Začiatok nového boja
Rev bolo počuť široko ďaleko a otriasol celím hradom. Salmern okamžite opustil jaskyňu a zamieril ku Varmane. Rev bol len krátkodobý a keď dorazil k jej izbe, všetko bolo v poriadku. Varmana odpočívala a v rukách mala milé dieťa. Chlapec nebol veľký a predsa nemal problém rozpoznať, kto je jeho otec. Xino bol pri tom a doteraz bol bledý v tvári.
„Varmana. Si v poriadku?“
„Je mi dobre. Nemusíš sa báť. Skôr by sme sa mali báť o môjho otca.“
„Xino, si v poriadku?“
„Už je lepšie. Bol som akurát v izbe, keď mu Drakena pomohla na svet.“
„Salmern, poď sem. Popestuj si ho.“
Salmern pomaly pristúpil a chytil ho na ruky.
„Toto je môj syn. Varmana, náš syn.“
„Ešte som mu nedala meno.“
„Ani ja som nad tým ešte nerozmýšľal. Drakena, pomôž.“
Drakena sa zamyslela. Bolo naozaj ťažké vybrať chlapcovi meno.
„Neviem. Naozaj neviem.“
Salmernovi a ani Varmane to meno však nechýbalo. Ich syn bol pre nich to najlepšie, čo ich mohlo postretnúť. Zabudli na všetko, čo sa dialo dovtedy v ich živote. Bolo to nepodstatné.
Samozrejme, ihneď všetci vedeli, že dieťa je na svete. Kernoxermon nakúkal cez okno a ostatné draky čakali pod oknom na správy. Čakali hlavne priatelia tých dvoch, teraz už troch. Formak bol nadšený a Jintosant by svojou pýchou, na tých troch, prelomil všetky ľady sváru. Drak sa tiež motal okolo a nepokojne vyčkával.
Varmana zabalila synčeka do hodvábnej látky a privinula si ho k sebe. Salmern bol neustále pri nich. Drakena spolu s Xinom opustili izbu a zatiahli záclonu. Kernoxermon opustil okno a zamieril do svojej jaskyne v Lávovom hrade. Ostatný tiež opustili svoje stanovištia a pobrali sa spať. Keď Drakena vstúpila do Lávového hradu, zastala v dverách a pozrela k Dračiemu hradu.
„Pekné sny, malý Dračí muž.“
Drakena sa otočila a brána sa zavrela. Slnko Mytorian zapadalo a ožiarilo osem vrcholov, na ktorých vládli draky.
Dradoswarder medzitým rozbehol pátranie po bratovi. Bolo to ťažké, lebo on sám nemohol ísť do podsvetia a nemohol tam poslať ani svojich démonov. Využil preto bludne duše. Tie sa môžu kedykoľvek vrátiť a nič sa im nestane. Qinotarneus nad nimi nemal moc a s Vládcom plameňov mali dohodnutú zmluvu. Boli preto imúnne voči každému príkazu. Jednu takú dušu našiel. Netrvalo to dlho.
„Som rád, že som ťa objavil.“
„Som zvedavý prečo?“
„Potrebujem informácie o plánoch podzemných ciel. V jednej z nich držia môjho brata.“
„Budem hádať. Ty si Dradoswarder.“
„Som.“
„Na tvoju hlavu bola vypísaná veľká odmena, vieš o tom?“
„Nie.“
„Tak si dávaj pozor. Ide po tebe každý lovec démonov na planéte. Obzvlášť jeden z nich.“
„Zakronog?“
„Presne ten. Ak sa dobre pamätám, tak hovoril aj o nejakom dieťati.“
„Dieťati smrteľníka. Toho sa nebojím.“
„Dnes večer sa narodilo.“
„Tak skoro?“
„Tak skoro.“
„Skús mi zohnať tie informácie a ver mi, že odmena ťa neminie.“
„Som tvoj verný služobník.“
Keď ide o odmenu pre ducha, tak sa tým myslí bezduché telo. Dradoswarder mal už toho neboráka vyhliadnutého. Bol to práve starý Fusto. Keď sa dozvedel, že Xer zomrel, zbláznil sa. Bolo to pre neho neprijateľné. Chodil po hrade ako bez duše. Bol to ideálny cieľ.
Dradoswarder teraz len vyčkával. Správy boli pre neho veľmi dôležité.
Na Dračom hrade sa však chystali krstiny. Chlapča už podrástlo a to malo len dva dni.
„Z neho bude valibuk.“
„Varmana, nesmieme ho však príliš rozmaznávať.“
„To viem, ale aj tak je taký zlatý.“
Chlapča ich počúvalo a pomaly sa začalo nudiť. Preto si našlo zábavku.
Pred očami vlastných rodičov sa zmenilo na dračie mláďa a vzlietlo do vzduchu.
„No toto.“
Všetci pozreli na prekvapeného Salmerna a vystrašenú Varmanu. Ani jeden nečakal a zmenil sa tiež. Vyzeralo to, ako keby sa hrali. Čoskoro sa pridali aj niektoré iné draky a chlapča, alebo dračie mláďa ak chcete, spoločnosť len uvítalo. Salmern čoskoro ledva lapal dych, ale Varmana mu bez problémov stačila. Ostatné draky už zlietali dolu a bolo jasné, že nevládzu. Salmern sa premenil späť a bolo jasne vidieť, aký je spotený.
„Ten ti teda dal zabrať.“
„Je po matke. S tým nič neurobím.“
„Formak, vyzeráš, že potrebuješ ľadový kúpeľ.“
„Máš pravdu Kernoxermon. Ten maličký je rýchli ako diabol.“
„Choď domov. Schlaď sa trochu.“
„Dobrý nápad.“
Formak v momente odletel a zamieril domov. Jintosant vyzeral, že mu čoskoro vypadne jazyk.
„Ja sa už nepohnem.“
„Hlavu hore. Nič si s toho nerob.“
„Tebe sa hovorí. Ty si proti nemu ešte nebojoval v rýchlosti.“
„To je pravda.“
„Kernoxermon, poď sem.“
„Radšej ju poslúchni. Pre nášho syna je schopná všetkého.“
Kernoxermon sa mocne vyšvihol a čoskoro začali preteky. Napodiv sa Kernoxermon držal dobre, ale nakoniec aj tak sledoval len chvost malého drobca.
„Ten ti teda dal.“
„Ani sa nečudujem. Ja som už starý, nemohol by som to s ním vydržať, ani keby som bol mladší.“
Vtedy pristála Varmana spolu so svojim drobcom. Zmenili sa a mamička si svojho malého vyložila na ruky.
„Pekne vás popreháňal.“
„Formak sa musel ísť schladiť.“
„Ani sa mu nečudujem. Veď si videl, čo mu robil, chudákovi.“
„Ukážte mi ho. Nech si ho trochu obzriem.“
„Drakena, opatrne. Nechcem, aby si mu náhodou ublížila.“
„Neboj sa.“
Vzala drobca do rúk a pozrela sa na neho.
„Och, tak to je dobrý vtip. Nepočula som ho už storočia.“
„Čo?“
„Váš malý má vážne dračiu pamäť. Zdá sa, že má v sebe kus lávových drakov. Ale poriadny.“
„Myslím, že viem, ktorý to bol.“
„Ktorý Kernoxermon.“
„Rozprávala si mi ho raz pred spaním a ja som potom nevedel zaspať.“
„Pamätáš si dobre.“
„Aké je jeho znenie?“
„Je to ťažký preklad. Možno inokedy. Tu máš Varmana.“
Vrátila malého mamine a pobrala sa preč.
„Kam ide?“
„Neviem. Možno na poradu?“
Nikto nevedel, kam má Drakena namierené. Salmern si však naozaj dobre tipol. Drakena išla na poradu. Zvolala všetkých pánov, aby vybrali malému meno.
Zábava však pokračovala. Malý dostal chuť na koláč, čo bol na malé dieťa obdivuhodný jav. Namiesto toho, aby
ho chytil do ručičiek a papkal, sa premenil na dráčika a polovicu z neho uhryzol.
„Toto sa nepatrí. Aj ostatný mali na neho chuť.“
Malý v tom momente prehovorilo dračím hlasom.
„Prepáč mamy. Bol som hladný.“
Všetci, čo boli na priestranstve, nemohli veriť vlastným ušiam. Dieťa, čo má dva dni, rozpráva.
„Mal si povedať. Prepáč inač že som na teba kričala. Nauč sa, že jesť priamo z torty, napríklad, sa nepatrí. Je to nepísané pravidlo.“
„Dobre. Zapamätám si.“
Po chvíli sa znovu ozval.
„Mamy, toto je kto?“
„Tvoja stará mama.“
Wankarda sa zachichotala a priblížila sa bližšie.
„Ahoj vnúčik.“
„Ahoj babka.“
„Ukáž mi, kde máš otecka.“
Malý sa rozhliadol a zapozeral sa.
„Nevidím ho tu.“
„Salmern, kde si?“
V tom momente na jeden kus priestranstva padla obrovská snehová guľa.
„Tam je!“
„Niečo som ti priniesol synak.“
„Mamy, čo je to?“
„To je sneh.“
„Môžem?“
„Choď sa hrať teda.“
Malý zmizol v snehu. Čoskoro však odtiaľ vyletel ako delová guľa. Ale ako malý chlapec!
„Čo sa deje?“
„Niečo tam je!“
„Mne sa zdala tá guľa ťažká.“
„Veď to je brat Formak!“
Kernoxermon sa nemýlil. Formak prekvapený náhlim nárazom sa prebudil a vyhrabal zo snehu.
„Kde som?“
„Salmern ťa nechtiac priniesol späť na oslavu.“
„Aha, ja že prečo sa mi sníva o lietaní. Moje nervy, veď to je to malé šidlo.“
Malý sa mu objavil pod nohami tak nečakane, že odskočil.
Takto sa zabávali ešte dlhý čas. Jeden strašil druhého, ako malé deti.
Neskoro večer sa konečne objavila Drakena spolu s celým zborom Dračích pánov.
„Varmana, Salmern. Konečne sme vášmu synovi vybrali meno.“
Vzrušený šum bol všade na okolo.
„Chlapče, poď sem.“
Chlapec prikročil bližšie a predstúpil pred radu.
„Kedysi sme takto stáli, keď tvoj otec oznámil svetu krivdy. Teraz ty stojíš na tom istom mieste, kde on vtedy. Zasluhuješ si teda, aby si sa volal rovnako. Lenže máš iný osud ako on. Tvoj otec sa má stať vládcom. Ty sa staneš preto jeho následníkom. Čaká ťa však ťažký boj o svoje miesto na tomto svete. V jazyku drakov by si sa mal volať Zdvojený, ale tvoj osud ti meno vybral sám.“
Vzrušený šum utíchol ako keby zatlo. Drakena rozprestrela ruky a objavil sa dobre známi mrak. Tentokrát však nezastavil čas ako vtedy, ale zmenil sa na drobné ihlice a okrúhle tvary.
„Toto sú lúče hviezd, ktoré vznikli a zanikli v tom istom čase, ale na rôznych miestach. Sedronkan predpovedal, že si sám poskladáš meno.“
Chlapec prikývol a sadol si. Bolo vidieť ako sa postupne rysuje meno. Nebolo dlhé, ale ani krátke. Bolo také akurát. Tentokrát sa objavili mesiace a zakryli výhľad na hviezdne lúče. Ožiarili chlapca a on sa zrazu stratil v svetle. Zrazu sa na jeho mieste objavil muž, ktorý stál a opakoval jedno jediné meno.
„Moje meno je DRAKON.“
Mladý muž zostúpil dole a zmenil sa späť na malé dieťa. To, ktoré sa s nimi hralo doteraz.
Salmern chytil svojho syna a zovrel ho v náručí. Varmana urobila rovnako a položila si ho na ruky.
„Teraz, keď poznáš svoj osud, budeš silnejší a nebojácnejší. Nemáš dôvod sa báť. Dračia zložka ti predĺži život, ale dávaj si pozor, kedy ju použiješ.“
Drakena sa otočila a spolu s ostatnými zamierila ku svojim domovom. Ostal tam len Hadrank.
„Myslím, že je čas skočiť oslavu. Treba ísť spať.“
Všetci súhlasili so Salmernom a zamierili buď do postelí, alebo brlohov.
Cez ten nekonečný deň čakal Dradoswarder správy od ducha. Ten mu ich neskoro večer priniesol.
„Čo mi prinášaš?“
„Tvoj brat je pod silnou ochranou. Je v tej najhlbšej cele v podsvetí. Cestu strážia štyria Dorani.“
„Je to ďaleko od povrchu?“
„Nie. Máš to dokonca priamo pod trónom.“
„Klameš. Najhlbšie pod zemou je uprostred trónnej siene Pána plameňov.“
„Nerozumieš? Tak ustúp a zistíš, že neklamem.“
Dradoswarder ustúpil od trónu a duch ho posunul jedným prstom preč. Nachádzala sa tam tajná chodba. Bola uprostred plameňov.
„Neklamal si. O tejto chodbe asi nikto nevie.“
„Len ja. Takto sa dostaneš k svojmu bratovi veľmi rýchlo bez toho, že ťa objavia.“
„Si užitočný. Telo nájdeš na druhom poschodí. Ešte žije.“
„Vďaka, pán môj.“
Duch sa odparil cez stenu. O krátku chvíľu bolo počuť krik a niečo spadlo na dlážku. O krátky čas sa objavil Fusto. Ibaže mal namiesto očí tmavé tunely, niečo ako diery. Na hlave mal tržnú ranu.
„Nevieš si dávať pozor?“
„Nechcel sa dať. Musel som ho hodiť o stenu a ten blbec padol na roh stola.“
„Ukáž.“
Dradoswarder priložil ruku na ranu. Keď ju odložil, bola tam jazva.
„Ďakujem pane.“
„Teraz pôjdeme dole, po môjho brata.“
„Samozrejme pane.“
Dradoswarder zostúpil po kamenných schodoch a jeho nový služobník postupoval za ním. Keď prešli plameňmi, objavili sa uprostred kamennej siene. Ako naschvál tam bol Qinotarneus.
„Cítim tu démona. Ukáž sa, nech viem kto si!“
„Urob s ním niečo.“
„Rozkaz môj pane.“
Duch sa vykradol s Fusta a zamieril ku Qinotarneusovi. Toho zrazu hodilo o stenu a čoskoro skončil na strope. Posledný jeho kúsok skončil za mrežami malého väzenia. Vtedy sa Dradoswarder rozhodol vystúpiť s tieňa.
„Ty?!“
„Ja. S malou pomocou.“
Pritiahol za sebou mŕtvolu, ktorá sa zrazu zdvihla.
„Duch!“
„Áno duch. Ten ťa porazil. Teraz sa maj.“
Otočil sa že pôjde preč, keď sa zrazu zarazil.
„Ak ťa tu nechám, tak zavoláš posily. Musím ťa zlikvidovať.“
Vytiahol xerov meč a zabodol ho až po rúčku do Qinotarneusovho hrudníka.
„Viem, že je nesmrteľný, ale toto mu trochu urobí problémy.“
Qinotarneus odkväcol a padol hore značky na zem. Meč sa kvôli tomu takmer uvoľnil.
„Neznášam pozemské meče.“
Zamierili hlbšie a postupne sa dostávali cez všetky stráže. Nepozorovane. Čoskoro sa dostali k spomínanej cele.
„Už som pomaly prestal dúfať braček.“
„Vždy je nádej. Démoni znovu obsadia planétu.“
„Kto je to?“
„To je duch. Pomohol mi nájsť cestu.“
„Dobre. Teraz preč.“
Dradoswarder nadvihol mreže a zamierili na povrch. Keď prechádzali cez kamennú sieň, Qinotarneus tam stále ležal.
„Myslím, že ten meč už nebudem potrebovať. Ale ten jeho si rád vezmem.“
Dradoswarder siahol do väzenia a vytiahol Qinotarneusov meč z pošvy.
„Aj tak dostane druhý.“
Prešli cez plamene a vyšli v komnate hradu, s ktorej prišli.
„Teraz ti nájdeme telo, do ktorého by si sa nasťahoval.“
„Už som si vyhliadol. Treba ho len nájsť.“
„Kto je to?“
„Neviem presne, ale mal by byť na hrade. Volá sa Fusto.“
„Tak to bude problém. Fustovo telo totiž už okupuje náš nový priateľ.“
„Dobre. Tak potom si nájdem iného.“
„Len kto to bude?“
„Časom sa nájde, ale do tej doby ostaneš tu.“
„Dobre.“
Takto sa rozhovor aj skončil. Dradoswarder sa chystal na prehliadky svojho nového panstva. Mal teraz moc a tú treba využívať.
V podsvetí zatiaľ objavili Qinotarneusa. Meč vybrali z rany a tá sa zacelila.
„Ešte, že si nesmrteľný. Kto to bol?“
„Dradoswarder. Prišiel si po brata. Bol s ním aj duch. Pán plameňov by mal zvážiť svoje správanie k nim.“
„Vravíš duch?“
„Áno duch. Sotil ma do tamtej steny a potom o strop. Nevedel som kde mi hlava stojí. Nakoniec ma šupli sem a Dradoswarder ma prepichol tým mečom. Ozaj, kde mám meč?“
„Práve som sa chcel spýtať to isté.“
Qinotarneus zreval tak, že by to trhalo uši. V tej chvíli sa tam objavil Pán plameňov.
„Volal si ma Qinotarneus? Čo sa stalo?“
„Áno, volal pane. Dradoswarder ma prebodol a ukradol mi meč. Zrejme oslobodil svojho brata a na jeho strane bol duch.“
„Ja som vedel, že im nemám veriť. Zrejme ho nalákal na telo.“
„To mali so sebou. Bol to Fusto.“
„Pred chvíľou prešiel hlavnou bránou.“
„Vďaka pekelník. Môžeš ísť. Qinotarneus, dám ti silnejší meč a pokús sa, aby ťa nabudúce neprekvapili.“
„Nebudú mať možnosť Pane.“
„Tak sa mi to páči. Nech ti sila podsvetia slúži.“
„Nech ťa ochraňujú plamene.“
Každí sa pohol iným smerom a čoskoro zmizli z dohľadu.
Pán plameňov sa rozhodol pozhovárať sa so Salmernom a Dračími pánmi. Bolo potrebné ich varovať. Vybral sa tam čo najkratšou cestou, ale aj tak sa zdržal. Nemohol nájsť správny východ z bludiska chodieb, čo len nedávno vznikli. Nikto ho nevolal a preto nevedel spoznať správnu cestu. Nakoniec sa mu podarilo objaviť správny vchod do plameňov a prešiel. Objavil sa v Lávovom hrade.
„Mne sa hneď zdalo, že je tam akýsi silný prúd.“
V tej chvíli išiel okolo Kernoxermon. Keď ho zbadal, bolo jasné že zbledol aj pod šupinami. Bolo to zrejme aj dosť vidno.
„Kernoxermon, musím naliehavo hovoriť s tvojou pani.“
„Čo sa deje?“
„Niečo sa stalo.“
Vyplašený Kernoxermon ho odviedol ku Drakene. Tá práve, hlboko zaujatá rozhovorom, nevnímala nič okolo. Ešte že tam bol Dekoradon, ktorý ju upozornil.
„Čo sa deje Kernoxermon? Si poriadne vyplašený.“
„Je tu Pán plameňov. Niečo od teba chce.“
„Pre boha. Čo len môže chcieť?“
Drakena zamierila k dverám a vyšla von z izby. Vonku na chodbe stál veľký plameň, ktorý už začal spaľovať chodbu.
„Som rád že si hneď prišla. Musím s tebou vážne hovoriť.“
„Čo sa deje?“
„Dradoswarder ma Temný meč a oslobodil svojho brata. Na jeho strane je aj duch.“
„Dúfam, že to bol pokus o vtip.“
„Nežartujem Drakena. Je na čase, aby ste ho zničili, lebo inak zničí on vás.“
„Teraz choď do Dračieho hradu. Povieš to všetkým a nielen mne.“
„Dobre. Budem vás tam čakať.“
Zamieril do plameňov a zmizol v nich.
Drakena zamierila do izby a odkázala im, že majú ihneď odísť na Dračí hrad do jaskyne porady.
„Čo nám chce povedať?“
„Bude lepšie, ak si to vypočuješ priamo od neho.“
Všetci zamierili na Dračí hrad. Pán plameňov zatiaľ vyhľadal Salmerna a Varmanu.
„Čo sa deje?“
„Okamžite prídite do jaskyne porady.“
„Prečo?“
„Dozviete sa. Obaja.“
Zamierili teda do jaskyne. Netrvalo im to dlho. Keď tam dorazili, prišli Dračí páni.
„Salmern, Varmana, čo tu robíte?“
„Zavolal nás Pán plameňov.“
„Tak potom je to horšie ako som si myslela.“
Wankarda bola preto aj dosť vystrašená.
„Priateľ Plameň, prečo si prišiel?“
„Dračí páni. Pred chvíľou som sa dozvedel, že Dradoswarder oslobodil svojho brata a Qinotarneusovi ukradol Temný meč. Je preto oveľa nebezpečnejší ako kedysi.“
„Ako sa to stalo?“
„Dekoradon, predovšetkým ma teraz neprerušuj.“
Dekoradon teda stíchol a počúval.
„Na ich strane bol Duch. Neviem jeho meno, no je jasné, že ho vymenuje za osobného pomocníka, ktorý bude stáť po jeho boku spolu z jeho bratom.“
„Koho telo obsadil?“
„Fusta Drenaka. Ten mu padol pod ruky.“
„Takže už zničil celý rod Ganor vrátane jeho pomocníkov.“
„Správne Salmern. Koľko už má asi temných bojovníkov a démonov?“
„Približne polovica armády sa už začala meniť.“
Drakena si sadla do červeného kresla a začala tuho premýšľať. Ostatný napodobnili jej príklad. Pán plameňov ostal stáť a čakal na rozhodnutie rady.
Drakena nakoniec predsa prehovorila.
„Je nanajvýš jasné, že čoskoro objaví Dračí velikán spolu s Dračím hradom a preto treba podniknúť kroky, aby sme zastavili jeho počiny.“
„Dám vám k dispozícii Qinotarneusa a jeho pomocníkov.“
„Ďakujeme. Teraz však prišiel čas zmeniť taktiku. Salmern, prehodnoť svoje plány na dobitie Ganormanu a prispôsob ich terajším podmienkam.“
„Samozrejme Dekoradon. Sedronkan, môžem vás požiadať o radu medzi štyrmi očami?“
„Bez problémov. Ale až po porade.“
„Čo sa deje Salmern? Máš nejaký problém?“
„Drakena, požiadal som Sedronkana o radu.“
„V poriadku. Pán plameňov, ďakujeme za dôležité informácie. Teraz môžete odísť.“
„Je mi cťou, že som medzi vami pobudol.“
„Nech ťa plamene sprevádzajú.“
„Nech vám kamene svietia.“
Pán plameňov sa otočil a zamieril do plamenného portálu, ktorý si vyčaroval. Ostatný ho s obavami sledovali ako mizne a plamene sa strácajú. Všetci v tom momente opustili jaskyňu.
Kernoxermon, ktorý čakal na výsledky, bol celkom bledý. Namiesto červenej, žiarivo červenej, na ňom bola ružová. Tak hrozne zbledol.
„Kernoxermon, vyzeráš, ako keby ťa vykúpali v ľadovej vode.“
„Veď to aj bol ľadový kúpeľ. Ovenčil ma strach.“
„Drahý priateľ. Pán plameňov už odišiel.“
„To je dobre. No, ako to dopadlo?“
„Nič dobré. Dradoswarder získal Temný meč a jeho brat je už na slobode.“
„Čudujem sa, že mu to Qinotarneus dovolil.“
„Pomáhal mu duch.“
„To už je horšie. Koho ovládol?“
„Fusta.“
Kernoxermon ich v skleslej nálade opustil. Vyzeral už síce lepšie, ale nie najlepšie.
Salmern ešte vtedy zvolal poradu ohľadne útoku na Ganorman. Niektorý vedúci boli vtedy mimo hradu, tak ich museli zvolať. Bol medzi nimi aj Xino.
„Kde toľko trčí?“
„Neviem. Možno sa niekde zdržal.“
Čoskoro sa však objavil na oblohe modrý fľak.
„No konečne.“
Xino unavený dopadol pred dlažbu hradu. Bol totálne vysilený.
„Pomôžte mi prosím.“
Salmern k nemu dobehol celý zhrozený.
„Čo sa stalo?“
„Prepadli ma démoni.“
Všetko bolo ihneď jasné.
„Zvolávam ihneď bojovú poradu!“
Salmern odbehol smerom do siene porady. Doteraz tam debatovali Dračí páni.
„Xino bol napadnutý v dračej podobe!“
Vyhŕkol to na nich bez jediného varovania.
„Napadnutý? A kým?“
„Démonmi.“
Dekoradon ihneď vystúpil.
„Ak je tak, tak čierne draky nebudú mať zľutovania!“
Tresol palicou o zem a v tej chvíli sa objavil Graner.
Drakena bola tiež zúrivej povahy.
„Lávové draky budú pri tom!“
Urobila podobne a objavil sa stále poblednutý Kernoxermon.
Ostatný nasledovali ich príklad, ale asi najväčší krik zo seba dostal Sedronkan.
„Modré draky, nielenže zmetú zo zeme hrad Ganorman, ALE POŠLÚ DRADOSWARDERA TAM KAM PATRÍ!“
Tresol palicou tak silno, že tam ešte dlho po tom ostala modrá značka. Objavil sa Sorgranas a ten mohutne zreval.
Každý drak, či dračica, každý bojovník, či bojovníčka, dostal bezpečnostné pokyny. Nikto sa nemal zdržovať mimo Dračieho velikána sám, alebo v dvojici. Vždy mohla vísť len skupina.
Salmern nečakal a hneď zvolal poradu veliteľov.
„Páni, sme tu pre to, aby sme bezodkladne zaútočili proti Ganormanu. Naše terajšie plány musíme ihneď prerobiť.“
„Súhlasím Salmern. Čo mieniš urobiť?“
„Xino, teraz preberieš zodpovednosť za južnú skupinu. Finigal si zoberie na starosť západ. Tondar si zoberie východ a Volnertos sever.“
„Takže žiadny klamlivý útok?“
„Taký nebude Finigal. Teraz musíme nepriateľa rozdrobiť. Ak tak neurobíme, tak nás odrazia a je možné, že potom prejdú do protiútoku.“
„Koľko obliehacích strojov mieniš zobrať?“
„3/4, a zvyšok tu necháme. Bude najlepšie, ak tu ostanú aj Dračí páni. Budú chrániť hrady, keby sem chcel preniknúť Dradoswarder.“
„Salmern, a čo Pán plameňov? Prisľúbil nám pomoc.“
„Qinotarneus tu bude už čo nevidieť.“
„Aký dostal meč?“
„Tentoraz nedostal Temný meč, ale Pekelný meč. Je silnejší. A k tomu dostal aj bojovú výstroj priamo od Pána plameňov.“
Varmana si vzdychla a obrátila sa na odchod. Salmern ju začal zanedbávať. A čo bolo najhoršie, začal zanedbávať aj syna. Drakon teraz už nerástol tak rýchlo, ale už vyzeral ako dvojročný. Bez problémov chodil a ešte lepšie lietal.
Salmern si všimol, že odchádza.
„Varmana, čo sa deje?“
„Nič Salmern. Nič sa nedeje.“
„Ale áno. Deje sa.“
Varmana bola na pokraji plaču. Salmern to zachytil a zabral si ju do náručia.
„Neboj sa. Čoskoro to bude v poriadku. Keď skončíme vojnu, tak sa všetko vráti do normálnych koľají.“
„Nevráti. Už nie si tým, čím si býval. Zmenil si sa.“
„To sa v ťažkých časoch stáva.“
„Ale tebe by sa nemalo.“
Varmana sa mu vytrhla a s plačom vbehla do dverí chodby. Salmern tam stál ako obarený a nevedel sa pohnúť. Xino sa postavil za neho a povedal.
„Choď za ňou. Základné veci si nám povedal. Zvyšok už zvládneme.“
„Dobre. Skúste zistiť, kde je ten veliteľ, čo nám sľúbil pomoc.“
„Je na pol dňa cesty odtiaľto. Utáboril sa a čaká na tvoju odpoveď.“
„A čo sa pýta?“
„Ako má prejsť cez priepasť.“
Salmern sa pousmial a zamieril do svojej komnaty, ktorú mal spoločnú s Varmanou. Zaklopal.
„Kto je tam?“
„To som ja, Salmern.“
Varmana otvorila a objavila sa v dverách s uplakanými očami.
„Varmana, čo som spravil?“
„Nestaráš sa o nás!“
Salmern pozrel na posteľ a zbadal na nej Drakona. Chlapec sa na neho pozeral a jasne mu vyčítal to isté, čo jeho manželka.
„Ja...“
Varmana sa na neho zlostne pozrela a zavrela mu dvere pred nosom. Salmern začal klopať znova, ale Varmana ho ihneď začala ignorovať. Nakoniec to vzdal. Zničený zamieril na malú lúčku, ktorú tu urobili. Chcel sa premeniť na draka, ale nešlo to. Rozhodol sa teda, že si poleží na tráve. Nevedno ako dlho tam ležal, ale bolo jasné, že veľmi dlho. Hviezda Mytorian stihla totiž urobiť polovicu svojej cesty po oblohe.
Keďže bolo už dosť neskoro, začali ho hľadať. Keď ho našli, bol úplne apatický.
„Salmern, vstávaj. Nachladneš.“
Salmern sa ani len nepohol.
„Pomôžte mi s ním a zavolajte Kernoxermona.“
Xino sa ho pokúsil nadvihnúť, ale nedalo sa ním hýbať. Keď Dorazil Kernoxermon, všetko mu vysvetlili.
„Ustúpte. Bude treba zavolať ešte jedného či dvoch drakov.“
Kernoxermon začal postupne Salmerna nadvihovať. Bolo to však ťažké.
„Tu sme, čo potrebuješ?“
„Pomôžte mi ho preniesť. Ak mu okamžite nepomôžeme, tak sa môže stať niečo hrozné.“
Oba draky pochopili a postupne spolu odlepili Salmerna od trávnika. Okamžite ho odniesli ku Drakene. Tá bola teraz zhodou náhod práva na Dračom hrade.
„Preboha. Čo sa mu stalo?“
„Varmana ho vyhodila z izby.“
„Len nech sa mu nestane to čo iným.“
„O čom to hovoríte? Povie mi to niekto konečne?“
„Salmern sa môže zmeniť na živel, s ktorým má najviac spoločného. Tým, že je teraz taký nehybný, dovoľuje lávovej zložke, aby ho zvnútra spaľovala.“
„Drakena, chceš mi povedať, že môj zať sa môže zmeniť na lávový prúd?“
„Ktorý by nikdy nevyhasol.“
Salmern bol naozaj v bezvýchodiskovej situácii. Keď to oznámili Varmane, bola s toho preč. Drakon, ktorý chápal o čo ide išiel ihneď za otcom a Varmana ho nasledovala. Salmern stále ležal nepohnuto ako kameň. Nikoho nevnímal, nič nepočul, nič nevidel, nič necítil. Bol nemí, hluchý, slepý. Bol ako bez života. Drakon to nevydržal.
„Ocko, zobuď sa už konečne!“
Drakon buchol Salmerna do hrudníka a ten až nadskočil. Salmern sa pomaly prebral a pozeral dookola.
„Čo sa deje?“
Všetci onemeli. Salmern ako keby nevedel čo sa stalo.
„Salmern, skoro sme o teba prišli.“
„Ako? Kam zmizla lúčka? Ako som sa sem dostal?“
„Skoro si sa premenil na lávový potok. Museli sme ťa preniesť do hradu.“
„Na lávový potok?“
„Nebiť tvojho syna, tak by si sa pobral na druhú stranu.“
Salmern sa poobzeral a zazrel uplakanú Varmanu. Vtedy si spomenul.
„Prepáč mi to Varmana. Hrozne ma to mrzí.“
„Aj mňa drahý, aj mňa.“
Obaja sa objali a Drakon sa pridal k nim. Ostatný uznali za vhodné, že ostať tu, by znamenalo ich vyrušovať.
Keď sa Dradoswarder dozvedel, že jeho démoni napadli draka, rozzúril sa do nepríčetnosti.
„Prečo ste napadli draka bez môjho vedomia? Čo vám to napadlo?“
„Rozmýšľali sme, že si musíme vyskúšať nové schopnosti.“
„To je síce pekné, ale teraz nám pôjdu draky po krku a to len vašou vinou.“
Dradoswarder chytil stôl a hodil ho na druhú stranu miestnosti.
„Ak vás ešte nájdem v bojových pozíciách, tak len v prvom rade, lebo inak vás odstránim zo zoznamu vyvolených! Je to jasné?!“
„Áno pane.“
Démoni sa postavili do pozoru a odpochodovali z miestnosti.
„Transtern, sleduj ich a dávaj na nich pozor. Ak niečo vyparatia, tak mi ich sem priveď.“
„Samozrejme môj pane.“
Duch sa obrátil a zamieril za nimi. Dradoswarder si sadol na trón a rozmýšľal. Niečo ho neustále prenasledovalo. Bol to pocit strachu pred niečím, čo ho čakalo v budúcnosti.
„Prečo mi spomínal toho chlapca? Teraz môže mať tak najviac týždeň. Nemôže byť veľký. Ak aj má dračiu zložku, tak ju určite nevie poriadne využívať. Kašľať na to. Nemusí ma trápiť.“
Dradoswarder len tak sám pre seba rozprával a dával si otázky. Bol taký zamyslený, že si nevšimol tmavý tieň, čo sa prešmykol neďaleko neho. Nebol to jeho brat, ale jeden z mála duchov, ktorý verne slúžili Pánovi plameňov. Bol však aj hlavným informátorom lovca démonov, Zagronoka. Dradoswarderovi bol na stope už dva týždne, ale až teraz zistil kde je. Ešte v ten deň si ho Pán plameňov zavolal.
„Zagronok, pokiaľ viem, pracuje pre teba obrovský počet lovcov démonov. Mohol by si im popustiť uzdu?“
„Viem, že tam hore to teraz vrie, ale najdôležitejšie je, aby sme zničili môj hlavný cieľ.“
„Áno, Dradoswarder. Qinotarneus bude potrebovať tvoju pomoc. Keď ho zavolajú, budeš pri ňom. Dračí páni sa rozhodli, že napadnú hrad Ganorman.“
„Ten je teraz už pod ochranou démonických zbraní. Je tam aj cez dvesto tisíc vojakov, ktorý priamo podliehajú démonom. Je ich tam celá légia.“
„Dobre. Choď za Qinotarneusom a pripravte sa. Buďte v strehu a čakajte na znamenie. Nech ťa šiesty zmysel vedie.“
„Nech ťa ochraňujú plamene.“
Zagronok sa pobral čo možno najkratšou trasou ku Qinotarneusovi. Našiel ho veľmi rýchlo.
„Čo tu hľadáš lovec?“
„Poslal ma sem Pán plameňov. Mám ti pomôcť s Dradoswarderom.“
„Dobre, keď si to želá. Vysvetlil ti čo a ako?“
„Samozrejme. Ešte pred chvíľou.“
Qinotarneus sa otočil a sadol si na kamenné kreslo. Plamenný meč si odložil a položil vedľa seba. Zagronok sa pobral na druhú stranu izby a tiež zadriemal. Tento stav nečinnosti sa mal však čoskoro skončiť.
Salmern, ktorý sa dostal z nepohody, sa zas vrátil k predošlým úkonom. Tento krát však na prvé miesto nedal boj, ale rodinu. Varmana mu bola za to náramne vďačná. Drakon rástol ako z vody.
„Varmana, musím ísť.“
„Dobre, ale nezabudni, že si s ním chcel trénovať boj.“
„Nezabudnem.“
Varmana chytila svojho malého neposeda a zamierila do vnútra hradu. Salmern sa vybral do Veľkej siene, kde sa mala uskutočniť veľká porada. Všetci už čakali len na neho. Vnútri bolo už veľa mužov, ale i drakov.
„Že si sa ukázal. Dobre teda, začnime schôdzu.“
Salmern si sadol na svoju stoličku za veľkým stolom a očakával pripomienky. Plán mali už dokonale prispôsobený a upravený. Bolo však treba doladiť niektoré drobné odchýlky spôsobené presunom vojsk a zmenou opevnení.
Prvý sa ozval veliteľ vojsk, čo len nedávno prišiel. Volal sa Nixadon Ikaron.
„Myslím, že kvôli posledným hláseniam od hliadok, je treba urýchliť pochod xinovej divízie.“
„To nebude potrebné. Pokiaľ viem, tak tam nemajú silnú obranu voči pozemným útokom.“
„Xino má pravdu. Hrad je teraz konštruovaný hlavne na boj proti vzdušným nepriateľom.“
„Útok od zeme budú očakávať. Podľa môjho názoru upravia spodnú stenu na boj proti nepriateľom. A teraz sa dokonca môžeme domnievať, že tam vytvoria kúzelnú stenu.“
„Je to síce možné, ale draky budú schopné rýchlo preraziť každú prekážku.“
„Nezabúdajte, že kým budú veže aktívne, tak draky sa k opevneniam nedostanú.“
Debata čoskoro začala nadobúdať nebezpečné rozmery. Salmern sledoval hádku až sa nakoniec rozhodol zakročiť.
„Stačilo priatelia. Dosť hádok. Teraz je dôležité, aby sme boli jednotný.“
Xino sa utíšil, ale na Nixadonovi bolo jasne vidieť, že ešte nepovedal posledné slovo.
„Dohodnime sa na takomto znení. Draky budú hrad bombardovať z výšky. Katapulty budú zas ničiť veže a obranné postavenia. Vojaci ich budú chrániť, lebo ak ich zničia, sme na mŕtvom bode.“
Salmern uvažoval dobre a každý veliteľ by ich uznal. Nixadon však stále nebol spokojný.
„Salmern, domnievam sa, že ste príliš opatrný.“
Salmern sa zarazene obrátil na veliteľa. Niečo sa mu prestalo pozdávať.
„Kernoxermon, nazri do neho.“
Nixadon zarazene pozrel na draka. Ten si ho pozorne prezeral. Po čase pozrel na Salmerna a mykol na neho hlavou. Salmern spolu s ním na krátko odišli.
„Salmern, niečo s ním je. Keď sem prichádzal, bolo mu na duši vidieť čistotu a ochotu pomôcť. Teraz mu zo srdca vraví pýcha. Neviem, či je dobré nechať ho v Dračom hrade.“
Salmern chvíľu rozmýšľal.
„Kernoxermon, zrejme nastal čas prehodnotiť správanie k nemu. Informuj ostatné draky a Dračích mágov. Bude treba zistiť čo má za lubom.“
Obaja sa vrátili do Veľkej siene a vrátili sa na pôvodné miesta. Nixadon si ich prezeral pozorným okom lovca, ale nenašiel akúkoľvek zmenu na ich tvárach. Bolo mu však jasné, že pre neho to nebude nič dobré. Salmern prehovoril.
„Veliteľ Nixadon. Po vašej pripomienke som dospel k názoru, že je nebezpečné, aby ste naďalej zúčastňovali týchto porád.“
„Protestujem. Nemôžete ma len tak vyhodiť!“
„To bolo moje posledné slovo. Ak sa budete stále brániť, tak vás vyhodia z Dračieho hradu.“
Nixadon sa postavil. Rozzúreným pohľadom začal blúdiť po sieni. Zastavil sa na Kernoxermonovi.
„Dobre. Keď si to želáte, odchádzam s porady. Viac ma tu však nenájdete. A to ani na hrade. Ešte dnes večer odídem aj so svojimi vojakmi.“
Kernoxermon sa mu pozrel do očí. To čo v nich zbadal ho doslova šokovalo. Zreval.
„Chyťte ho!“
Vedľa Nixadona sa objavili tri draky a tie ho zaklapli do oceľového zovretia.
„Čo sa deje priateľ?“
„Chcel sa pripojiť na Dradoswarderovu stranu! Stal sa z neho zradca!“
Salmern sa obrátil na veliteľa. Pred jeho očami sa premenil na draka a z nosných dierok mu stúpal dym.
„Nixadon Ikaron. Porušili ste všetky pravidlá, ktoré tu uznávame. Jednota je pre vás neznámi pojem. Od tejto chvíle sa stávate väzňom a strácate všetky práva, ktoré ste získali po vstupe na pôdu Dračieho hradu. Tak isto vám odnímeme post veliteľa a vaši vojaci budú pripojený k našim. Odveďte ho!“
„To nemáte právo urobiť!“
„A mám.“
Salmern zareval a schmatol Nixadona do pazúrov. Sám ho odniesol do temnice, ktorú postavili len nedávno. Nixadon sa zúrivo bránil, ale nemohol uvoľniť zovretie. Salmern ho hodil do žalára takou silou, že zamdlel.
Xino, ktorý to všetko sledoval v úctyhodnej vzdialenosti, išiel informovať nixadonovych vojakov.
„Váš veliteľ bol zbavený svojho poctu a všetkých privilégií, ktoré dostal. Teraz je v temnici hradu. Každé vaše pripomienky a otázky obracajte na Salmerna Zranera.“
Vojaci, prekvapený xinovim príhovorom, pozreli jeden na druhého a začudovane sa obzerali.
Prvý sa spamätal zástupca veliteľa.
„Vojaci, spíšte svoje otázky, lebo ihneď teraz odchádzam za Salmernom Zranerom.“
Vojaci okamžite otvorili svoje batohy a pohľadali nejaké tie brká, čo mali. Načmárali rýchlo pár otázok a tie okamžite odovzdali zástupcovi veliteľa. Ten ešte vtedy išiel za Salmernom.
„Môžem sa spýtať, prečo ste zatkli môjho veliteľa?“
Bola to najčastejšia otázka na papierikoch.
„Váš veliteľ sa rozhodol že zradí. Ešte dnes večer chcel opustiť Dračí hrad a zamieriť ku Ganormanu.“
Zástupca veliteľa bol absolútne zdesený. Salmern to ihneď zbadal.
„Bojíš sa, že skončíš rovnako?“
Zástupca kývol hlavou na znak súhlasu.
„Nemusíš sa báť. Dnes večer každý prejde testom vernosti. Nikto nebude musieť bojovať ani nič podobné.“
„O čo ide?“
„Kernoxermon si vás prezrie. Bude skúmať vaše duše.“
Zástupca preglgol. Odstúpil a prekročil prah dverí.
„Salmern, dnes večer to nestihnem všetko. Niektorý pôjdu zajtra ráno.“
„Dobre priateľ.“
Kernoxermon opustil okno a zamieril na nádvorie, kde boli vojaci zhromaždený. Salmern si dal hlavu do dlaní a klesol na stôl. Prišla za ním Varmana.
„Ahoj. Počula som, že si mal ťažký deň.“
„Ani nevieš aký ťažký. Veliteľ Nixadon chcel zradiť, tak som ho dal zavrieť do temnice. Osobne som ho tam hodil.“
„Zrejme si stratil nervy.“
Varmana si sadla na stôl a pohladkala ho po hlave.
„Ďakujem.“
„A za čo?“
„Len tvoje pohladenie ma dokáže upokojiť.“
Varmana ho zobrala za ruky a odviedla ho do postele. Salmern bol taký unavený, že keď si ľahol, okamžite zaspal.
„Och Salmern, keby si len vedel, že tvoj syn je tam vonku.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár