Naplnený osud
Dradoswarder dlho očakával správy od vlkov. Dlho a nadarmo. Citalia na tom bola zle. Jej zdravotný stav sa zhoršoval každou minútou. Mala vysokú horúčku a takmer sa nehýbala.
„Nemienim prísť ešte aj o tohto Temného rytiera.“
„Pane. Zasiahli ju dračie kúzla obrovskej sily. Tuto nepomôžem.“
„Asonal, si prepracovaný.“
Bolo takmer zázrak, že ešte hovorila.
„Len pokoj. Žiadna námaha.“
V tom am pribehol vlk. Bol to ten, ktorého vyslal Kartag.
„Konečne nejaké správy.“
„Kartag vám odkazuje, že týmto ukončuje spojenectvo.“
Dradoswarder bol v tom momente ako s kameňa. Ostatný tiež prekvapene pozreli na vlka.
„K tomu pridáva, že Citaliu zachránia len Dračí páni.“
Toto však už Dradoswardera konečne prebralo. Postavil sa, chytil Temný meč a zamieril na vlka. Ten dal nohy na plecia a ufujazdil tak rýchlo, že Dradoswarder mu nestihol nič urobiť.
Dradoswarder zreval.
„Že mi to práve teraz spravil. Do čerta. LEZIE MI TO NA NERVY!!!!!“
V tom sa ukázal Qinotarneus.
„Spomínal tu niekto čerta?“
„Qinotarneus!“
Celý tábor bol v tom momente hore nohami. Pán plameňov sa totiž pre zmenu zameral na slovné narážky na jeho otca. A zistil, že Dradoswarder príliš často opakuje meno Čert. Bolo len otázkou času, kedy ho spomenie znova.
„Takže, poď sem!“
Ukázal pritom na Sadrasa. Ten nemal šancu proti privolávaciemu zaklínadlu. Doslova skočil ku Qinotarneusovi. Rovnako spravil zo Zerom, Laspom, Beroliosom a Qertastom. Dradoswarder ako skamenený ďalej sledoval a čakal, kedy si vezme aj Asonala. Nestalo sa. Qinotarneus pristúpil k Citalii a zobral ju na ruky. Rozprestrel krídla a zamieril za Drakenou. Dradoswarder konečne precitol. Rozbehol sa za ním. Asonal stál ďalej ako skamenený a pohol sa až po dlhej chvíli. Utekal za svojim pánom.
Qinotarneus získal obrovský náskok. Keď sa dostavil k Drakene, tá vedela čo robiť.
„Polož ju sem. Rýchlo!“
Qinotarneus ju položil na trávnik. Ten takmer okamžite zmizol.
„Je to horšie ako som si myslela.“
Citalia ležala bezvládne na zemi. Salmern a Varmana tam nemo čakali, čo sa stane. Dekoradon, Sedronkan, Ronkadra, Drenaka, Wankarda a Fardakron jej pomáhali ako sa dalo.
„Je na tom zle. Ak sa nám to nepodarí do konca dňa, tak zomrie.“
„Je to síce Temný rytier, ale určite v nej čosi ostalo.“
Citalia pomaly bledla. Pulz mala slabý. Teplota síce ustúpila, ale chladla ďalej.
„Takto sa nikam nedostaneme.“
„Čo navrhuješ Drenaka?“
„Musíme ju odniesť ku Bráne.“
„To nesmieme. Museli by sme letieť ponad Posmrtný ostrov. To by ju zabilo.“
„Nemáme inú možnosť. Ak ju chceme zachrániť, tak len takto.“
Drakena rozmýšľala. Nakoniec si zavolala Kernoxermona. Ten sa doteraz potuloval po okolí.
„Kernoxermon, potrebujem tvoju pomoc.“
„Čo sa deje?“
„Zabíja ju dračia mágia. Ak jej nepomôžeme, zomrie.“
„Je to Temný rytier. Dobre. Čo potrebuješ?“
„Tých najrýchlejších drakov akých máme.“
„Taký sú len dvaja. A jeden z nich je Drakon.“
„Druhý je kto?“
„Varmana.“
„Drakon. Myslíš, že by si to zvládol?“
„Určite.“
„Dobre. Pripravte ju na prevoz. Musíme sa ponáhľať. Varmana, zoberieš ma?“
„Samozrejme.“
Drakena si vysadla na Varmanu a Drakon zobral na laby pevne uchytenú Citaliu. Vtedy tam dobehol Dradoswarder.
„Pustite ju!“
„Ak o ňu nechceš prísť, tak nás necháš ísť.“
„Kam ju beriete?“
„Ku Dračej bráne.“
Dradoswarder konečne pochopil Drakenin plán.
„Zoberte ma zo sebou.“
„Nemôžem. Ďalšieho rýchleho draka nemáme.“
„Máte. Či nie som dosť rýchly?“
Salmern pozrel na Draka veľmi prekvapene.
„Si si istý tým, čo si povedal?“
„Som. Ak ju má rád, tak ma určite nechá žiť. Inak spadne z veľkej výšky.“
Dradoswarderove oči sa rozžiarili. Odhodil všetky zbrane čo mal na zem a vysadol na Draka. Jeho správanie bolo ohromne čudné. Démon, ktorý miloval. Bolo to takmer nepredstaviteľné. V tom sa objavil obrovský plamenný stĺp. Prišiel Pán plameňov.
„Kam sa chystáš?“
„Ku Dračej bráne.“
Pán plameňov už na neho ukázal a chcel prehovoriť, keď sa pred neho postavila Drakena, ktorá rýchlo zosadla s Varmany.
„Teraz už nie je démon. Tí totiž nedokážu cítiť lásku.“
Pán plameňov otvoril ústa, že niečo povie, keď si všimol Citaliu. Dradoswarderove oči nehľadeli na neho, ako mal vo zvyku, ale na ňu. Sklonil prst a potom celú ruku. Z lesa sa vynorila mocná postava. Nebol to však muž, ale vlk. Bol to Kartag.
Pán plameňov chcel aj jeho privolať, ale zastavili ho draky. Niesli mŕtvolu ďalšieho vlka. Mal na chrbte biely pás.
„Stali sa našimi spojencami.“
„Teraz už ničomu nerozumiem.“
„Dradoswardera zmenil jeho terajší útek. Neutekal pred nami, ale pred sebou samým. Kartag prišil o syna kvôli pomste a svojej hlúposti.“
„Takže mi chcete povedať, že aj démonické bytosti môžu byť dobré?“
„Ak im dáš na to príležitosť a dobrú zámienku.“
Pán plameňov sa v tej chvíli stratil. Ani nepoužil ohne.
„A to čo má byť?“
„Tomu sa vraví, že sa teleportoval.“
„Nechal som tam jedného Temného rytiera. Zrejme išiel po neho.“
Lesy sa rozostúpili znovu. Teraz z nich však vyšiel Asonal. Bežal ako o dušu. Nešiel za ním však Pán plameňov. Utekal mimovoľne. Jeho oči však doslova horeli.
„Ak ťa nebudem mať ja, tak nikto!“
Zaútočil na zabalenú Citaliu. Dradoswarder Asonala už dlhšie podozrieval. Teraz vedel čo robiť. Skočil bez váhania medzi nich a Asonal ho prerazil skrz na skrz. Dradoswarder pozrel na Salmerna a povedal niečo, čo každého odzbrojilo.
„Odpusť mi.“
Dradoswarder klesol na zem. Keďže bol však stále démonom, vymanil sa s tela. Asonal bezvládne telo odšmaril obrovskou silou. To sa roztrhalo na stromoch. Už bol hlavnou hrozbou on. Zas sa rozbehol na Citaliu. Teraz ho však zastavil Salmern. Nie však ako drak.
„Konečná Temný rytier.“
Asonal sa spadol. Mierne ho náraz aj odhodil. Pristál pri Dradoswarderovej výzbroji. Chytil Temný meč a zaútočil znova. Strhol sa dlhý zápas.
Salmern používal všetky možné triky, ktoré ho otec naučil. Asonal len bezhlavo napádal. Jeho údery boli však nesmierne silné. Salmern mu raz ušiel krížom cez strom s priemerom pol metra. Zoťal ho jediným sekom.
„No do čerta. Pozor!“
Zas sa tam však objavil Pán plameňov. Keď zbadal čo sa deje, okamžite zasiahol.
„Ku mne démon!“
Asonal sa však ani nepohol. Posmešne sa uškrnul a pokračoval v boji.
„Je silnejší ako Dradoswarder. To nie je možné.“
„Čo sa deje?“
„Je to potomok Temných rytierov. Myslel som si, že som ich zničil všetkých.“
Dradoswarder sa objavil v podobe ducha.
„Dobrý deň.“
„Ešte nie je.“
„Bude o niekoľko minút.“
Mal naozaj pravdu. Začalo svitať.
„Musím preč. Qinotarneus, odchod.“
„Samozrejme.“
Objavil sa plamenný portál a obaja zmizli. Drakon už nemohol čakať. Odložil Citaliu a pustil sa otcovi na pomoc. Salmern bol v tej chvíli už na zemi a držal Temný meč od svojho krku len Zraňovačom.
„Pozor otec!“
Salmern sa vzoprel a kopol démona do slabín. Asonal sa zviezol k zemi.
„Si v poriadku?“
„Som. Toto už prenechám tebe. Nevládzem. Je silnejší ako Dradoswarder.“
Drakon sa pustil do toho. Asonal sa doteraz vliekol po zemi, lebo úder bol naozaj presný.
„Tak poď démon!“
Drakon čakal neusporiadaný pohyb a silný útok. Namiesto toho prišiel taký presne mierený úder, že Drakona odhodilo na dva metre. Dopadol na zem a rýchlo sa pozviechal.
„Do paroma. To bolo čo?“
Asonal však ani nemukol. Pokračoval ďalej. Bolo jasné, že už vychladol a dáva si pozor, čo robí. Presne mierené rany išli hrozne rýchlo. Objavil sa v tom plamenný stĺp. Ale len na okamih. Vyletel z neho meč, Plamenná zloba. Drakon ho rýchlo zachytil a použil na obranu. Prišlo k vyrovnaniu síl. Plamenná zloba bol ohromne silný meč. Bol jediný a dedili ho démoni najvyššieho rádu. Využíval ako silu zla, tak dobra. Ten, kto ho vlastnil, bol schopný poraziť všetko, čo mu skrížilo cestu. Drakon teraz bol schopný aj útočiť. Začali lietať iskri. Každý dotyk oboch mečov spôsoboval hrozný, kvílivý zvuk. Pripomínal vreskot. Bol však omnoho vyššej tóniny. Každému to trhalo uši. Bolo ho počuť do ďaleka. Drakon sa postupne unavoval. Dobrá správa však bola, že aj jeho protivník. Salmern, ktorý to sledoval obďaleč, si spomenul na bitku Xera s vlastným otcom. Bola to takmer rovnaká situácia.
„Použi nebezpečnú hru synak!“
Asonal nevedel čo to znamená. Drakon poslúchol svojho otca. Sklopil meč a čakal na útok. Asonal zaútočil. Drakon sa uhol, švihol mečom a roztrhal mu brnenie na franforce. Nezabil ho však. Asonal spadol na zem, a keď sa zdvihol, brnenie z neho spadlo. Ostala mu len spodná časť. Zas stratil hlavu. Bezhlavo zaútočil na Drakona. Zas premárňoval silu a energiu. Tento krát takmer bez ochrany. Asonal nemal najmenšiu nádej. Vyzeralo to, ako keby sa sám nechal rozsekať.
Asonal zahynul kvôli vlastnej vášni. Citalia stále ležala na zemi v nosítkach, v ktorých ju mienili preniesť ku Dračej bráne. Keďže Drakon bojoval, nemohli ju odniesť a Varmana by mala problémy odniesť Drakenu a Citaliu zároveň.
„Ako je na tom?“
„Trochu sa zmiernila reakcia na dračiu mágiu. Ale aj tak ju musíme odniesť ku Dračej bráne.“
V tom sa ozval duch.
„Poponáhľajte sa prosím. Ak nebudem žiť ja, tak nech aspoň ona.“
„Si schopný rýchleho letu?“
„Zvládnem to.“
Drakon sa premenil, vyhodil si Citaliu na chrbát, vzlietol a zamieril ku Dračej bráne. Varmana a Drakena ho rýchlo nasledovali. Dekoradon a ostatný už išli v predstihu. Salmern ostal na mieste ako posledný. Zobral Plamennú zlobu, ktorý Drakon odhodil a obrátil sa na Dradoswarderovho ducha, nie už tieň.
„Pomôžem ti nájsť telo, alebo odídeš už natrvalo?“
„Ešte chcem žiť. Ale to by tu musel byť dôvod.“
„Citalia?“
„Presne tak. Už dlhšie ku nej cítim istú náklonnosť a ona ku mne. Len sa bojím, že by sa jej nepáčila moja zmena.“
„Je to pravdepodobné. Niekedy však treba riskovať.“
„Odnesieš ma?“
„Ak sa budeš schopný zachytiť?“
Dradoswarder sa bol schopný zhmotniť, aspoň čiastočne. Takže cez neho neprepadol. Vysadol na Salmerna a už leteli smerom ku Dračej bráne. Čoskoro dohonili zvyšok.
„Pred chvíľou okolo nás preleteli. Musíme sa ponáhľať. Čoskoro bude poludnie.“
Salmern prikývol a pozeral ďalej dopredu. Čoskoro sa objavil Posmrtný ostrov. Leteli skrz neho.
„Neviem čo by sa stalo Kartagovi, keby toto videl.“
Dradoswarder poznamenal správne. Kostry drakov ležali všade kde sa pozreli. Na vzdialených miestach mohli dokonca nájsť aj rozkladajúce sa zvyšky drakov, ktorý prišli naposledy. Aj na tomto mieste nič nerástlo. Až na jeden jediný druh rastliny. Drakusax.
Keď stratili ostrov za horizontom, objavil sa končistý vrch. Bol to ten najvyšší na ostrove, kde ležala Dračia brána. Neboli ďaleko. Po ďalšej polhodine letu konečne zosadli na breh, kde sa vypínala Dračia brána. Červená žiara už bola pri vchode.
„Už sme tu Drakena.“
„Dobre že ste prišli. Už je na tom zas horšie. Začala trhane dýchať. Keď sme prelietali nad Posmrtným ostrovom, skoro sme o ňu prišli.“
Dradoswarderov duch zletel zo Salmerna a prišiel bližšie. Drakena sa začudovane zahľadela.
„Ty ešte žiješ?“
„Len ako duch. Nemienim vám ublížiť. Len ju zachráňte, prosím.“
„Urobíme čo budeme môcť.“
Drakena sa postavila a chytila palicu. Ostatný sa tiež pobrali ku bráne. Tak ako vtedy zatrieskali palicami o bralo a brána sa otvorila. Reliéf sa znova stratil a objavila sa dobre známa jaskyňa. Drakena pristpila k jednému z jazierok a načrela do neho. Vytiahla odtiaľ červený krištáľ. Bolo zrejme, že každý mág má vlastné jazierko, lebo každý bol pri inom. Drakena sa vrátila k Citalii, ktorú Drakon a Salmern priniesli dnu. Ostatný k nej prišli tiež. Krištále poukladali do kruhu okolo nej. Drakena sa snažila oddeliť dračiu mágiu od jej tela. Sila, ktorou však pôsobila, bola neskutočná. Dradoswarder však nedokázal len bezmocne čakať. Skočil k nej a síce bol duchom, pobozkal ju. Žiara, ktorá osvetlila jaskyňu bola oslepujúca. Každý, čo bol dnu sa musel uhnúť a zakryť si oči, aby neoslepol.
Keď prestalo svetlo pôsobiť, každý pozrel smerom k nim. Dradoswarder mal telo a Citalia sa pomaly zviechala zo zeme.
„Čo sa stalo?“
Dradoswarder nedokázal nájsť slová. Objal ju tak tuho, že to nebolo možné.
„Dosť pane. Čo sa to deje? Kde som? Drakena? Salmern Zraner?“
Prekvapená sa rýchlo zodvihla a chytila rukoväť meča. Dradoswarder ju však zachytil.
„Čo to robíte pane? A počkať, kto ste?“
Dradoswarder dostal svoje staré telo. Svoje pôvodné. Už to nebol Xer, ale on sám.
„To som aj. Dradoswarder.“
„Nie. To nie ste vy. Pane, kde ste?“
„Pred tebou.“
Citalia stále nechápala, čo sa stalo.
„Citalia Monas. Pochop, že už nemôžeš byť Temný rytier. Ich vláda definitívne padla.“
V jaskyni sa objavil ohnivý stĺp. Objavil sa Pán plameňov.
„Gratulujem Dradoswarder. Salmern, môj meč prosím.“
„Samozrejme.“
Salmern podal Plamennú zlobu jeho majteľovi. Pán plameňov si ho zasunul do pošvy a prišiel bližšie ku Citalii.
„Zmier sa s tým, že Dradoswarder už nepoužíva telo Xera Ganora. To zomrelo pri tvojej ochrane. Dradoswarder teraz získal späť to, čo mu patrilo.“
Citalia sa pozrela Dradoswarderovi do očí a našla ho tam. Nebola tam však už tá nenávisť, ktorá v jeho očiach blčala kedysi.
„Ste to naozaj vy?“
„Ja. A už mi nevykaj. Nepotrpím si na to. Teraz už nie.“
Citalia ho objala.
„Myslím, že je čas, aby som odišiel. Zbohom.“
„Zbohom Pán plameňov.“
„Dovidenia Drakena.“
„Zbohom by bolo prijateľnejšie.“
Pán plameňov znova zmizol v ohni. Salmern pozrel na Varmanu a objal ju. Drakon sa na to všetko pozeral z diaľky. Nemal chuť, kaziť im radosť. Sám mal problémy, do ktorých ich nechcel zaťahovať. Drakena prišla čoskoro za ním.
„Deje sa niečo?“
„Nič. Len mi tu niečo chýba.“
„Vyrástol si príliš rýchlo. Ale jedine tak sa dosiahlo to, že si naplnil svoj osud.“
„Môj osud?“
„Pán plameňov už dávnejšie predpokladal, že prídeš. Nebol si totiž istý, či zničil všetkých potomkov Temných rytierov. Nebol si istý kedy, ale vedel, že sa raz objavia. Posledného si dnes ráno zabil ty.“
„Nemaj strach, mladý Zraner. Nájdeš si čoskoro svoje miesto na tejto zemi.“
„Vďaka za povzbudenie Sedronkan.“
„Ako si to pred chvíľou nazval môjho syna? Mladý Zranerčan?“
„A čo je na tom?“
„Len tak, že kedysi ste mňa samého tak volali.“
Takmer všetci sa dali do smiechu. Vyšli von a väčšina sa premenila na draky. Dradoswarder, Citalia a mágovia však museli na nich vysadnúť. Pol troch hodinách letu sa konečne dostali ku Dračiemu hradu. Väčšina jeho obyvateľov už mala strach, že sa nikdy nevrátia.
„Konečne ste prišli. Drakena, Drenaka a Dekoradon priniesli toľko zlata, že sme mali problém ho uskladniť.“
„Koľko toho je?“
„Niekoľko tisíc ton.“
„To ste kde zobrali?“
„Pod Ganormanom bola zlatá žila.“
Každý sa začudovane pozrel jeden na druhého a Salmern sa pomaly začal smiať.
„Takže Xer si vlastne po celý čas sedel na poklade, o ktorom ani nevedel.“
„Presne tak.“
Smiech začal burácať celým hradom. Čoskoro sa privalil Hadrank, ktorý ako jediný ostal na hrade.
„Čo sa to tu deje?“
Salmern ani nikto iný nedokázal rozprávať. Čoskoro to chytilo i jeho samého. V tom ako keby zatlo.
„Myslím, že je čas venovať sa povinnostiam.“
„Pomôžem ti.“
Salmern prekvapene pozrel na Dradoswardera.
„Pred svojou smrťou som bol pokladníkom a hlavným úradníkom v jednom z mierumilovných štátov.“
„Tak preto ťa mučili.“
„Bol som jediný, kto presne vedel, kde je kráľovský poklad.“
Salmern sa pousmial a zavolal ho rukou k sebe. Varmana išla spolu s nimi. Citalia sa pustila za nimi. Salmern však zabudol na prísahu, ktorú dal na dračom cintoríne v horstve Kadrelan. Jeho syn na to však nezabudol. Na ďalší deň sa tam vrátil. Stretol tam Kartaga.
„Pomôžete mi?“
„S čím?“
„Musím odtiaľto odniesť tie kosti na posmrtný ostrov.“
„Ako ti máme pomôcť?“
„Zbaliť ich.“
„To bude problém. Je ich hrozne veľa.“
„Tak to aspoň skúsme.
Kosti balili niekoľko mesiacov. Zaobchádzali s nimi ako to najlepšie šlo. Keď Drakon odviezol posledný balík, vrátil sa späť a poďakoval.
„Vďaka. Bez vás by som to nebol zvládol.“
„Teraz už budú pokojné. Dostali sa tam, kam mali odísť. Teraz je čas, aby som odišiel aj ja.“
Drakon pozrel na Kartaga.
„Nechystáš sa umrieť, že nie?“
„Práveže áno. Mám už niekoľko storočí. Je čas, aby ma nahradila nová krv.“
„Kto to bude?“
„Môj druhý syn. Spoznáš ho aj sám. Zbohom.“
„Zbohom priateľ.“
Vodca svorky sa stratil v lese. Drakon odletel späť na Dračí hrad. Prvý, kto ho privítal bol Pastorn.
„Tvoj otec ťa zháňa.“
„Čo sa zas deje?“
„Neviem.“
Drakon išiel teda do siene Dračích vládcov. Salmern tam sedel na tróne a čakal.
„Zháňal si ma otec?“
„Zabudol som na ten cintorín. Pomôžeš mi s tým?“
„Už sa stalo.“
Salmern neveriacky pozrel na Drakona.
„Kedy?“
„Za posledný mesiac. Kartag mi pomáhal.“
„Som na teba hrdý.“
„Otec, Kartag nás už opustil.“
„Čakal som, že sa to stane. Jeho druhý syn bude následníkom?“
„Odkiaľ to vieš?“
„Lebo to ty si sa stal jeho čestným druhým synom. Žiadneho iného totiž nemal“
Drakon sa neveriacky pozrel na otca.
„To myslíš vážne?“
„Budeš vládnuť Temným vlkom dovtedy, pokiaľ sám neuznáš za vhodné. Tak mi to povedal on sám.“
Dvere do siene sa zrazu otvorili a vnútri sa objavil Temný vlk.
„Vaša výsosť, môj veliteľ, svorka ťa volá.“
Drakon sa otočil, ešte raz pozrel na otca.
„Len choď synak. Stal si sa čestným Temným vlkom. Ale nezabúdaj, že si aj drakom. Drakom, ktorý naplnil svoj osud.“
Drakon ešte rýchlo zbehol k nemu a objal ho.
„Ty si to vedel už celý ten mesiac. Že?“
„Vedel som to. Odkedy sa postavil most, Kartag celý čas posielal vlkov s posolstvami.“
„Saktor, počkaj ma. Pôjdem sa ešte rozlúčiť z matkou.“
Drakon sa rozbehol zo siene a vybehol hore točitým schodiskom. Varmana teraz bývala v kráľovskej veži. Bola úplne izolovaná od zvyšku hradu. Rázne zaklopal na dvere a keď začul „Vstúpte.“ Vošiel dnu.
„Ahoj mami.“
„Ahoj. Čo sa deje?“
„Prišiel som ti oznámiť, že Kartag ma určil za svojho nástupcu.“
„Takže sa už vychystal. Kedy odchádzaš?“
„Hneď teraz. Už po mňa prišiel Saktor.“
„Poď sem synček.“
Drakon pristúpil k matke a tá ho objala.
„Nech sa ti darí. Budeš mi chýbať.“
„Budem chodiť na návštevy.“
„Tak choď. Nech ti neujde.“
Pustila Drakona a ten sa s jej požehnaním pustil dolu schodmi. Prešiel spojovacou chodbou a vyšiel von. Saktor ho už čakal.
„Môžeme ísť. Vylez mi na chrbát.“
„Prečo?“
„Ak si myslíš, že predbehneš draka, môžeš ísť pešo.“
„Dobre.“
Drakon sa premenil a vlk mu vyliezol na chrbát. Vzlietol a zamieril preč do lesov. Varmana sledovala svojho potomka ako letí v ústrety vlády. Vedľa nej sa objavil Salmern. Odzadu ju objal a pobozkal na líce. Ona sa na neho pozrela a v očiach mala slzy.
„Prečo plačeš?“
„To sú slzy šťastia.“
Znova sa zapozerala do diaľky. Priepasť ich už neoddeľovala od ostatného sveta. Znovu boli postavené mosty. Salmern si všimol, ako po jednom z nich prebehol posol.
„Asi bude robota. Musím dolu.“
„Idem s tebou.“
Takto sa skončil príbeh Salmerna Zranera. Jeho syn, Drakon, sa stal vládcom vlkov a neskôr nastúpil na otcovo miesto. Prezívali ho Dračí muž. Niektorý si mysleli, že bol dokonca lepším vládcom ako jeho otec. Samern a Varmana mali ešte niekoľko detí.
Dradoswarder a Citalia založili spolu nový rod. Neskôr sa ich potomkovia zapísali ako dobrý pomocníci s účtami. Celé generácie slúžili rodu Zraner.
Xino Saman zostal na Aqoserate a staral sa tam o veľa mužov a žien. Často navštevoval Wipsant, Zlatý hrad, kvôli Wankarde. Tá časom znova otehotnela a jej dieťa, dievča ju po ohromne dlhom čase zastúpilo o jej smrti.
Drakena a ostatný dračí mágovia si konečne oddýchli. Vrátili sa ku Dračej bráne, aby jej pomocou zapečatili kosti drakov, ktoré Drakon priviezol na Posmrtný ostrov. Ešte stále vyžarovali ochrannú mágiu.
Pán plameňov a Qinotarneus sa už neobjavili. Nikdy.
Temný rytieri navždy zmizli a už sa nikdy neobjavili.
Kernoxermon sa po niekoľkých desaťročiach pobral na Posmrtný ostrov. Graner ho nasledoval o 20 rokov.
Dynastia Zraner vládla vyše 1 000 rokov. Za ten čas sa vystriedalo ešte mnoho panovníkov a niekoľko dračích mágov. Posledný Dračí vládca zahynul pri masívnych nepokojoch. Nebudem spomínať akých, lebo to je už iný príbeh.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
crazygirl227
6. 1.januára 2009 19:03
Ten hrdina-kronika hrdinov!
Napíš svoj komentár