Kernoxermon: Kronika hrdinou Mytorianu - časť 14

14. kapitola
Posledný boj o vládu nad svetom
Dovtedy najkrvavejší boj na planéte Mytorian

Dradoswarder sa naozaj chystal na krvavú pomstu. Keď Salmern odišiel, dal spustiť mosty a prestúpil na plošinu. V tom sa lesom prehnal obrovský červený plameň.
„Rýchlo na druhú stranu!“
Dradoswarder prebehol a s ním všetci démoni. V tom sa z priepasti vyrútil čierny drak a zmietol všetky mosty dolu. Nebol to nikto iný ako Dronard, prvý vyhostený drak v celej histórii dračieho rodu.
„Čo to má znamenať?“
Dronard si ľahol na druhú stranu a čakal. Dradoswarder pristúpil bližšie. Vyzeralo to tak, že drak od neho niečo chce.
„Dradoswarder, démon zla, čo ťa sem privádza?“
Dradoswarder bol úplne zaskočený. Drak, čo vie ako sa volá, ale nevie dôvod, prečo tu je.
Dronard sa mu zahľadel do čiernych tunelov a hneď z nich vyčítal, že niečo nie je v poriadku. V tej chvíli sa ho niekto dotkol. Boli to dračie pazúry.
„Nech ťa ani nenapadne sa pohnúť Dronard, vyhnanec.“
„Kernoxermon? Si to ty?“
„Áno, ja som. Mienil si sa dohodnúť s týmto nečestným démonom?“
„Práveže nie. Bol som zvedavý prečo tu je. Už niekoľko týždňov žijem na dne priepasti a neviem čo sa deje.“
„Tak ti to teda vysvetlím. Tento démon sa rozhodol napadnúť Dračí hrad.“
„Čo?“
Dradoswarder sa už nemienil ďalej pozerať na hádku dvoch drakov. Zavolal si jedného z Temných rytierov.
„Máš kušu a šípy?“
„Samozrejme pane.“
„Tak na čo čakáš?!“
Temný rytier zamieril na Kernoxermona. Dronard sa v tom momente otočil a zazrel čo sa deje. Hodil sa pred Kernoxermona.
„Pozor!“
Šíp ho trafil medzi lopatky. Dronard zreval ukrutnou bolesťou. Privolalo to všetky draky a na Zadrone sa rozsvietil čierny diamant, Temnota. Aj na ostatných hradoch sa rozsvietili drahokamy. Bolo to očarujúce a zároveň strašidelné. Nakoniec sa rozsvietil drahokam na Dračom hrade. Salmern a Varmana sa zmenili na draky a spolu so svojou najvernejšou družinou zamierili dolu.
„Odpusťte mi.“
Dronard naposledy vydýchol a klesol Kernoxermonovi do láb. Ten zreval ešte horšie než samotný Dronard. Bol to rev hnevu a smútku. Nad priepasťou sa v tom momente objavil kŕdeľ drakov, ktorý zničil Ganorman. Ozval sa Salmern.
„To že si zabil draka, ktorý s tebou nebojoval, nad tebou urobilo kríž. Zomrieš rukou draka! Zapamätaj si to kým môžeš!“
V tom sa z hradov vyvalila obrovská vlna Bojovníkov osudu. Dradoswarder sa otočil a zazrel tú valiacu sa hordu. Nedokázal zatrieť strach.
„Okamžite sa vráť na bojové postavenia. Okamžitá obrana!“
Sám sa pustil do bojov a zobral si na mušku vojaka s ohnivým brnením, zeleným štítom a čiernym mečom. Sprvu si myslel, že tohto neskúseného vojaka dopraví k pekelnej bráne veľmi rýchlo. Ukázalo sa však, že to bol ochranca rodu Saman. Patril k elitnej stráži.
Dradoswardermu sekol do štítu a rozťal ho na poli.
„A si bez ochrany. Čo mieniš spraviť teraz?“
„Sleduj.“
Bojovník si kľakol a zničený štít položil na zem. Dračia mágia vkutá do zbraní zaúčinkovala. Štít sa sám opravil.
„A toto je čo?“
„Dračia mágia.“
„Tak tohto mám dosť.“
Dradoswarder zaútočil znovu. Dotlačil bojovníka až ku stene a zlomil mu meč. Ten si s toho ťažkú hlavu nerobil. Strčil meč do tieňa a vytiahol ho celý.
„Toto už je priveľa.“
Teraz už začal používať aj on temnú mágiu. Zvolal sily a preťal bojovníka na poli.
„Tak s tohto sa už nevysekáš.“
Bojovník sa kyslo zatváril a padol na zem. Dradoswarder sa rozbehol do víru bojov.
Salmern, ktorý sa na neďalekom vŕšku premenil späť na muža, sa rozbehol dolu svahom a dupol nohou. Každý nepriateľský vojak v blízkosti desiatich metrov padol na kolená. Ostal stáť jediný démon, Temný rytier.
„Tak poď.“
„Ani nevieš ako bude môj pán rád, keď ťa zabijem.“
„Nebudeš mať možnosť.“
Salmern privolal hmlu. Okolo Temného rytiera sa mihali len tiene.
„Kde si? Prečo sa schovávaš?“
„Len pre jediné. Skús sa dovtípiť.“
Rytier pozeral na všetky strany. Čoskoro sa mu do vnútra vtesnil nepríjemný pocit. Pocit nebezpečia. V tom sa k nemu prihnal tieň. V ruke držal zúbkovaný meč. Salmern bol tak rozbehnutý, že keby rytier urobil čokoľvek, tak by bol mŕtvy. Salmern mu odťal hlavu a tú odhodilo tak ďaleko, že padla do priepasti.
„Pre toto.“
Salmern opustil mŕtvolu a zmizol v hmle.
Varmana, ktorá urobila rovnako ako Salmern, sa tiež pustila do Temného rytiera. Ten si najprv myslel, že ide o žart.
„Dovoľ aby som sa zasmial. Ja a bojovať zo ženou? Veď by som sa prepadol od hanby.“
Varmana mu šľahla bičom a on urobil kotrmelec vzad.
„Ešte stále si myslíš, že som hocijaká žena.“
Rytier sa zodvihol a chytil sa za líce.
„Varmana Saman. Hneď si mohla povedať. Tomuto sa nebudem priečiť. Chytaj.“
Hodil po Varmane hromadu dýk. Tá sa zmenila na blesk a dýky ňou len preleteli.
„A toto má byť čo?“
„Mágia.“
„Dobre. Keď máš tak rada mágiu, tak poď.“
Rytier odhodil meč a v rukách začal miesiť vzduch. Varmana nečakala, premenila sa na dračicu, a opľula ho zlatom. Rytier sa zastavil. Masa vzduchu mu explodovala v rukách a zbavila ho zlatého obalu.
„No do kelu. Čo mám spraviť, aby si ma konečne nechala urobiť niečo správne?“
„Nič.“
Varmana roztvorila papuľu a rozžula Temného rytiera medzi stoličkami.
„Fuj. Ty, ale páchneš.“
Vypľula zničenú telesnú schránku a odpochodovala preč. Rytier sa však postavil a znova dostal normálny tvar.
„Počkaj ty beštia.“
Varmana sa otočila.
„Sakra. Že som musela dostať akurát teba.“
Rytier sa zasmial a Varmana mu odpovedala zlatým plameňom.
„Pardon, niečo som zabudla.“
Znovu ho opľula. Rytier sa zmenil na zlatú sochu.
„A teraz môžem.“
Rozpustila rytiera na mláčku zlata.
„Konečne neotravuješ.“
Varmana sa zmenila späť na ženu a tiež zmizla v boji.
Do bojov zasiahol aj Drakon. Bolo neuveriteľné, že dokázal tak obratne narábať mečom. Konečne prestal tak rýchlo starnúť.
Najprv si zobral na starosti niekoľko démonov. Sprvu mu robilo problémy zabiť, ale čoskoro zaťal zuby a nivočil démonov. Čoskoro sa aj on stretol s Temný rytierom.
„Kto si, že si sa mi postavil červiak?“
Bol to hlavný Temný rytier a bral sa za vyššie postaveného, ako v skutočnosti bol.
„Som syn Salmerna Zranera, Drakon.“
„Pch. A to ti mám uveriť?“
„Nemusíš. Je to tvoja vec.“
Meč, ktorý Drakon dostal, bol oveľa silnejší ako Zraňovač či Zranerkon. Mal preto aj oveľa väčšiu moc.
„Sleduj.“
Rytier sa zarechtal a oprel sa o meč. V tom prešiel okolo démon, ktorý išiel na pomoc iným. Drakon ho pritiahol silou vôle na dosah jeho meča a zaťal.
„A teba sa mám báť?“
Démon po jeho slovách vybuchol. Rytierovi zmrzol úsmev na perách.
„Mal by si sa.“
Rytier zreval, lebo démon patril ku jeho skupine. V tej chvíli tam pribehol Dradoswarder.
„Čo sa deje?“
Temný rytier ukázal na Drakona.
„Konečne. Našiel som ťa, syn veľkého Salmerna. Uvidíme, či je pravda, čo my povedal tvoj otec.“
„Najprv chcem pomstiť svojho vojaka.“
„Dobre. Ako chceš.“
Dradoswarder sa oprel o meč a sledoval svojho rytiera.
Ten sa na Drakona vrhol obrovskou silou. Ten sa roztrojil.
„A toto je čo?“
Všetky Drakonove obrazy zaútočili naraz. Rytier nevedel koho má napadnúť. Drakon mu preto uľahčil robotu.
„Dobre, keďže nevieš rozoznať moje obrazy, je nanajvýš jasné, že bude potrebné, aby sme bojovali my sami.“
Dradoswardera prekvapila ohľaduplnosť protivníka. Niečo v tom však bolo.
„Dobre. Keď chceš.“
Rytier zaútočil teda znovu. Drakon však využil tú chvíľku a zmenil sa na draka. Rytier sa zastavil a v nemom úžase sledoval premenu. Drakon nečakal. Chytil rytiera do pazúrov a rozpučil ho medzi prstami. Temný rytier naposledy vydýchol. Drakon mu odtrhol hlavu a hodil ju tak ďaleko, ako to len šlo.
Dradoswarder, ktorý videl potupnú prehru svojho rytiera, spadol z opierky. Keď sa pozviechal, Drakon stál pred ním a pozeral na neho žiarivými dračími očami.
„Máš chuť so mnou bojovať?“
Dradoswarder sa rozutekal. Dorazil až na okraj priepasti a tu ho Drakon dohnal.
„Konečná Démon. Už nemáš kam utiecť.“
Dradoswarder sa pozrel na neho a povedal slová, ktoré sa Drakonovi navždy vryli do pamäti.
„Mňa nikdy nemôžeš zabiť.“
Dradoswarder si vybral radšej potupné otroctvo, ako smrť. Opustil xerovo telo a vydal sa na útek. Bol však deň a ten bol pre neho hrozne nebezpečný.
Po troch minútach šialeného behu Dradoswardera niečo zachytilo za nohu.
„Čo to má byť? Veď mňa teraz nemôže nič chytiť.“
Pozrel sa na svoju nohu a zbadal rozžeravený kov.
„A do čerta. Už ma majú.“
Začal sa metať a nakoniec sa mu podarilo vymaniť sa z okov.
„Myslím, že takto dlho nevydržím. Musím sa vrátiť do toho prekliateho tela.“
Dradoswarder sa vracal späť. Teraz si dával pozor, aby neskočil do nastavenej pasce. Netrvalo mu dlho, kým sa dostavil ku okraju priepasti. Pomaly sa vsunul do tela a poobzeral sa. Nikde nebolo vidno draka. Len v diaľke poletovalo niekoľko kusov. Zasunul sa a zodvihol sa. Zodvihol svoj meč a zamieril naspäť. Bolo pravé poludnie.
Keď Drakon zbadal, ako telo kleslo k zemi, rozhodol sa, že bude pokračovať v boji. Ostatný, ktorý sa tam privalili, urobili rovnako a vzdialil sa. Varmana tam chvíľu ostala, ale aj ona nakoniec odišla.
Na vzdialenej strane Dračieho velikána sa však objavila rýchla smrť. Nikto nevedel, kto to je, ale šírila sa správa, že to je Dradoswarder. Salmern tomu nechcel a nemohol uveriť. Bola to však pravda. Dradoswarder rozosieval smrť a nikto ho nevedel zastaviť.
„Musíme za ním, inak získajú prevahu.“
„Dobre, ale pozor. Má Temný meč a kým tu nebude Pán plameňov, tak nemáme veľkú nádej.“
Salmern sa odobral na druhú stranu, blízko Kamennej púšte. Bolo jasné, že objavili kamenný hrad, Frakton. Horela už jedna veža a brána bola vyvalená. Na najvyššom bode hradu svietil drahokam. Bolo jasné, že sa už dlho neudržia. Salmern sa premenil na draka a zničil najbližšiu skupinu démonov. Zhoreli na uhoľ. Salmern sa pustil hlavným vchodom a vošiel dnu. Keď pocítil nízky strop, zmenil sa na muža a pokračoval normálne. Čoskoro objavil Temného rytiera, ktorý viedol útok.
„Konečne ťa mám.“
„No do kelu. Všetci ku mne!“
Rytier vykúzlil démonické stvorenie, ktoré pripomínalo jaštericu. Čoskoro to však narástlo a vznikol z toho dosť odporný tvor.
Salmern začal do tvora sekať. Ten však ako keby ani necítil jeho seknutia.
„Proti tomuto tvorovi nemáš najmenšiu šancu.“
„To sa uvidí.“
Salmern prešiel stenou a objavil sa na druhej strane, za démonmi.
„A teraz má kto na mále?“
Salmern sa rozkričal a zaútočil. Rytier sa ani nestačil spamätať a jeho bojovníci mali poodsekávané hlavy. Padali ako muchy.
„Už si tu ostal sám. Čo mieniš spraviť?“
Rytier nečakal a vytasil meč. Bol to nádherný meč, pripomínal slávne meče rodu Ganor. Mal však temný odlesk. Po náročnom boji sa obaja unavili. Jašterica už tiež zmizla. Salmern teraz nemal inú možnosť, ako odísť a vrátiť sa s posilami. Na to, že patril ku slabším, mal trochu väčšiu silu, ako predpokladal.
„Čo to má znamenať?“
„Ja mám menšie posily. Chceš skúsiť?“
Rytier zapískal a objavil sa Dradoswarder.
„Takže si sa vrátil do xerovho tela démon?“
„Teraz by som ťa mohol zabiť, ale to potešenie si nechám na neskôr. Zajmite ho!“
Démoni ho už chceli zajať, keď sa objavil Drakon. Bol práve neďaleko a keď zbadal Frakton na kolenách, prišiel na pomoc.
„Nechajte ho! Ani sa ho nedotknite!“
„Drakon. Teraz ma môže využiť proti tebe. Rýchlo odíď.“
„Ani ma nenapadne otec.“
„Takže Drakon, ak nechceš, aby tvoj milovaný otecko zomrel, necháš nás teraz odísť.“
Drakon sa ani nepohol.
„Ako chceš.“
Dradoswarder už zamieril Salmernovi na krk, keď sa otvorili dvere na druhej strane schodov. Bol tam Fardakron.
„Dračí pán.“
Dradoswarder onemel. Pozeral na centrum moci hradu. Fardakron niečo zamrmlal a rytierovi zovrelo hrdlo. Potom ho niečo takou silou hodilo do Dradoswardera, že stratil rovnováhu a už nemohol Salmernovi ublížiť. Rytier sa však už neprebral.
„Dradoswarder, tvoj koniec sa blíži!“
Fardakron na neho zamieril palicu. Dradoswarder sa prehnal tak rýchlo okolo Zranerovcov, že mu nestačili nič urobiť.
„Vďaka Fardakron. Zachránil si mi život.“
„Medzi priateľmi to už tak chodí.“
„Ešte raz vďaka.“
„Vráť sa ku Drakene, aby si si dobil silu. Teraz jej máš málo a pri boji s ďalším Temným rytierom ju budeš potrebovať. Apropo, Drakena. Potrebuje pomoc. Wardoslak je ohrozený.“
„Vďaka priateľ.“
„Choďte už..“
Salmern vyšiel von a horko ťažko sa premenil na draka. Drakon to však nemal ťažké. Spolu odleteli do Wardoslaku. Všetky mosty boli už zrúcané. Démonom sa však podarilo dopraviť tam nejaké tie obliehacie stroje a hrad bombardovali. Tieto stroje chránilo zo tridsať balíst proti drakom, takže dostať sa tam nebolo ľahké. Keď sa im podarilo prekonať paľbu, pristáli na vnútornom priestranstve. Drakena bola okamžite tam.
„Dobre že ste prišli.“
„Otec potrebuje dobiť sily. Ošklbal ho o ne Temný rytier.“
„Poď sem Salmern. Drakon, prosím ťa, choď ich z výšky bombardovať, lebo inač to s nami zle dopadne.“
„V poriadku. Hneď som tam.“
„Dradoswarder sa vrátil do xerovho tela. Znovu je pri moci.“
„Už som sa to dozvedela. Qinotarneus ho nevedel udržať. Majú tam kopec roboty. Okrem našich tam prúdi celý kopec démonov.“
„Predpokladám, že tých našich hneď posielajú hore.“
„Niektorých si nechávajú na pozorovanie.“
„Očistec?“
„Nie tak celkom.“
„Už mi je dobre. Čo mám robiť?“
„Prejdi lávovým portálom na malý sopúch tam za nimi. Potom na nich zaútoč. Odvolám drakov, nech ťa náhodou netrafia skalou.“
„Dobre.“
Salmern sa ponoril do lávového jazierka a čoskoro sa objavil na povrchu. Pomaly sa plazil ku nepriateľovi. Čoskoro prestali padať kamene, veľké ako skriňa. Salmern sa musel prikrčiť, lebo okolo neho prešli démoni.
„Konečne. Asi si dali prestávku.“
„Nemyslím. Podľa mňa len na niečo čakajú. Nenechali by nás len tak.“
V tej chvíli sa za nimi postavil Salmern.
„Ja som ten dôvod.“
Démoni nestihli ani pípnuť. Salmern ich prebodol a rozpáral. Po tomto čine privolal hmlu. Na celé priestranstvo sadol temný závoj. Nemohli strieľať.
„Do čerta. Že to sadlo akurát teraz.“
„Čoskoro sa to rozplynie. Veď sme predsa neďaleko sopky.“
„Len aby.“
Salmern medzitým poškodzoval laná na katapultoch a balistách. Čoskoro sa hmla rozplynula a démoni chceli strieľať. Ako náhle vystrelil jeden, ten druhý zdvihlo do vzduchu a roztrieštilo na skalách. Takto to išlo dominovým efektom až na koniec reťaze. Polovica katapultov a balíst bola nepoužiteľná.
„Do kelu. Čo to má znamenať.“
„Len jedno, démon.“
Salmern opustil úkryt a zaútočil. Všetky obsluhy sa prichystali na boj z blízka a zabudli na svoje hlavné povinnosti. Strieľať na draky. Čoskoro tam pristál Kernoxermon a Drakon. Za nimi sa objavili ostatný. Rozmlátili posledné obliehacie zbrane a začali likvidovať démonov.
V tom sa tam objavil Dradoswarder. Keď zbadal prehru, utiahol sa do malého kaňonu a sledoval. Čoskoro sa tam objavil Salmern. Dradoswarder nečakal a chytil ho pod krk. V ruke držal dýku.
„Tak Salmern, je čas, aby si kapituloval.“
„Nie. Ten čas príde neskôr.“
Salmern sa vytrhol a dýka ho škrabla do brnenia. Tomu sa nič nestalo, ale dýka sa tak rozpálila, že Dradoswarderovi vypadla z rúk.
„Bolí? Tak sa nauč cítiť bolesť. Je to súčasť života smrteľníkov.“
„O bolesti mi ty nič nehovor. Zažil som jej viac ako dosť. Ešte pred dávnymi rokmi som bol taký ako ty. Teraz je zo mňa démon. A som podstatne radšej ako vtedy.“
„A to už prečo?“
„Teraz budem mučiť ja!“
Zahnal sa mečom a sekol tesne vedľa. Salmern sa uhol a odrazil útok. Čoskoro sa objavil Drakon. Salmerna znovu opúšťali sily a musel zvoliť ústupovú taktiku. Na pomoc mu prišiel syn.
„Ty ešte počkáš. Ale teba si nenechám ujsť.“
Dorážal Salmerna ako sa dalo. Drakon sa však už zbavil nepríjemnej hávede a zaútočil na Dradoswardera. Bolo to práve včas, lebo Salmern bol už na konci zo silami.
„Ty ma už počkáš. Poď sem.“
Ukázal na Drakona prstom a privolal ho. Nenechal na seba dlho čakať. Salmern sa oprel o stenu brala a oddychoval. Drakon sa mu krátko prihovoril.
„Si v poriadku otec?“
„Zrejme áno. Skoľ ho. Máš na to synak. Nemáš sa čoho báť. Si silnejší ako on.“
„To mi nemusíš hovoriť.“
Salmern sa usmial a oprel sa o tvrdú stenu. Drakon vstal.
„Dokončili ste debatu?“
Drakon pevne chytil meč a zaujal pozíciu. Dradoswarder sa rozrehotal.
„Takže si už ukončil vojenský výcvik? Si akýsi rýchli.“
„Mám len niekoľko mesiacov, tak sa nečuduj.“
Dradoswardera prekvapila odpoveď.
„Len niekoľko mesiacov?“
„Nebuď prekvapený. Veď som s časti drak.“
Dradoswarder si spomenul na slová Pána plameňov vtedy, keď sa mu vymanil z moci.
- Prozreteľnosť už zariadila tvoj pád. -
Zarazilo ho, že si na to spomenul až teraz. Striasla ho triaška.
„Niekoho zamrazilo?“
Dradoswarder znova zmrzol. Rozhodoval sa, čo urobí. Zaútočil.
Drakon ho odstavil jediným úderom. Vyrazil mu meč a zarezal mu do ruky. Dradoswarder si chytil rameno a otočil sa smerom ku protivníkovi. Bolo na čase, aby ukázal svoju moc.
„Teraz sleduj, Dračí muž.“
Dradoswarder sa rozpažil a začal si mrmlať popod nos. V tom mu z rúk vystúpili elektrické gule. Tie hodil na Drakona. Ten ich horko ťažko odrazil.
„Aké je to, odrážať kúzla? Temný rytieri, ku mne!“
V tom sa okolo neho zotmelo. Objavilo sa asi desať temných rytierov, ktorý v rukách držali zakrvavené meče. Boli to vyvolení démoni, ktorý sa mali stať v budúcnosti najvyššími osobami, hneď po ňom.
„Rytieri temna. Zvolal som vás sem, aby sme raz a navždy skoncovali s týmto svetom. Draky musia zahynúť, lebo inak, zahynieme my. Zvolávam naše temné sily, aby skoncovali z našimi nepriateľmi!“
Na oblohe sa zjavila hustá mrákava. Bola čierna ako samotný Temný meč. V tom sa zablyslo. Blesk trafil Salmerna, ktorý oddychoval pri skale. Salmern vykríkol a znehybnel.
„Otec!!!!!!“

Na opačnej strane sa práve skončil, víťazstvom drakov, boj. Varmana však pocítila v srdci bôľ. Bolo nemožné ho dostať von. Varmana sa zmenila na dračicu a zamierila na Wardoslak. Nevedela ani prečo tam ide. V tom natrafila na mrákavu, ktorá sa stále rozširovala. Varmane bolo jasné, že Dradoswarder praktizuje temnú mágiu. V tom zrakom zbadala Salmerna. Nehýbal sa. Varmana pocítila tupú bolesť v srdci. Zletela dolu, zmenila sa a chytila Salmerna za hlavu.
„Drahý, zobuď sa. Odpovedz. No tak, nemôžeš ma tu nechať samu. Nie!!!!!!“
Prišiel k nej Drakon a kľakol si k nim.
„Mamička moja, mami.“
„Kto to spravil? Kto ho zabil?“
„Dradoswarder.“
Varmana sa zdvihla, chytila Zranerkon i Zraňovač a zamierila na malý briežok, kde Dradoswarder stál. Bol obkolesený svojimi Temnými rytiermi. Tých si však Varmana ani len nevšimla. Prešla cez nich, ako cez dym. Dradswarder si ju okamžite všimol.
„Varmana Saman. Vítam ťa u nás. Dúfam, že na pohreb budem môcť prísť.“
Dradoswarder sa s úškľabkom a rehotom pozrel na Varmanu. Tej už beleli prsty od toho ako tuho zvierala oba meče.
„Niekto tu stráca nervy. Nie som to však ja.“
Temný rytieri sa rozrehotali. Bolo na nich vidno, že majú radosť s cudzieho nešťastia. Varmana sa postavila do bojovej polohy a čakala. Dradoswarder na ňu prekvapene zazrel.
„Máš teda poriadnu guráž. A obrovské sebavedomie. Len mám strach, že čoskoro bude s tvojho syna sirota.“
Strelil po Varmane dve elektrické gule. Tá sa však ani len neuhla. Doslova ich pohltila. Dradoswarder sa nestačil čudovať.
„A toto má byť čo?“
„Zranerkon, Dradoswarder. Zranerkon.“
Varmana šibla mečom a Dradoswardera zhodilo z nôh. Tvrdo dopadol na skalu a chvíľu mu trvalo, kým sa postavil.
„Takže používaš elektrinu. Zaujímavé. Blesky ti teda neublížia. Som však zvedavý, čo sa stane, keď ti niečo ukážem.“
Dradoswarder sa otočil a zamieril do húfu svojich verných.
„Chcel som pôvodne, aby to bolo naopak. Ale čo už s tebou. Musím to spraviť inak.“
Obrátil sa a za vlasy držal Xina.
„Otec!“
„Nič sa neboj. Nevie o ničom.“
Xino sa v tom momente premenil. Dradoswarder odskočil a len tak sa stihol uhnúť chvostu modrého draka. Xino trafil do hrude jedného z Temných rytierov a toho dohodilo na dvesto metrov ďalej. Dopadol na skalnatú stenu, na ktorej bol ostrý výčnelok. Jeho hlava sa oddelila od tela a skončila nevedno kde. Dradoswardera sa zmocnila hrôza.
„Ako je to možné? Aj on má ten dar?“
V tom sa objavila modrá žiara. Obzor zaliali farby. Dradoswarder sa začal obzerať a bolo nanajvýš jasné, že padol do pasce.
„Dočerta aj z návnadou. Zrejme máš šťastie Varmana Saman. Teraz ťa ešte nezničím, ale môj čas sa blíži. Temný rytieri, ku mne!“
Temný rytieri čo ostali sa tam objavili a pristúpili bližšie k nemu.
„Do videnia. Ešte sa stretneme.“
V tom sa zdvihol zúrivý vietor a on a jeho družina zmizli v temnom prstenci.
Varmana sa rozbehla dole ku Salmernovi. Ten bol už tuhý a chladný. Varmana začala nad ním plakať a Drakon stál neďaleko od nej a pozeral do prázdna. Keď prišla Drakena a zbadala tú scénu, okamžite privolala ostatných Dračích mágov.
„Bratia, zabili nám priateľa. Je čas vrátiť im požičané.“
V tom sa objavil Pán plameňov. Už sa totiž zvečerilo a bola tma.
„Myslím, že tento duch, nepatrí do môjho sveta. Ešte si má nejaký ten čas požiť. A nebude krátky.“
Na rukách niesol ducha, ktorý sa nápadne podobal schúlenému klbku na zemi.
Varmana, ktorá už stratila nádej sa obzrela a na prvý pohľad spoznala ducha, ktorého niesol. Bol to Salmern.
„Nebojíš sa, že zasiahneš do osudu?“
„To sa už stalo. Tým že ste mieru pomohli sadnúť na trón, ste pozmenili históriu na dlhé tisícročia. Preto to môžem urobiť a aj to urobím.“
Pán plameňov pristúpil ku mŕtvole. Prvý krát za dlhé storočia sa plamene okolo jeho brnenia niekam stratili.
Pristúpil a kľakol si na zem. V tom sa okolo neho objavili kostlivci a uložili do bezvládneho tela dušu, ktorá v ňom kedysi prebývala. Pán plameňov sa potom naklonil a podržal ruky na mŕtvom. Zas sa kúzla dotkli Mytorianu.
Salmern bol v tom momente obkolesený plamennou hradbou a kostlivci ho zdvihli. Plamene v tej chvíli utvorili kupolu a odtrhli sa od zeme. Salmern bol akurát na jej vrchole. V ňom mizli všetky tie plamene. Na nebi sa objavil jagaví slnečný lúč, ktorý zamieril do neznáma. Nezaznela dobre známa rana, ani nič podobné. Bolo počuť len šum lístia a slabé povzdychy vetra.
V tom momente sa objavila obrovská žiara na západnej strane hviezdnej oblohy. Bolo vidieť nový úkaz, ktorý dovtedy nikto nevidel. Výbuch obrovskej hviezdy a jej premenu na Supernovu. Obrovský záblesk sprevádzala aj zmena na plameňoch, ktoré už úplne zmizli v Salmernovi. Nadýchol sa.
Pán plameňov odstúpil a znova sa odel do ohnivého rúcha. Kostlivci pre zmenu zas zmizli v skale.
Varmana objala svojho milého a nedokázala ho pustiť z náručia. Salmern sa znovu trhane nadýchol a posadil sa.
„Už som sa bála, že som ťa stratila.“
„Aj ja Varmana, aj ja. Milujem ťa a ani smrť nám nebude môcť brániť.“
Pobozkali sa a objímanie nemalo konca kraja. Drakon tam pribehol ako zmyslov zbavený. Objal otca tak tuho, že sa ostatný báli, aby mu niečo nespravil.
„Ďakujem vám. Neviete ani ako.“
Pán plameňov sa uklonil a usmial sa, čo bolo dovtedy neznámi úkaz.
„Pán plameňov. Ako sa tam dole máte?“
„Máme dosť roboty. Triedime duše a posielame ich tam a onam. Po tejto bitke sa nám zaplnili čarovné vezenia, takže nemáme dosť miesta. Prosím vás, už ho konečne zabite!“
Obrátil sa na Drakona a ten pocítil neznámu silu.
„Dotyk osudu Drakon. Dradoswardera teraz nájdeš len ty.“
Salmern sa pomaly postavil s malou pomocou Varmany. Bolo teraz pre neho ťažké vstávať. Xino, ktorý na seba zobral rolu návnady, mal dobrú náladu. Pri bitke pod Dračími hradmi vyhrali, ale stratili veľa priateľov a vojakov. Medzi obeťami bolo dokonca i pár drakov. Jedným z nich bol práve Dronard. Vyhnanec, ktorý zachránil starešinu a tým získal naspäť česť, ktorú stratil. Kernoxermon mu bol do svojej smrti zaviazaný.
Bolo však treba opraviť škody, ktoré napáchali dradoswarderove jednotky na hradoch. Najhoršie dopadol Kamenný hrad, Frakton. Vylomené hlavné vráta, zrútená veža a vypálený interiér. Podstatne lepšie bol na tom Wardoslak. Spadla jedna a časť hradu bola mierne poškodená. Ostatné hrady našťastie nenašli. Opravárske práce však museli počkať. Najprv bolo treba pochovať padlých.
Bolo ich neúrekom. Plač striedali povzdychy a naopak. Démoni a Temný rytieri boli naozaj surový. Dokonca niekedy ani len nemohli identifikovať mŕtvolu. Postupne všetkých pochovali na jednom mieste. Bolo to zdĺhavé, ale potrebné. Pochovali ich na mieste zvanom Lapkra. Je to odľahlé miesto, neďaleko jazera Naray. Miesto ohradili a naveky ho uzamkli. Sem sa už nemalo nikdy pochovávať. Bolo to miesto posledného odpočinku hrdinských bojovníkov, ktorý padli za mier.
Salmern teraz oddychoval v Aqoserate. Musel sa vyliečiť po zraneniach a nabrať nové sily. Stratil ich totiž príliš na to, aby teraz bojoval. Zraňovač bol ešte dlhý čas poriadne rozpálený, čo naznačovalo, že Pán plameňov na neho dával pozor. Varmana sa o neho starala a doslova ho obskakovala. Pomaly to začalo Salmerna hnevať.
„Ale no tak. Varmana. Nechaj už tú podušku. Cítim sa ako dieťa.“
„Robím to len pre tvoje dobro.“
„Radšej to už nechaj tak. Keď ma náhodou uvidí Kernoxermon, tak ma vysmeje.“
V tom sa v okne objavil mohutný tieň, ktorý v okamihu zmizol.
„A je to vonku. Pekne ďakujem.“
„Sťažuješ sa ako malý.“
„Vieš čo? Už ma nechaj na pokoji. Je čas aby som si pospal.“
„Dobre teda.“
Varmana opustila izbu a pred tým zatiahla závesy. Salmern si konečne vydýchol.
„Konečne. Už som sa zľakol že neodíde.“
„Má o teba strach.“
„Pekne ďakujem Kernoxermon za povzbudenie. Lenže teba Drakena nerozmaznávala.“
„To nie. Ale zato, strach o mňa mávala.“
„Ale toto už je fanatizmus.“
Salmern sa tresol na posteľ, lebo doteraz stál pred oknom.
„V tomto sa nevyznám Salmern. Prepáč, ale musím bežať. Čaká ma ešte robota.“
„Maj sa.“
Kernoxermon sa teraz definitívne odlepil od okna a zamieril ku Dračiemu hradu. Drak konečne totiž dospel a mohol ho učiť náročné kúzla. Ten ho o to požiadal takmer okamžite.
„Dobre. Nikdy to nezabudni. Si prvý svojho druhu a si aj prvý starešina. Teraz pôjdeš ku Granerovi. Naučí ťa schovať sa v tieni a iné dobré veci, ktoré ja neovládam.“
„Dobre otec. Idem na to.“
Drak sa odlepil do zeme a zamieril do granerovho sídla.

Dradoswarder teraz nemal príbytok. Keďže hrad Ganorman bol zničený, musel si nájsť iný domov. Dlho ho však nevedel nájsť.
„Dobre rytieri moji. Neviete o mieste, kde by sme sa mohli schovať?“
„Ja by som vedel, môj pane. V horách viem o jednom peknom miestečku pre démonov, aký sme my.“
„Kde to je?“
„Tu neďaleko pane. V tamtom horstve. Budeme chránený, aspoň na krátko.“
„Dobre teda. Ideme!“
Dali sa na dlhý pochod. Boli však už aj poriadne unavený. Spánok by im padol vhod. Teraz však nesmeli oddychovať. Dradoswarder bol z takmer úplnej porážky zničený. Telo, ktoré si vybral, postupne začalo chradnúť. Vyzeral čoraz chudší a menší. Bol to nepriami účinok násilného vyhnania duše, ktorá ho obývala prv. Xer Ganor síce zomrel, ale jeho telesná schránka stále chodila po svete. Dradoswarder sa rozhodol cestovať len v noci. Cez deň sa bál ísť, lebo bolo jasné, že pekelníci nikdy nespia. V noci sa objavovali plamene v každom zákutí. Qinotarneus a Zagronok ho už sledovali a dýchali mu na päty. Pri každom šuchote sa zarazil a obzrel. Svojim strachom nakazil aj rytierov. Boli čoraz nepokojnejší a háklivejší. Qinotarneus čakal len na to, kedy ich postupne pochytá. Čoskoro sa mu podaril prvý úlovok. Bol to jeden s Temných rytierov, ktorý už nebol spokojný s výsledkom bojov. Túlal sa neďaleko Brentónskej plošiny, keď mu cez deň niečo chytilo nohu.
„Čo to sakra je? Dlávi mi to kosti.“
Ďalší ho čoskoro chytil za ruku a zarazil do zeme, kde sa po ňom hodilo ďalších päť. Bol tak pevne spútaný, že sa nedokázal vyslobodiť.
„V tomto má určite prsty niekto od tých zdola. Ešte že je deň.“
Ten však už nemal dlho trvať. Po dvoch hodinách zápolenia s okovami sa zotmelo. Asi tridsať metrov od neho sa rozhorel oheň. Z neho vystúpil Qinotarneus aj s pár pekelníkmi.
„A je so mnou amen.“
„Máš pravdu démon. Teraz pôjdeš s nami.“
Qinotarneus ukázal na okovy a tie sa uvoľnili. Temný rytier sa okamžite postavil, vytiahol meč a utiekol.
„Nepovedal som vám, že utečie?“
„Dobre šéfko, veď my ho už dobehneme.“
„Dávajte si pozor.“
Qinotarneus prvýkrát za veky vzlietol a zamieril smerom, ktorým utekal rytier. Čoskoro zbadal kopec ohňov, ktoré sa šírili jeho smerom. Niekedy bolo medzi nimi vidno rýchlo bežiacu postavu, ako kľučkuje. Qinotarneus sa zarehotal na celé kolo.
„Ten si hádam myslí, že mi ujde.“
Prudko zamieril na dol a pristál v ceste démona. Temný rytier prudko zabrzdil a zamieril iným smerom. V tej chvíli sa tam však rozhorel oheň a musel zastaviť, lebo menšia skupina pekelníkov si už brúsila meče.
„Sakra. Vás to asi baví.“
„Tomu ver.“
Zaškriekal jeden z nich. Rytier sa otočil a nabral priamo Qinotarneusa. Na mieste sa mu roztočila hlava. Sadol si a dlho sa spamätával. Qinotarneus sa nad neho zohol.
„Už si sa prebral?“
Rytier sa držal za hlavu a nevedel ju udržať na jednom mieste. Vyzeral ako handrová bábika.
„Zoberte ho. Tento už odpor robiť nebude.“
Pekelníci ho už skoro chytili, keď sa objavila skupina Temných rytierov na čele s Dradoswarderom. Ten takmer padol od ľaku. Qinotarneus ho takmer napodobnil, lebo skupina sa vynorila spoza vysokého kra dosť nečakane.
„Toto bude asi šťastie. Zavolaj okamžite Pána plameňov. Povedz mu, že na neho čaká dôležitá zásielka.“
Dradoswarder dlho nečakal. Vytiahol meč a pustil sa do boja. Opäť v ňom zvíťazil hlad po pomste za dlhé väznenie v podzemí.
„Temný rytieri, do útoku!“
Nenechali na seba dlho čakať. Útok mal rýchli spád. Qinotarneus nevedel, kam prv skočiť. Temný rytieri okolo neho lietali ako splašený. Na jeho šťastie sa tam však objavil čoskoro Pán plameňov.
„Dradoswarder, je čas, aby si sa vrátil dolu.“
„Ani ma nenapadne. Mne sa tu páči. A hlavne teraz!“
Nabodol najbližšieho pekelníka a hodil ho do Pána plameňov. Pekelník pri náraze do jeho brnenia vybuchol.
„Dradoswarder. Ako si chcel. Skončíš zle.“
Pán plameňov vyvolal na priestranstve plamenných duchov. Boli to skazu šíriace tvory, ktoré sa nezastavili pred ničím. Najhoršie na tom bolo, že sa nedali zničiť, ani zabiť. Keď ich Dradoswarder zočil, takmer mu vypadol meč z ruky.
„Ústup!“
Temný rytieri sa začali vzďaľovať z bojiska a omráčeného spoločníka zobrali zo sebou.
„Kedy si ho objavil?“
„Len teraz nedávno. Najprv sme toho jedného naháňali takmer po celom lese. Potom som ho predbehol a on sa otočil priamo k pekelníkom. Keď sa obrátil, nabúral mi do brnenia. V tom momente sa tu objavil Dradoswarder.“
„Dobre. Sledujte ich. Bude treba vedieť, kde sú. Nechcem urobiť rovnakú chybu ako vtedy.“
Pán plameňov sa otočil a zmizol v plameňoch. Vyšiel z nich však Zagronok.
„Dobre. Už viem čo sa stalo. Teraz ich nesmieme stratiť!“
Qinotarneus sa otočil a zamieril cestou, kadiaľ ubzikol démon.

Na hradoch sa už začalo všetko vracať do normálnych koľají. Ak tak môžeme samozrejme nazvať život na ôsmich hradoch. Varmana neustále dávalo pozor na Salmerna, ktorý sa už našťastie cítil lepšie. Dva dni neustáleho dozoru mu padli síce vhod, ale začal už zúriť.
„Drakena, nemôžem tu trčať do nekonečna. Dobre vieš, že si musím plniť povinnosti.“
„Tie ťa teraz počkajú. A okrem toho, Varmana si to už zobrala na starosti.“
Drakon, ktorý bol tiež v izbe, musel dať otcovi za pravdu.
„Musím súhlasiť s tebou otec. Ani mňa by nebavilo stále trčať v izbe.“
„Aspoň viem, ako sa cíti pubertiak pri domácom väzení.“
Všetci sa dali do smiechu. Dokonca aj Kernoxermon, ktorý letel okolo sa neubránil slzám. Vnútri začuli len tlmené žuchnutie, ale to sa obrovská dračia masa zvalila na mäkký koberec s trávy. Drakena pozrela von oknom a takmer pukla od smiechu. Kernoxermon sa totiž zaboril do mäkkého blata a jediné čo mu z neho trčalo, boli nohy a nozdry.
„Čo sa deje Drakena?“
„Pozrite a uvidíte. Toto som ešte nevidela.“
Drakon sa pozrel von a skoro skolaboval. Keď to zbadal Salmern, nedokázal uveriť vlastným očiam. Čoskoro z okien Aqoseratu pozerala polovička osadenstva. A nielen bojovníci osudu, ale aj draky. Keby vtedy existovali noviny, tak by mal hlavný článok dňa asi takýto nadpis:
-„Starešina Lávových drakov, Kernoxermon, sa zrútil po krátkom smiechu do jazera!“-
Kernoxermonovi museli pomôcť von, lebo sám by sa odtiaľ nedostal. Bolo to na pobavenie, lebo modré draky ho zdola podmývali. Ostatným drakom to preto dalo zabrať. Keď sa im ho nakoniec podarilo vytiahnuť, bol celý od blata.
„Čo ťa to napadlo? Padnúť si do riedkeho blata, len tak pre nič za nič.“
„Stať sa stalo. Aj iný sa neraz potknú.“
Kernoxermon mal pravdu. Ale jedno im musel pripomenúť.
„Aspoň ste sa dobre bavili. Však Drakena.“
Tá totiž doteraz nemohla potlačiť slzy smiechu. A viacerý verne nasledovali jej príklad. Nakoniec sa na celé kolo začal smiať aj sám objekt. Sedronkan mal vtedy pocit, že sa mu rúca hrad. Pribehol ako zmyslov zbavený.
„Čo sa to tu deje?“
Salmern mu všetko rýchlo vysvetlil. Mág sa najprv začudovane pozeral a potom po krátkych otrasoch smiechu sa začal smiať horšie ako Kernoxermon.
Bolo tam dosť veselo. Aqoserat bol teraz príjemnou obdobou dokonalého sveta. Varmana však mala kopec roboty na Dračom hrade. Bolo pre ňu ťažké spravovať obrovské územia, ktoré získali po dlhých bojoch. Musela naštartovať zničenú krajinu a zároveň odstrániť zničený hrad Ganorman.
Ganorman sa po tom strašnom dni zmenil na zrúcaninu obrovských rozmerov. Všetky veže boli zrútené a viacero obranných stien bolo prevalených. Miestami požiar zasiahol aj najspodnejšie časti hradu, katakomby. Vládcovská sieň bolo doslova vyrabovaná a zničená, zbrojnica sa zmenila na pokrútené a roztečené kusy kovu. Zlatá pokladnica, ktorá bola plná až takmer po strop, zmizla nevedno kam. Viacerý sa domnievali, že ju vykradli, ale tomu nechcela veriť. Podľa všetkého sa zlato rozpustilo a roztieklo pod troskami. Hrad bol v stave, kedy ho už nebolo možné opraviť, ani považovať za zrúcaninu. Varmana sa tam bola pozrieť osobne, takže presne vedela ako vyzerá.
Salmern konečne opustil posteľ a rozhodol sa manželke pomôcť. Keď ho zbadala, objala ho so silou draka. Salmern mal strach, že mu polámala kosti.
„Salmern. Konečne.“
„Varmana. Pomôžem ti.“
„Ani nevieš ako by sa mi zišiel odpočinok. Pekne ti ďakujem.“
„Ako to vyzerá? Nech som v obraze.“
„Ganorman je úplne zničený. Jediné, čo môžeme urobiť, je nechať tam pomník.“
„Až tak je zničený?“
„Draky si dali záležať.“
„A čo zvyšok Mytorianu?“
„Zrejme tu bude dlho rušno. V predstihu sem prišli viacerí poslovia. Z každého mesta sem prichádzajú správy.“
„To radšej postupne.“
Varmana mu vyrozprávala, čo sa dozvedela za tých pár dní. Xer sa počas bojov takmer nestaral o planétu. A Dradoswarder už vôbec nie. Záplavy, ktoré istý čas zmietali okolím Brentónskej plošiny, zničili veľkú časť úrody pšenice a inej zeleniny. Démoni tiež narobili poriadnu spúšť. Z dobytka toho totiž neprežilo práve najviac kusov. Hospodárstvo bolo takmer v troskách. Ešte horšie na tom bola populácia. Obrovské odvody do vojenskej služby takmer vyľudnili celý kontinent. Veľké mestá boli takmer prázdne. Skoro všetko to boli starci a stareny. Len málo mladých ostalo. A detí o to menej. Salmern bol zhrozený s takejto bilancie. Naproti tomu, Varmana to už strávila. Čas veľkých opráv však musel počkať. Objavil sa totiž Pán plameňov a jeho správy.

Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Kronika hrdinou Mytorianu - časť 14

Komenty k blogu

Horúce!