Odhalenia minulosti
Keď Bezmenný odpovedal a dokonca priložil aj meno jeho otca, Kernoxermon nevedel kde mu hlava stojí. Zrazu zachytil svojho syna a skoro ho rozdrvil v náručí.
„Stačí otec. Vieš prečo nemám meno. Moja matka mi ho nestihla dať.“
„Neviem, aké meno ti mám dať. Bratia, pomôžte.“
Ostatné draky sa medzi sebou začali dohadovať. Nakoniec poskladali meno, ktoré patrilo ku každému z rodov.
„Poď sem brat Bezmenný. Na prosbu tvojho otca sme ti vytvorili meno. Meno teba hodné. Budeš sa volať jednoducho, tak nech ťa to nemýli. Tvoje meno bude DRAK!“
Salmern sa im vôbec nečudoval. Mal podľa všetkého všetky vlastnosti každého druhu a keďže poskladať také meno asi nemožno, vybrali najlepšiu možnú voľbu. Jednoduchosť.
„Drak, toto je Salmern Zraner. Posledný svojho rodu. Toto je jeho družka, Varmana Saman. Sú tu kvôli proroctvu.“
„Áno, viem o čo ide. Počul som o ňom od matky. Wontarentos, mohol by si mi vysvetliť, čo tu robia všetci tí muži a ženy?“
Všetci sa otočili a čarodejník stál za nimi. Ako keby vyrástol zo zeme.
„Na povolenie tvojho otca obývajú túto horu a s jeho pomocou postavili Dračí hrad. Nachádzame sa pod ním.“
„Dračí hrad? Už som pochopil, lebo som zbadal v snehu dvoch premrznutých chlapíkov.“
„To sú strážcovia z Formakovej veže.“
„Kto je ten muž, čo riadi útok na hrad, o ktorom zrejme ešte nevie?“
„Je to muž, ktorý sa po otcovražde sadol na trón. Salmern ti o ňom povie viac.“
„Takže Salmern, kto je to?“
„Je to Xer Ganor. Potomok Ganora Veľkého. Keď mal dvadsať, zabil svojho otca, sluhu a sadol si na trón. Nastolil vládu tyranie.“
„Viem o niekom, kto by si to rád vypočul. Je to veliteľ jednej z armád, ktorá sa odtrhla od materských jednotiek a teraz slúži novému vládcovi. Dynastia Ganor je mŕtva už desať rokov. Prišiel čas nahradiť ju novou.“
„Koho myslíš?“
„Existuje ešte jedno proroctvo, ktoré bolo vyrieknuté na druhej strane Mytorianu. Je mladšie, ako toto, ale priamo s ním súvisí. Jeho znenie? Prosím, počúvajte.“
-Keď umrie dynastia Ganor, bude ju treba nahradiť inou. Nahradia ju tí, ktorý ju chránili a tí sa budú chrániť sami. Nastanú blažené časy a vznikne nové zriadenie.-
„To vysvetľuje veľa vecí Drak.“
„A ktoré Wontarentos?“
„Nezrovnateľnosti, ohľadne konca prvého proroctva. Ide o to, že rod Zraner nesmie zabiť Xera a tiež ho nesmú zabiť draky.“
„To je normálne, ak sa má niekto stať vládcom.“
Salmern nemal slov. Toto vysvetlenie mu nepadlo práve vhod. Mali tu tvrdý boj a on sa dozvie, že má nahradiť svojho protivníka.
„Salmern, naše plány to nezničí.“
„Len aby.“
Salmern si Varmanu chcel zobrať za ženu a toto mu neznelo ako veľké povzbudenie od budúcnosti.
„Salmern Zraner, niečo ťa trápi?“
„Áno priateľ. Dostal som strach.“
„Salmern, nesmieš cítiť strach. A hlavne nie teraz.“
„Nemám strach o seba.“
V tej chvíli všetci pochopili. Salmern sa zamiloval, a to do Varmany. Spojila ich náhoda a spoločný boj.
„Teraz, alebo nikdy. Drak, chceš bojovať s nami?“
„Áno.“
„Salmern, Varmana, budete bojovať?“
Obaja zvolali zarovno – „Áno.“
„V tom prípade sa ku nám nikdy nedostanú. Drak, choď informovať veliteľa armády, aby nám prišiel na pomoc. My sa budeme len brániť.“
„V poriadku. Nemyslíte si, že najlepšie bude preraziť blokádu?“
„Nie Drak,“ zvolal Wontarentos, „musíme ostať tu a strážiť Dračiu horu, ako aj Dračí hrad.“
„Toto je miesto, ktoré patrí mojim predkom. A ja ho neopustím!“
„Upokoj sa Kernoxermon. Nikto neopustí Dračí hrad, ani Dračiu horu. A ty to už určite nebudeš.“
„Salmern, čo navrhuješ?“
„Odhalíme Dračí hrad. Predpokladám, že Xer nebude mať dosť sily, aby porazil hrad.“
Na druhej strane barikády sa Xer doradil s veliteľmi. Nevyzeralo to dobre.
„Pane, váš plán má jednu chybičku.“
„Akú veliteľ?“
„Rozdrobuje sily.“
„S tým rátam. Lenže mi máme lepšie vycvičených vojakov a oni majú len niekoľko ozbrojený chlapov.“
„Zabúdate na drakov.“
„S tými nebudú problémy.“
„A to už prečo?“
„Zasypeme ich. Čo ste ma nepočúvali?“
„Myslím si, že nebývajú v priepasti.“
„Prečo myslíte?“
„Lávový drak zamieril smerom k masívu. Zrejme tam má jaskyňu.“
„Ale asi tam môže bývať len sám. Sami ste mi vraveli, že draky tu niesu. Teraz ich je tu však podľa vás sedem a vy mi chcete dokázať, že bývajú všetci v Dračej hore?“
„Áno pane.“
„Tak toto bolo teda od vás pekné. Radšej nemyslite!“
„Tento tón si od vás vyprosím pane. Nemáte dôvod na mňa kričať!“
„Môžem, som váš nadriadený!“
„Pane, odpusťte, ale práve ste mi hodili rukavicu a ja ju nezdvihnem len preto, lebo som si vážil vášho otca.“
„Tak v tom prípade, odchod!“
Veliteľ odpochodoval a zamieril ku svojim vojakom. Xer ostal v stane. Odpor veliteľa jeho vojsk bol pre neho niečím novým.
Stalo sa však niečo, čo si vyslúžilo jeho pozornosť.
„Pane, veliteľ vám odkazuje, že máte okamžite prísť.“
„Hneď som tam.“
Akonáhle prišiel, veliteľ mu ukázal na lesknúcu sa masu na Dračej hore.
„Čo je to?“
„Pane, sami to nevieme.“
„Nemáte nejaký prístroj, ktorým tam dovidím?“
„Máme len vlastné oči pane.“
V tej chvíli zrazu spadla celá stena s kamenia. Salmern a Varmana spolu z drakmi odlúpli kamennú fasádu z hradu. V tom momente sa hrad rozžiaril.
„To je predsa hrad!“
„Áno pane. Nad čím sa tak čudujete?“
„Ten hrad je z kamenného krištáľu!“
Dračí hrad sa leskol do široka – ďaleka. Večerné slnko ho rozžiarilo do červena. Na Formakovej veži sa vztýčila vlajka. Vlajka zo siedmimi farbami.
„Vyzerá to na červenú, zelenú, modrú, hnedú, zlatú, čiernu a bielu. To sú dračie farby.“
„Takže nám jeho obyvatelia odovzdali správu o tom, ako sa hrad volá. Takže teraz proti nám stojí Dračí hrad.“
„Pane, ak tu majú hrad, tak nemáme takmer žiadnu nádej ho dobiť.“
„Pekne Salmern. Pekne Varmana. Pripravili ste sa.“
Dračí hrad sa z ich smeru vypínal na brale vo veľkej výške. Bolo vidieť aj nejasné škrabance po pazúroch na stenách Dračej hory.
„Ten hrad tu nestojí dlho. Bude náročné nájsť tajné chodby. V noci pošlite na druhú stranu vyzvedačov.“
„Áno pane.“
Salmern a Varmana prišli do hradu až po drakoch. Drak tu už nebol.
„Takže plány sú v plnom behu. Teraz len vyčkať na útok.“
„Salmern, zrejme sem budú chcieť vyslať prieskumnú skupinu, aby odhadli priestor hradu.“
„S tým rátam. Jintosant bude pod hradom strážiť. Ostatné draky ťa budú strážiť priateľ.“
„Nemám čo namietať, ale mohli by ste ma zahádzať aj kamením, lebo inač ma rýchlo objavia.“
„V poriadku. Choďte mu s tým pomôcť.“
Zatiaľ čo draky odišli, pristúpil ku obom Wontarentos.
„Myslím, že je čas, aby ste sa stali mužom a ženou. Teraz len čakám na to, aby ste dali príkaz.“
„Priateľ čarodejník. Teraz je dôležitejšie, aby sme vybojovali tento boj. Naše spoločné blaho je trochu ďalej.“
Wontarentos s porozumením odstúpil a zašiel hlbšie do hradu. Salmern a Varmana ostali sami. Postupne spolu prešli k úpätiu dračej jaskyne schovanej pod hradom. Tam ich už čakal Kernoxermon.
„Čakal som vás.“
„Budem hádať. Vedel si, že sem prídeme.“
„To je pravda. Musím vás o niečo požiadať. Teraz, keď hrozí, že Xer napadne Dračí hrad, je nanajvýš nebezpečné, aby ste boli v hrade. Odnesiem vás do Xerovho hradu Ganorman, kde vás hľadať nebude. V týchto chvíľach, ste jedinou nádejou mieru.“
Oni dvaja súhlasili, síce sa trochu čudovali, prečo ich tam chce odviesť. Drak sa ponúkol, že ich odvezie pred Ganorman. Leteli veľmi vysoko, aby ich nezbadali xerovi vojaci. Neleteli dlho, lebo hrad bol vzdialený od Dračej hory len niečo cez 50 km.
O nejakú tú hodinu ich Kernoxermon vysadil asi 2 km od hradu.
„Vďaka za odvoz.“
„Nemáte zač. Teraz sa vrátim späť. Dovidenia.“
„Dovidenia. Priateľ.“
Drak sa vztýčil a vyšvihol sa do vzduchu. Čoskoro bolo vidieť len čierny fliačik na oblohe v diaľke, ktorý zmizol v tmavej noci.
„Teraz musíme vojsť nepozorovane do hradu. Ak tam máme niečo nájsť, tak to nájdeme len na jednom mieste.“
„V katakombách?“
„Presne Varmana. Cez stenu si ešte nešla. Povediem ťa“
Salmern pristúpil ku stene a v jednej ruke držal Varmanu. Postupne prešiel stenou rukou, nohou, až napokon mu zo steny trčala len ruka, ktorou držal Varmanu. Tá si v duchu vravela, že Zranerkon jej pomôže. Nastala tlmená žiara a Varmana zmizla v stene.
Keď Salmern prešiel na druhú stranu, Varmaninej ruky nebolo.
„Varmana, kde si?“
V tej chvíli zo steny vystúpil blesk. Zakrátko sa žiara vytratila a zjavila sa Varmana.
„To bol najčudnejší presun, aký som kedy videla. Počuj, aj ty vidíš namiesto steny priehľadné kamene?“
„Nie. Ja zo steny nevidím nič.“
„Tak potom cestujem inak ako ty.“
Na druhej strane chodby sa zrazu zjavil vojak.
„Stojte!“
„Varmana, teraz musíme prejsť cez túto stenu, ale rýchlo!“
Nikto ju nemusel dvakrát prosiť. Obaja prebehli cez stenu ruka v ruke. Vojak, čo ich zbadal, vedel čo sa deje. Okamžite zabehol k veliteľovi hradu.
„Pane, je tu Salmern Zraner aj Varmana Saman.“
„V poriadku. Nenaháňajte ich. Je dôležité vyslať správu vládcovi. Vyšlite posla!“
„Áno pane.“
Vojaka v tom momente nebolo.
„Tí dvaja si nedajú pokoj. Stále sa tu musia obšmietať.“
Salmern a Varmana boli v tej chvíli už v katakombách. V stenách boli čerstvé stopy po osadzovaní.
„Tadiaľto sem prišiel Zranerkon. Ak sa budeme držať nových stien, mali by sme sa dostať až k miestu, kde bol uložený.“
„Uvažuješ správne. Teraz dopredu.“
Zase bežali krížom cez steny až sa nakoniec dostali cez stenu, ktorá nebola vôbec opravená.
„Tak, až sem sa ešte nedostali.“
Za nimi však bola stena akoby neporušená, ani neopravovaná.
„Čo to má byť?“
Varmana neváhala a hodila kameň do steny. Ten preletel stenou skrz na skrz.
„Čarodejná stena. Niet divu, že sa sem nedostali.“
„Máš pravdu Varmana. Teraz do diery.“
Hneď ako prešli cez dieru, nemohli sa vynačudovať. Boli v akejsi hale, alebo komnate. Neviedli do nej žiadne dvere, aspoň tak sa zdalo, a predsa tam bol v strede kameň, v ktorom bola diera.
„Tu bol zrejme uložený Zranerkon. Skúsme ten kameň odsunúť.“
„To by ma v živote nenapadlo.“
Odsunuli kameň a pod ním sa nachádzali padacie dvierka. Vošli do nich.
Kamenné točité schodisko ich doviedlo do akejsi chodby. Akonáhle vošli, rozhoreli sa fakle. Steny s neopracovaného kameňa boli čierne a matné. Na konci chodby sa nachádzali kovové dvere. Nedali sa otvoriť.
„Skúsme cez ne prejsť.“
Aj tento pokus bol nanič.
„Salmer, čo keby sme využili silu mečov?“
„Dobrý nápad, totálne som zabudol, čo mi vravel otec.“
V duchu rozprávali dve rôzne formulky. Zámok jemne šťukol a dvere sa otvorili.
Dnu bolo jasné svetlo. V jednej stene zurčal malý vodopád, ktorý padal do akéhosi jazierka. To stekalo do malej chodby. Pri druhej stene bol stolík a tri stoličky. Na stene oproti bol obraz. Zobrazoval akúsi pani, ktorá držala palicu, v ktorej bol zasadený veľký rubín. Bola vysoká a mala biele vlasy. Nebola však stará. Napodiv mala mladistvé črty. Nič ich však neprekvapilo tak, ako keď si všimli, že za ňou bola Dračia hora. Bola vtedy ešte mostom prepojená z okolitým svetom. A nebol tam len jeden, ale desiatky. Draky boli v početných jaskyniach. Niektoré lietali v oblakoch, iným trčali s jaskýň len hlavy.
„To je Dračia pani!“
V tej chvíli sa za nimi objavila postava.
„Áno. To som ja.“
Náhlivo sa otočili. Stála za nimi tá istá postava. Nezostarla ani o trochu.
„Zrejme vás sem priviedol Kernoxermon.“
„Nie, cestu sme našli sami.“
„Mladý muž. Tvoja cesta je už dlhší čas zvrásnená zlými silami. Mladá žena, ty si zažila, ako s tvojho otca spravili zlodeja. Obom vám osud nadelil ťažké úlohy.“
„Pani, akoto, že ste boli pri Dračej hore?“
„Tá aj teraz stojí? Boli časy, keď svet prekypoval obrovským množstvom týchto silných stvorení. Dračia hora bola ich sídlom. Viem, že Kernoxermon žije, lebo ja som ho vychovala. Stratil matku aj otca ešte ako mláďa. Nebolo to spravodlivé. Keď sa objavil Wontarentos, prijali sme ho priateľsky. Keď požiadal o dračiu krv, vedela som, že sa niečo stane. Sám postavil kováčsku dielňu. Mal obrovskú moc. Vedel, že lávové draky jej majú tiež hodne a preto ukul oba meče, ktoré máte opásané, ich pomocou. Mladý drak, čo zahynul pri závale, mu prišiel akurát vhod. Keď ukul meče, oba daroval dvom osobám, tvojim predkom. Vtedy som pochopila, že sila drakov sa dostala do moci Mytoriančanom. Všetko som drakom vysvetlila a spolu sme sa vrhli proti Wontarentosovi. Jeho moc však nečakane vzrástla. Keď odohnal lávových drakov, pustil sa do mňa. Porazil ma a pripútal na toto miesto. Len moc dračích mečov ma môže vyslobodiť.“
Salmern a Varmana nevedeli, čo si myslieť. Znenazdajky sa ozval dutý rachot.
„To sa vracia Wontarentos. Schovajte sa za vodopád. Je tam tajná chodba.“
Salmern a Varmana poslúchli. Naozaj sa po chvíľke objavil on. Čarodejník.
„Drakena, čuduj sa svete. Tvoje draky teraz bojujú na mojej strane proti Xerovi. Nemyslíš si, že Dračia hora má nového pána?“
„Kým žijem, iného ako mňa mať nebude.“
„Uvidíme. Kernoxermon vďaka Varmane Saman unikol pasci pri stavbe hradu. Teraz sú spojený dračím kúzlom.“
„Dobre vieš, že drak ja osoba, s ktorou sú spojený, môžu kúzlo preťať.“
„To viem. Kernoxermon jej chcel oddane slúžiť, ale ona mu pripomenula smrť jeho milej. Kúzlo prasklo, ale nieje zničené.“
„To som vycítila aj sama. Dračie náramky sa nedajú dať dolu. A dobre viem, že jeden máš ty!“
Wontarentos len tak vypliešťal oči.
„Odkiaľ to vieš?“
„Lebo som vycítila prítomnosť dračej sily miešanca. Zlatý, kamenný, zelený, modrý, biely a čierny drak, silné spojenie.“
„Takže si poznala Xarnomiu?!“
„Poznala a to už len preto, že som Kernoxermona vychovala!“
„Takže preto prežil smrť matky a otca.“
„Presne kvôli mne. Viem, že tvojou vinou na druhej strane sveta Xarmonia umrela. Avšak stihla zniesť na svetlo sveta dokonalého draka. A to sa priečilo tvojmu gustu.“
„Toho draka som pre zmenu vychoval ja.“
„Lenže má v sebe kus lávových drakov. A spomienky sa dedia!“
Wontarentos nedokázal skrývať obdiv.
„Tak preto na mňa v prvých dňoch tak zle pozeral. Už som pochopil.“
„Draky si ťa nájdu! Oni nikdy nezabudnú!“
„Buď rada, že ťa nemôžem zabiť, lebo by som to už dávno urobil.“
„Pre tvoje zbrane som nesmrteľná!“
Salmern, ktorý počúval rozhovor spoza vodopádu pochopil. Wontarentos vyrobil oba meče, aby sa zmocnil Dračej hory. Dračiu pani môžu zabiť len draky!
„Wontarentos!“
Salmern vykročil spoza vodopádu. Za ním sa vynorila Varmana.
„Mladý Zraner. Nad moju čarodejnou mocou nemáš silu. Zbraň, ktorú držíš, som vytvoril ja a preto poslúcha aj moje rozkazy.“
„To už nieje pravda. Zle si počúval. Draky si pamätajú!“
Zraňovač sa zaleskol a vhupol do ruky Drakene. Zranerkon nasledoval jeho príklad.
„Čo sa to deje?!“
„Tvoja moc stratila účinky na draky. Všimni si svoj dračí prívesok.“
Wontarentosov dračí prívesok zhasol a rozpadol sa.
„Nad drakmi nemáš už vôbec žiadnu moc!“
„Ale aj tak si ma ešte neporazila!“
„Tvoj koniec sa však blíži.“
„Iba ak vo sne.“
Wontarentos nečakal a rozbehol sa ku dverám. Namiesto toho, aby sa otvorili a on zmizol za nimi, odparil sa.
„Neutekaj za ním. Dvere používa ako portál.“
„Dračia pani, neviem ako vám poďakovať.“
„Salmern, nemusíš ma volať Dračia pani. Volaj ma Drakena.“
„Drakena, ako sa odtiaľto dostaneme?“
„Varmana, nebuď netrpezlivá. Času máme dosť.“
V tej chvíli sa vodopád premenil na lávový spád.
„Takéto portáli používam ja. Nebojte sa, dračie meče vás ochránia. Tu máte.“
Vrátila im meče a sama vstúpila do žeravej lávy.
„Mám strach.“
„Moja milá. Nespomínaš si, čo som ti vravel, čo mi otec povedal? Všetko je možné, len niektoré veci nie.“
Varmana ho chytila za ruku a prešli lávovým portálom. Tam ich čakala Drakena. Zaviedla ich všetkými možnými cestami v hĺbke planéty. Zrazu sa pred nimi objavila tmavá hmota. Prešli ňou a zrazu s objavili v akejsi tmavej komore.
„Toto bola kedysi hlavná lávová komora Dračej hory. Je to vyhasnutá sopka, preto si ju lávové draky vybrali za úkryt.“
„Ale ako sa odtiaľto dostaneme?“
„Čoskoro tu bude Kernoxermon.“
Na strope sa zrazu začala uvoľňovať stuhnutá láva.
„Ustúpte do tých chodieb. Nech vás nezavalí.“
Akonáhle ustúpili, strop sa zvalil. Pred nimi stál Kernoxermon.
„Už som sa bál, že sa neobjavíte.“
„Kernoxermon, synak môj. Ako to tu vyzerá?“
„Takmer s každého draka je tu jedna fajta. Máme tu jedného kríženca a ďalších štyroch čistých.“
„Ty si sa zrejme nerátal.“
„Som strážca Dračej hory, nikdy som sa nerátal.“
„To je jasné. Teraz nás vynes hore.“
„Samozrejmosť.“
Drak si kľakol a Drakena spolu s bývalými strážcami rodu Ganor vystúpili na povrch.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
blacky951
17. 12.decembra 2008 20:28
wow toto je perfektne tesim sa na pokracovanie
Napíš svoj komentár