec, som ti k službám. Čo žiadaš?“
„Teraz nič. Musíte sa mať na pozore. Harosan, chráň si matku. Donavia, povedz to svojej matke. Zrejme sa vystraší.“
„Tomu ver. Nemá rada bitky.“
Po rozhovore Donavia odišla aj s Harosanom za pätami. Goranesto si ľahol na posteľ a premýšľal. Postupne ho premáhal spánok. O necelých 10 minút zaspal ťažkým spánkom, ktorý znepríjemňovali nočné mory.
Fanagon za ten čas stihol zvyšku posádky rozpovedať čo si myslí.
„Si si tým istý,“ neveriacky sa opýtal Tornast, „neverím, že by sa Quno takto otočil proti rozkazu.“
„Goranesto mojej predtuche môže 100% veriť. Už neraz som nám tak na väzenskej lodi zachránil krk.“
„Dobre. Ako sa zariadime pred tými sviňami. Neber si to osobne Tornast.“
„To je v poriadku.“
„Musíme uchrániť predovšetkým Goranesta a jeho rodinu Rachinosa. Môžu totiž uniesť Donaviu alebo jeho svokru.“
„A čo mienite robiť s tými blbcami,“ spýtal sa Javonis.
„To sa ešte uvidí. Podľa toho čo napáchajú.“
„To sa mi vidí ako dobrý nápad. Všetko poviem Waranstexovi,“ poznamenal Harigald.
„Dobre, ale dávaj si pozor nech vás niekto nezačuje.“
„Neboj sa, censaroxštinu určite neovládajú. Sám som sa ju učil takmer 7 rokov a to som bol len na začiatku.“
„V poriadku.“
Rozišli sa. Na najbližších pár hodín bol medzi priateľmi ticho. Na opačnej strane barikády sa však diali iné veci.
„Quno, zisti stav okolností a okamžite mi daj hlásenie.“
„Rozkaz.“
„Arastrapon, teraz nieje najvhodnejší čas odstaviť Goranesta.“
„To viem aj sám Ichorast. Niesu na to najlepšie podmienky. Ale treba si dohodnúť kroky, podľa ktorých budeme postupovať.“
V tej chvíli dorazil zadychčaný Quno.
„Čo sa stalo?“
„Pane, zrejme niečo prasklo. Pred chvíľou sa rozišli. Goranesto medzi nimi nebol. Bol tam však Fanagon.“
„To neznačí nič dobré. Neviete o nich niečo?“
Záporné kývania hlavou dokazovali len to, že sa o nich doteraz nikdy nezaujímali.
„V poriadku, ak niečo vedia, tak sa to dozvieme zrejme čo nevidieť. Ak však nevedia nič, treba obmedziť únik informácii.“
„Súhlasím. Obávam sa však, že fanovar s takým čuchom ako je Fanagon, by nás prekukol ako nič.“
„V tom prípade ho po prípadnom prezradení trebalo zlikvidovať ako prvého Raho.“
„Na dnes sme ukončili poradu, nevidím ďalší dôvod na to, aby sme podmienili pozornosť.“
„To je nesporná pravda Tahosan.“
Ukončili rozhovor a každý sa pobral svojou cestou. Bolo to aj pochopiteľné, lebo by boli vzbudili podozrenie. Bolo však neskoro. Goranesto spolu s posádkou totiž už vedeli o ich pláne vďaka Fanagonovi a jeho šiestemu zmyslu.
Eranostras zatiaľ plnou rýchlosťou mieril na miesto stretnutia. Nebolo treba manévrovať a preto poslal každého do kajút. On sám však ostal na mostíku a dával pozor. Tu sa však ozvala rana ako z dela. Loď sa otočila o takmer pol kruhu a motory na šťastie zhasli.
„Čo sa stalo?“
„Sám neviem Radiola. Prezrite trup.“
Vojaci, ktorý boli pridelený na palubu sa okamžite rozpŕchli po celej lodi. Cez okno v prednej časti jeden niečo objavil.
„Pane, poďte sem. Niečo mám.“
„Čo to je. Odkiaľ sa tu to zobralo?“
„Neviem veliteľ Montil. Mám však pocit, že ide o sondu.“
„Čo tu robí?“
Eranostras nevedel na čo sondy slúžia.
„Zrejme skúma vesmír. Alebo lepšie povedané, skúmala.“
Poškodenú časť trupu nemohli opraviť sami. Sonda trčala zastoknutá do pravého krídla a kompletne ho prerazila.
„Teraz je našou prioritou, aby sme sa dostali ku obidvom skupinám čo najskôr.“
„Nemôžeme ísť vysokou rýchlosťou. Mohli by sme prísť o krídlo a tým o celú loď.“
„To je pravda. Spojte sa s Goranestom. Treba sa s ním poradiť.“
„Rozkaz pane.“
Bratia Romdiniovci zatiaľ nerušene leteli vesmírom. Zmeniť sa to nemalo a to už len preto, lebo sonda už nabúrala. Mierila práve do ich trasy.
Po udalosti, ktorá takmer urobila z montilovho plavidla špekáčik na ražni, zachytil kapitán naliehavú správu:
„Žiadame o zrýchlenie vašej plavby a zmenu kurzu. Loď je vážne poškodená. Nemôžeme nabrať plnú rýchlosť.“
„Pane, čo žiadate aby som spravil?“
„Okamžite pozmeňte kurz a pridajte.“
Keď Goranesto dostal správu, rozhodol sa okamžite konať.
„Fanagon, okamžite pridaj a pozmeň kurz. Treba im pomôcť.“
„Samozrejme Goranesto. Informuj Rachinosu. Tá bude vedieť čo robiť.“
„Tomu verím.“
Donavia sa práve vtedy s Rachinosou trochu rozprávala. Neďaleko nich sa však objavil Harosan.
„Mamy, Rachinosa. Rachinosa, chce s tebou hovoriť Goranesto.“
„A kde je?“
„Na mostíku.“
„Čo sa deje Harosan?“
„Montilova loď je poškodená a musíme pozmeniť miesto stretnutia.“
„Dobre. Choď na mostík. Ja ťa hneď dobehnem.“
„Nie mamy. Dobre vieš, že môžeš byť ohrozená. Sama sa tu nemôžeš potulovať.“
„Dobre teda. Poďme.“
Keď Rachinosa dorazila na mostík, všimla si ustarosteného Fanagona.
„Kde je Goranesto?“
„Odišiel do kajuty. Hneď ho sem zavolám.“
Po chvíľke čakania sa objavil.
„Vďaka Fanagon. Rachinosa, vravela si, že si odborníčka na prieskumné lode a ich stavbu. Je tak?“
„Samozrejme. Alebo si myslíš, že som ti klamala,“ pýtala sa dosť nahnevane.
„Neboj sa. O také veci tu nejde. Budeš sa môcť prejaviť. Montilova loď je poškodená. Treba ju opraviť.“
„Pre mňa žiadny problém. Len mi ukáž dieru, alebo poruchu na lodi a ja ti ju opravím.“
„Dobre. A vedela by si opraviť aj dieru z rozmermi 1 x 2 m 2x?“
„Tak to bude fuška. Ako sa to stalo?“
„To neviem. Že vraj do nich nabúrala nejaká sonda.“
„Tomu sa hovorí nehoda za milión.“
„Aj ja som to vravel,“ ozval sa Fanagon.
„Čo sa stalo,“ ozval sa spoza všetkých, ktorý napäto počúvali, Astrapon.
„Montil mal haváriu so sondou.“
„A preto taký rozruch? Myslel som si že musel aspoň vybuchnúť, aby ste sa tu tak zišli.“
Harosan to v tej chvíli nevydržal.
„Ak ste sem prišli len kritizovať tak vypadnite, lebo inak za seba neručím.“
„Ó, niekto sa tu naparuje. Vieš čo mladý, radšej zalez do nejakého zaprášeného kúta a ostaň čušať.“
„Ale toto ste už prehnali Astrapon. Moju rodinu nebude nikto zaháňať do kúta.“
„Hádam si nemyslíš Meanstern, že si budem od takého kriminálnika ako si ty nechať rozkazovať.“
To však už zašiel priďaleko. Goranesto a Harosan sa na Astrapona vrhli a skoro z neho vybili dušu. Ten mal šťastie, že sa objavil Quno a odtrhol ich od neho. Astrapon vyzeral, že sa z neho stala veľká hrčkavá červená lopta. Aspoň tak vyzerala jeho tvár.
„Zlomili ste mu sánku a dve rebrá. Čo ste to za fanovarov?“
„Ako vidieť Quno, ty si ešte nebol na väzenskej lodi. Tam keď niekto urazí tvoju rodinu, musíš ich zmlátiť ako žito, lebo inak si to dovolia znova. Obzvlášť však treba brániť samého seba. A to som teraz so svojim synom spravil.“
„Myslel som si že je v tebe viac citu Meanstern.“
„Ja som, citlivý fanovar. Ale ako si práve zistil, keď ma niekto urazí, odskáče si to. Tomu ver.“
Quno odvliekol nevládneho Astrapona do jeho kajuty. Medzitým na mostíku prebiehal búrlivý rozhovor.
„Gratulujem Goranesto. Aj tebe Harosan, dokázal si, že si pravý syn svojho otca. Zase si obhájil svoje prvenstvo v odvete.“
„Som proste neporaziteľný. Tým pravým hákom som raz Rachnostovy rozbil polku zubov, pamätáš?“
„Samozrejme.“
„Že sa na tom môžete ešte aj zabávať. Mohli ste ho zabiť.“
„Upokoj sa Rachinosa. Nikdy som nešiel až do krajností.“
„Zatiaľ čo ste sa tu mlátili, vypočítal som miesto nového stretnutia.“
„Vďaka Javonis. Fanagon, kurz uprav o + dva stupne a rýchlosť o zvýš o 1/20.“
„Nastavené. A teraz odpočinok. Goranesto, Harosan, vy by ste mali oddychovať dlhšie než ostatný. Tornast, stráž ich ak by sa Quno o niečo pokúsil.“
„Samozrejme Fanagon.“
Quno zatiaľ uložil Astrapona a začal zhromažďovať zvyšok učencov. Nakoniec ich našiel, každého vo svojej kajute.
„Astrapon je vážne zranený.“
„Kto ho takto doriadil Quno.“
„Neviem čo sa tam stalo. Meanstern a jeho syn ho mlátili keď som prišiel na mostík.“
„Raho, postaraj sa o neho.“
„V poriadku. Teraz nebude najmenej dva týždne hovoriť.“
„A čo tie dve rebrá,“ spýtal sa Ichorast.
„S tými radšej nebudem manipulovať. Môžem mu prebodnúť dýchacie ústrojenstvo.“
„V poriadku. Tak, ale teraz budeme čo robiť?“
„Teraz nič Quno. Nechcem riskovať aj tvoje zdravie.“
Skupina bratov Ramdiniovcov, aj tá Montilova, zachytila na radaroch tú istú bodku. To bola Goranestova loď. Už od seba neboli ďaleko. Za slabú pol hodinu sa stretli.
„V poriadku. Montil, kde máš tú dieru?“
„Ľavé krídlo Meanstren. Čo mieniš robiť?“
„Rachinosa, pusť sa do opráv.“
„Rozkaz šéfko.“
„Bratia Romdiniovci, aká bola cesta?“
„V celku primeraná. Objavili ste niečo Montil,“ spýtal sa Soran.
„Nič, okrem tohto vraku, čo nám teraz trčí s krídla.“
„Eranostras, viem že si v tomto odborník, poď mi sem s tým pomôcť.“
„Dobre Rachinosa. Hneď som vonku.“
Sondu rozobrali na časti a pomaly ju ukladali do montilovej lode. Znaky nepoznali, ale Harigald ich identifikoval spolu s Warastexom za mytoriančinu.
„Vyzerá to tak, že máme vážny problém. Ak je to mytorianská sonda, tak teraz po nás pôjdu.“
„Možno áno, možno nie. Teraz to neviem určiť. Čože? Ty si zo mňa strieľaš“
„Čo ti povedal Warastex?“
„Len to Goranesto, že sme na terajšom území Mytorianu.“
„Pre istotu sa ho spýtaj na okolie Mytorianu. Zrejme tu istý čas ostaneme.“
„Goranesto.“
„Čo sa deje Donavia.“
Donavia mala absolútne vyplakané oči.
„Moja mama je mŕtva.“
„Čo sa stalo? Kto jej čo spravil?“
„Neleť hneď za Astraponom. Toto má na svedomí staroba. Zdá sa, že umrela v spánku.“
„Montil, máme tu mŕtveho.“
„Kto vám umrel a kedy?“
„Donavinina matka. Teraz som sa to dozvedel.“
„Tak potom jej treba vystrojiť pohreb,“ správne podotkol Hason Romdini.
Harosan sa to dozvedel ako posledný z rodiny. Tak ako jeho otec sa takmer v mihu otočil smerom ku astraponovej kajute. Sám Astrapon sa to dozvedel ako posledný od Quna. Raho, na Goranestov príkaz, zhodnotil smrť na zastavenie srdca po masívnom infarkte myokardu.
Pohreb sa konal rýchlo a bez zbytočnej ceremónie. Donavia sa naposledy rozlúčila s matkou a tá hneď letela smerom v ústrety nekonečnému vesmíru.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár