Na rovine smrti
Keď sa Drakena objavila na Dračej hore, všetky lávové draky, ktoré žili, vycítili jej prítomnosť. Na obzore sa začali zjavovať červené plamene a ozýval sa podobný rev, ako keď Kernoxermon volal draky na poradu. Čoskoro okolo Dračej hory krúžilo aj zo 50 drakov a dračíc. Pre Salmerna a Varmanu to bolo neuveriteľné divadlo. A to stáli v prvom rade. Xino Saman všetko sledoval zospodu aj so svojimi spoločníkmi.
V tábore xerovych vojakov bola napätá nálada. Akonáhle Xer dostal od posla oznam, že hrad Ganorman bol napadnutý Salmernom a Varmanou, nemohol skrývať hnev. V tej chvíli sa prirútil jeden zo strážcov tábora aj so svojimi spoločníkmi.
„Pane, na Dračej hore sa dejú čudné veci.“
„Čo také sa tam deje?“ – opýtal sa napoly omráčený hnevom.
„Všade tam poletujú draky. Jeden preletel tesne vedľa môjho stanovišťa.“
„Je to nejaké čudné?“
„Je tam minimálne 50 drakov.“
„Koľko?“
Xer bol okamžite na nohách.
„50 pane. Minimálne.“
„Ihneď ma odveďte na pozorovateľňu a pošlite po hlavného veliteľa tejto výpravy!“
„Áno pane.“
Keď sa Xer dostal na pozorovateľňu, nemohol uveriť vlastným očiam. Okolo Dračej hory poletovalo ohromné množstvo drakov sršiacich červené plamene. Medzi tým všetkým bolo badať malú červenú bodku. To bol kameň na palici Drakeny.
„Pane, čo si žiadate?“
„Aký je to druh?“
„Podľa plameňov lávové draky pane.“
„Vysvetlite, čo znamená tá červená žiara na vrchole hory?“
„To vyzerá na nejaký kameň. Žeby sa vrátila?“
„Kto sa vrátil?“
„Pane, mám dôvod sa domnievať, že sa vrátila pani Dračej hory. Je to však len legenda.“
„Počúvam.“
„Ak ma pamäť neklame, tak som niekde čítal, že kedysi Dračiu horu a draky na nej, ovládala istá žena. Tunajší ju volali Dračia pani. Podľa všetkého mala obrovskú moc a silu. Približne však pred 500 rokmi sa vraj stratila. Od tej doby sa o nej nič nevedelo.“
„Hmm... Takže predpokladáte, že je to ona?“
„Je to možné pane.“
„V tom prípade nemáme dôvod sa tu dlhšie zdržovať. Dajte pokyn na odchod do hradu Ganorman. Všetko zbaľte, nemám chuť tu niečo nechať.“
„Áno pane. Myslím, že je to najlepšie riešenie.“
„To si aj myslím.“
Veliteľ dal v tom momente pokyn na zbalenie stanov a vojenských zbraní. Všetko zbalili a vydali sa na odchod. Xera ale čakalo ešte jedno prekvapenie. Neboli to však draky, ale čarodej.
„Stoj, potomok Ganora Veľkého!“
Xer sa otočil a zazrel starca, ktorý ho prekabátil v hrade.
„Kto dočerta si? Prečo ma stále otravuješ?“
„Tentokrát som tvojim spojencom. Nemusíš sa báť.“
„Mám sa ťa tie dve otázky spýtať ešte raz?“
„To nieje potrebné. Volám sa Wontarentos. Chcem ti pomôcť dobiť Dračí hrad.“
Xer mu neveril. Nemal dôvod.
„Prečo by som ti mal veriť. Už si ma raz prekabátil.“
„Teraz som skôr na vojnovej nohe s Dračím hradom. Vrátila sa Drakena a s tou sa nemáme práve v láske.“
„Takže ju chceš zlikvidovať?“
„Ona privolala drakov. Ak ju zničíme, tak sa zbavíš ty drakov a ja úhlavného nepriateľa..“
„To znie rozumne. Prímam tvoju ponuku, ale len s tým, že mi pomôžeš zničiť ten hrad a zabiť Salmerna a Varmanu.“
„To nieje problém.“
Xer sa teda pobral preč, ale mal nového spojenca, ktorým bol čarodej. Tým sa sily patrične vyrovnali. Ale
len medzi týmito protivníkmi
Drakena zatiaľ zišla do Dračieho hradu, kde sa zvítala z ostatnými drakmi, ktorý pomáhali Kernoxermonovi a poctila ich najväčšou službou.
„Od tejto chvíle strážite Dračí hrad. Nech vám plamene dobre slúžia a iné schopnosti sú na pomoci.“
Kernoxermon ku nej podišiel a kľakol si na kolená.
„Ľutujem, že som ťa nemohol oslobodiť, ale viazal ma sľub strážcu.“
„To nič. Nerob si výčitky svedomia.“
„Drakena, je čas, aby ste poslali správu aj ostatným drakom, že ste naspäť.“
„Salmern, oni to už vedia.“
V tej chvíli pristál pred vchodom do hradnej jaskyne starý červený drak.
„Pani moja. Čo má znamenať, že tu stojí hrad? Kto sa to opovážil, že poškvrnil toto miesto?“
„Drahý Komandon. Tento hrad postavili tak draky, ako aj zbojníci, ktorý sa sem ukryli pod vaše krídla. Sú ako ovce, čo sa schovávajú pred vlkom. Tým vlkom je Xer Ganor. Krutý vládca Mytorianu.“
„V tom prípade, nech je tak, ako poviete. Lávové draky sú vám k službám.“
„Nájdite si staré brlohy a ubytujte sa. Je čas sa znovu zoznámiť a spočítať, koľko sa vás sem nemohlo vrátiť.“
Komandon sa otočil a vyletel do tmy.
Skoro ráno sa Salmern zobudil a zistil, že je hrozne doráňaný. Na koži mal červené fliačiky a odreniny. Potreboval oddych. Rovnako sa cítila aj Varmana. Bola hrozne unavená. Naproti tomu, boli ostatní dobre vyspaní a hneď ráno sa pustili do roboty.
Drakena sa pustila do vyvolávania drakov. Postupne vyslovovala mená, niektoré jednoduché, iné také zložité, že by si Salmern a Varmana, či niekto iný na nich vylám jazyk. Bolo neuveriteľné, že sa vrátila len polovica starých drakov. Ostatné boli mladé a nahradili ostatných. Medzi tých starších patril Komandon. Bol dokonca starší ako Kernoxermon, čo bol už úctyhodný vek. Kedysi patril medzi ešte takzvaných mladých dospelých drakov. Dnes by mal patriť medzi starešinov rodu. Jemu podobných bolo ešte dosť, ale niektorý boli už v takom zlom stave, že Drakena ich poslala na poslednú púť. Smerovali na posmrtnú horu, ktorá bola ďaleko v oceáne. Už teraz na nej odpočívalo niekoľko generácii v poslednom posvätnom spánku.
Salmern zaspal znovu, tentokrát na obed, čo bolo dosť nezvyčajné.
„Drakena, niečo sa deje so Salmernom.“
„Varmana, pokojne, kde je?“
„Vo svojej izbe.“
„Zavolajte Kernoxermona. Budeme potrebovať jeho pomoc.“
Okamžite sa vybrali do Salmernovej izby.
Salmern ležal na posteli a nehybne civel do stropu. Bol bledý a neskutočne chladný.
„Toto je Wontaretosovo dielo. Niekde tu musí mať nejaký portál.“
„Dvere!“
„Vysaďte všetky dvere v hrade z pántov a zničte ich! Minimálne ich poškoďte!“
„A čo dvere na Formakovu vežu?“
„Z akého sú materiálu?“
„Kameň.“
„Tie nemusíte. Drevené a železné dvere musíte zničiť!“
Všetci sa rozbehli po hrade a zlikvidovali všetky dvere, ktoré im prišli do cesty. Do pol hodiny ich zničili.
„Všetky dvere zničené, alebo vážne poškodené. Teraz čo?“
„Kde je Kernoxermon?“
„Tu som. V okne.“
„Okolie poznáš najlepšie. Nájdi byliny a strom Taneskrat, Grena, Ponakledan a Fukson. Nevynechaj ani jednu. Dones aj korene. Varmana, potrebujem vedieť, či si sa necítila ráno omámená.“
„Trochu. Ale nič to nebolo.“
„V tom prípade ostaneš tu. Aj teba nakazil. Máš však odpoveď, lebo si sa dokázala ubrániť proti tejto nákaze sama.“
„Potrebujem pomoc. Kto pôjde so mnou?“
„Ja pôjdem, mimo Brentonskej plošiny poznám každý kút.“
„Ďakujem Xino Saman.“
Ešte v ten deň opustili Dračí hrad.
Salmern vyzeral zo dňa na deň horšie. Rozprával málo, takmer nejedol. Horúčka dosahovala pomaly kritické hodnoty. Varmana bola neustále pri ňom. Mala ho až príliš rada.
Kernoxermon sa vrátil až po dlhom čase. Xino mu sedel medzi krídlami. Niesli celé noše vzácnych rastlín.
„Našli ste, čo som nakázala?“
„Všetko sme našli. Kernoxermon z vrchu objavil obrovskú lúku. Našli sme tam väčšinu rastlín.“
„Ako je vzdialená?“
„Drakena, lúka je skoro na druhej strane sveta.“
„Zvláštne, kedysi tá lúka bola za tamtými horami.“
„Museli sme letieť ponad more.“
„Kým som bola preč, veľa vecí sa zmenilo.“
Lúka o ktorej sa zhovárali bola naozaj ďaleko. Za 500 rokov, počas ktorých bola väzňom, sa oddelila veľká doska zeme a rýchlo sa pohybovala smerom na západ. Vytvorilo sa more. Niektorý tvrdili, že dokonca vznikol oceán. Vytvoril sa kontinent Teronateron. Tento kontinent bol stále vystavovaný obrovským výbuchom. Dymiace hory sa vyskytovali hlavne na západnej strane. Bol to nestáli svet. Avšak, predsa sa tu objavili obyvatelia. Zjavila sa totiž veľrieka, ktorej dali meno Sitar. Odvodňovala polovicu kontinentu. Bol to aj svet protikladov, na severe bohatá zeleň, na juhu obrovská púšť.
„Treba sa ponáhľať. Salmern na tom vyzerá zle.“
„Čo s rastlinami?“
„Rastliny zasaďte. Jeden je menší druh stromu, odtiaľ plody. Ďalej je tu malá bylina, koreň. Potom z jednej väčšej rastliny odnímte mladé lístky. Nakoniec kvety s tej poslednej. Všetko to poukladajte vedľa seba. O ostatné sa postarám ja.“
Xino a Varmana sa ujali roboty. Kernoxermon im teraz nemohol pomôcť. Akonáhle skončili, zavolali Drakenu.
„Teraz ma nechajte osamote.“
Drakena sa pustila do výroby silného odvaru. Korene nasekala na drobné triesočky, ktoré vyzerali ako malé výhonky. Lístky rozrezala presne podľa žilnatiny a nechala vylúhovať. S plodov spravila hustú omáčku. Do tej omáčky postupne pridala lístky, koreň a nakoniec tam pridala okvetné lístky z kvetov. Omáčka zmenila farbu. Namiesto oranžovej tam teraz vrela sýto modrá omáčka. Bolo to nezvyčajné. Odvar teraz nechala vylúhovať.
Salmern sa teraz necítil ani horšie, ani lepšie. Pary, ktoré sa začali šíriť hradom, mali liečivé účinky. Bolo neuveriteľné ako to pôsobilo na všetok život v hrade. Zranený zbojníci sa začali rýchlejšie uzdravovať. Varmanina malátnosť zmizla. Salmern sa však neuzdravoval.
„Myslela som si to. Wontarentos je stále niekde tu!“
„Ale veď sme odstránili všetky drevené aj kovové dvere. Nemá sa sem ako dostať.“
Drakena sa otočila a zobrala do ruky Zraňovač.
„Hľadaj!“
Zraňovač sa zrazu vyšmykol a zmizol. Nevdojak sa ozval rámus. Bol to kovový zvuk a ozýval sa z veľkej diaľky.
„Už viem na ktoré dvere sme zabudli. Cesta na spodok priepasti!“
Varmana sa rozbehla a zamierila do ešte nepoužívanej chodby. Za ňou sa hnala Drakena. Zraňovač sa až po rúčku zabodol do kovových dverí na konci chodby. Boli zamaskované, takže niet divu, že si ich nikto nevšímal.
„Sám som dal príkaz aby ich zamaskovali. Že mi to nenapadlo!“
Xino Saman sa razom hnal ku dverám aby do nich kopol. V tej chvíli sa Zraňovač prevŕtal dverami a zamieril ďalej. Xino sa zastavil.
„Nepamätám, že by tam boli ďalšie dvere.“
Xino sa začal škriabať za ušami. V tej chvíli sa ozval zvláštny šramot.
„Za mečom!“
Varmana to vykríkla v jednom momente.
Bežali dolu v takmer šialenom behu. Zraňovač bol zabodnutý v stene a nevedel sa vyslobodiť.
„To je čarovná stena. Ustúpte!“
Drakena sa chytila palice a silno ňou udrela do čarovnej steny. Tá sa s praskotom rozpadla a odkryla tajné dvere z najlepšieho dreva zo zabudnutej oázy. Dvere boli čierne a vrúbkovaný rez na nich len odhalil, čo je čarodejník zač.
„Na toto potrebujem oba meče.“
V tej chvíli sa zo steny vynoril Zranerkon. Drakena ho chytila do ruky a podobne urobila aj so Zraňovačom. Drakena v jednom momente zdvihla oba meče a hodila ich do dverí. Tie naraz prenikli drevom a zabodli sa do steny, ktorá bola na druhej strane. Drakena ich potom vytiahla a podala Varmane. Dvere boli teraz deravé. Wontarentos ich nemohol využívať.
Od tejto chvíle sa uzdravovanie Salmerna zrýchlilo. Bolo neuveriteľné, ako ten odvar rýchlo zapracoval. Keď sa Salmern prebral, spýtal sa, čo je to za vôňu.
„To je odvar, ktorý ti zachránil život.“
„To ste mi z toho dali aj napiť?“
„To by spravilo presne opačný účinok. Liečivá látka je len vo výparoch.“
„Takže je to vlastne jed?“
„Áno Salmern, ale pre draky je to dobre na žalúdok.“
Kernoxermon, ktorý práve preletel okolo okna sa v tom momente zastavil.
„To, čo som práve počul je pravda?“
„Samozrejme.“
„Dobre, lebo jeden z bratov má problémy zo žalúdkom.“
„Ktorý drak?“
„Krinal.“
„V poriadku. Odnes mu to a prinúť ho, aby to vypil. Budú ho s toho trochu páliť ústa, ale to nič.“
„Bude rád, že sa konečne poriadne preletí.“
Potom, ako Kernoxermon odletel, sa všetci pustili do príprav kvôli boju. Salmern sa rozhodol, že zaútočí na hrad Ganorman.
„Podľa všetkého sa tam Xer schoval aj s Wontarentosom. Zrejme sú tí dvaja spojencami. Treba ich čo najrýchlejšie vyradiť. Ak nie Xera, tak aspoň Wontarentosa.“
„Chceš, aby sa výpravy zúčastnili aj draky?“
„Samozrejme. Treba totiž zničiť hradby hrubé vyše 2 metre. A to je len vonkajšie opevnenie.“
„Podľa všetkého, bude treba aj ľadové draky, aby sme mohli zmraziť strieľne.“
Drakena súhlasila s ich námietkami, ale nechcela prepustiť ani jedného draka.
„Podľa toho, čo som počula od Wontarentosa, Xer vytvoril veľa strieľní hlavne proti drakom.“
„To je zlé. Obzvlášť kvôli tomu, že vi dvaja potom budete hlavnou silou.“
Salmern a Varmana sa pozreli na seba a pobrali sa preč.
Xer zatiaľ prímal Wontarentosovo hlásenie. V hrade bolo ešte šero, keďže vonku bola ešte tma.
„Xer, zrejme objavili tajné dvere, ktoré som používal ako vchod do Dračieho hradu.“
„To nič. Na hrad Ganorman sa neodvážia zaútočiť z drakmi.“
„Obávam sa pane však jedného. Ak Salmern nedostane ďalšiu dávku jedu, tak úplne vyzdravie.“
„To je veľká škoda, veľmi veľká. Zrejme nastal čas k pomalému presunu ku Dračej hore a k tím prekliatym drakom.“
„To zrejme nieje správny krok. Salmern, Varmana a ani draky vás síce zabiť nemôžu, ale je tam niekto, kto má moc vás zničiť.“
„Ak máš na mysli Drakenu, nemáš sa čoho báť. Na tú som sa pripravil.“
„Smiem vedieť, o akú prípravu ide?“
„Nie. Je to tajné.“
„Ako myslíte. Nezabudnite však na moje varovanie. Dračia pani má v rukách moc silnejšiu, ako je tá moja. Ovláda kúzla lávových drakov, ktoré sú najsilnejšie spomedzi všetkých rás. Ich pancier má hrúbku 10 palcov a pazúry majú ostrejšie ako najostrejší meč. Ich sila je priam neuveriteľná. Preto som si ich vybral, aby som ukul oba meče. Povedal by som, že v nich koluje dračia krv.“
„Zaujímavé. Pokiaľ viem, lávové draky ovládajú aj sily, ktoré pochádzajú z útrob zeme. Prečo ich nepoužívajú?“
„Lebo sú to sily nespútané. Nedajú sa ovládať a robia si čo chcú. Tak isto dokážu ľadové draky privolať ľadovú búrku. Tiež ju nemôžu ovládať. Každá dračia rasa ma svoje kúzla. Kamenný používajú závaly, zemetrasenia, zlatý majú špecifické kúzlo, ktoré som zatiaľ neobjavil. Čierny ovládajú isté chemické zmeny, neviem ako to funguje.“
„Chceš mi tým naznačiť, že ak majú čo len jedného s každého druhu, tak je zle?“
„Presne tak.“
„Dobre vieš, že na tvoje rady nedám.“
„To viem.“
„Tak načo mi radíš?“
„Aby som mal voči vám svedomie čisté.“
Xer sa od neho otočil a zamieril nevedno kam. Wontarentos tam ostal stáť a nemo hľadal na dvere, cez ktoré Xer vyšiel.
Xer dal ešte v ten deň povel k odchodu. Tentoraz bol pripravený na každý úskok nepriateľa. Nemohol však predpokladať, čo majú jeho nepriatelia v pláne.
Keďže draky nemohli podporiť útok na hrad Ganorman, rozhodol sa zo zbojníkov vytvoriť armádu. V bývalej Kernoxermonovej jaskyni sa chystali brnenia, meče, hlavice na šípi a kopije. Šípi sa mali pri zrážke z brnením odlomiť a zavŕtať do protivníka. Draky teraz tiež pomáhali pri vytváraní zbraní. Dúchali do vyhní svoj čarovný oheň, aby boli zbrane silnejšie a pevnejšie. Tí najmocnejší mali dostať brnenie ukuté s pomocou plameňov lávových drakov. Ostatný si podelili ostatné.
V tom čase sa vrátil Drak aj so správami od vzdialeného veliteľa.
„Čo nám nesieš brat? Aké sú správy?“
„Veliteľ vám odkazuje, že bude tu do najmenej dvoch týždňov. Čo sa to tu vlastne deje?“
„Chystáme sa napadnúť hrad Ganorman. Dúfam, že sa k nám pripojíš.“
„Samozrejme. Zdá sa, že zo zbojníkov chceš spraviť silnú pešiu armádu.“
„Presne tak. Vo všetkom nám tu pomáhajú draky. Brnenia a zbrane majú vďaka ich plameňu väčšiu silu a odolnosť.“
„V tom prípade dovoľ, aby som vám niečo daroval. Tebe aj Varmane vykujem brnenia obrovskej sily.“
Salmern nemohol odmietnuť. Drakena, ktorá rozhovor tlmene počula tam v tej chvíli prišla.
„Drak. Je možné, aby si vedel, kto som?“
„Ak sa dobre pamätám, tak si Dračia pani.“
„Správne. Ešte nepoznáš svoju silu. Wontarentos ťa určite nič poriadne nenaučil.“
„Ak mám pravdu povedať, tak máš pravdu.“
„Poď so mnou, naučím ťa, čo budeš potrebovať vedieť.“
„Ak dovolíš, tak by som najprv vyrobil to brnenie.“
„V poriadku. Ale ponáhľaj sa.“
„Samozrejme.“
„Synak, naučím ťa, ako správne používať náustok.“
„Myslím, že budem vedieť.“
Od pece s náustkom práve odchádzal unavený Formak. Ľadové brnenie, ktoré práve s kováčom dokončil bolo ešte horúce, ale bolo zároveň aj studené. Drak si kľakol k náustku a silne doň zahryzol. Potom mu došlo, že hrýzť ho nebude dobrý nápad. Rozhodol sa, že bude len fúkať, ako do bublín. Z vyhne vyšiel farebný plameň. Keď sa kováč priblížil, aby začal kovať ťažké brnenie, Salmern ho zastavil.
„Priateľ, pokús sa o čo najľahšie dve brnenia, pre mňa a pre Varmanu.“
„Pokúsim sa.“
Drak zmiernil plameň a kováč sa pustil do roboty. Trvalo mu krátko kým dokončil jedno aj druhé brnenie.
Keď obe vytiahol z pece, mali zlatistý nádych.
„Nikdy v živote sa mi tak ľahko nepracovalo.“
„Má tu niekto normálny meč?“
„Tu máš, tento už nebudem potrebovať.“
Xino Salmernovi hodil starý meč, zrejme sa dedil. Salmern nečakal a sekol do nového brnenia. Tomu sa nestalo nič, ale meč ostal na dve polovice. Druhá sa stratila nevedno kam.
„Tak toto som ešte nevidel!“
Kováč len tak pozeral na brnenie, na ktorom nebol jediný škrabanec. Salmern ho rýchlo odniesol a zobral aj Varmanino brnenie.
„Varmana, niečo som ti priniesol.“
„A čo také?“
„Drak sa vrátil a daroval ti toto brnenie.“
„Ukáž.“
Varmana zliezla z postele a začala si obzerať brnenie. Salmern sa k nej pridal a postupne sa zase dostali do spaľujúcej vášne.
Xer zatiaľ pomaly, ale isto napredoval k Dračej hore a k Dračiemu hradu. Cestou nestretli ani jedného obyvateľa tunajších končín. Každý sa schoval čo najhlbšie do svojho domu, len čo sa dozvedel že je na blízku armáda. Xer nebol práve nadšený, že pred ním uteká každý tvor od svojej roboty. Kolóna, čo sa vliekla, bola dlhá takmer 1000 a široká asi 200 metrov a všetko to išlo podľa rýchlosti obliehacích strojov, teda hrozne pomaly.
„Pane, týmto tempom sa dostaneme k Dračej hore o dva týždne!“
Xer porozmýšľal čo veliteľovi odpovie. Nakoniec musel privoliť, že najlepšie bude, ak sa armáda rozdelí na väčšie celky, ktoré pôjdu podstatne rýchlejšie ako obrovská masa vojska zoskupená na jednom mieste. Okrem toho, obliehacie stroje by sa tam tak či tak dostali, síce neskôr.
„Veliteľ, rozpusťte formáciu. Postupne sa deľte na niekoľko skupín po 100 členoch. Ak bude v skupine oblihací stroj alebo balista, členov vojska bude 250.“
„Pane, tým sa poriadne rozriedime.“
„V tom prípade to bude inak. 1000 v samostatných a 2500 s obliehacími strojmi, súhlasíte?!“
„To znie podstatne lepšie. Súhlasím.“
„Vykonajte rozkaz veliteľ!“
„Áno pane.“
Xerova skupina nemala žiadny stroj a preto tam bolo len 1000 vojakov. Avšak, hlavný veliteľ mu nechal o 500 viac, lebo vládca musí byť dobre strážený. Nakoniec to dopadlo tak, že niekoľko stoviek skupín sa oddelilo od hlavnej „kráľovskej“ a vytvorilo samostatné bojové jednotky.
Drakena medzitým začala Drakovu výučbu. Drak na tom nebol práve najhoršie. Ovládal už vlastný plameň a dokonca vedel splynúť s akýmkoľvek prostredím. Jedna z jeho vlastností bola tak dokonale vyvinutá, že bolo neuveriteľné, že sa samému Drakovi nič nestalo. Najnebezpečnejšie kúzlo ho naučil Wontarentos, ale ten nepoznal jeho silu. Drakena ho poučila, že to kúzlo nesmie používať.
„Tieto druhy dračích kúziel sú pre teba ešte nebezpečné. Nesmieš ich používať! Požiadam starešinov všetkých rodov, aby ťa zaučili. To bude však až po tejto vojne.“
„Drakena, a hlavné kúzla nepoznáš?“
„Tie sa naučíš používať aj sám. Postačí ti samotná situácia a budeš vedieť ako na to.“
„Kto je starešin?“
„Je to praotec rodu, ktorý je ešte nažive. Obyčajne je to najstarší drak. Tu jeho miesto bude postupne zaberať Komandon. Je to najstarší z drakov na Dračej hore. Má veľa skúseností a obrovské množstvo potomkov. Je dokonca Kernoxermonov príbuzný.“
„Takže vlastne je aj mojim príbuzným.“
„Presne tak. Vlastne si svojim spôsobom príbuzný s každým rodom. Veď si jedinečný. Taký drak ako ty sa ešte nevyliahol na svet.“
„Takže, hor sa do štúdia.“
Ešte v ten deň zašiel za Komandonom, aby ho začal učiť, ale ten ho odmietol. Po prvé, nebol ešte starešinom a to preto, lebo starešina bol na ceste na ostrov posledného odpočinku, po druhé, Drak nebol dostatočne starý. Všetky tieto dôvody Draka trochu znechutili, ale rozhodol sa počkať.
Salmern a Varmana sa zatiaľ vrátili z oblakov zase na pevnú zem a postupovali, ako keby sa nič nebolo stalo. Kernoxermon však vedel, že ostatných klamú, lebo nechcú aby ich každý ohováral. V duchu ich chápal. Takmer sám raz klamal kvôli Xarmonii Drakene, čo by bol prelom v histórii drakov.
Xino Saman v istý deň zvolal mimoriadnu poradu.
„Páni a dámy, je čas predostrieť návrh útoku. Salmern začni.“
„Ako už všetci viete, rozhodol som sa dobiť hrad Ganorman. Je dôležité, aby som vás informoval o každom kroku. Do dvoch dní by mala prísť posila od strany veliteľa, ktorý sa odtrhol od materských síl a čaká na nového panovníka.“
„Salmern, začneš konečne.“
„Samozrejme Finigal. Prineste mapy!“
Bojovníci osudu, ktorý boli teraz strážami a pomocníkmi zároveň, sa chytili veľkého a ťažkého šulca a ten rozprestreli na stole.
„Ďakujem. Tu máme mapu útoku. Podľa toho, čo nám povedali draky, ktoré v tejto funkcii tvorili výzvednú službu, má teraz hrad silnú obranu voči drakom. Tým sa však znížila efektívnosť voči útokom zospodu, tu nastupujú pešie jednotky. Prvá útočná línia si zoberie tretiu a štvrtú útočnú jednotku a zaútočia zo severu. Demonštračný, teda klamlivý útok, bude vedený z opačnej strany. Ten bude viesť tuto Finigal. Súhlasíš?“
„Súhlasím. Koľko mieniš dať mužov do mojej jednotky?“
„Bude vás asi do 50. Všetci budú mať ľadové meče a lávové brnenie. Dostanete aj pomocnú balistu na vystrelenie lana, aby ste sa v prípade úspechu na druhej strane mohli dostať za hradby.“
„Kto bude viesť útok od severu?“
„Ty Xino. Ale pochopím, ak to posunieš niekomu inému.“
„To by ma ani len nenapadlo.“
Salmern naschvál podpichol priateľa.
„Salmern, kadiaľ pôjdeš ty?“
„Ja pôjdem aj z Varmanou rozdrobiť hrad zvnútra. Rozbijeme podložie druhej hradby, aby ste mali uľahčenú robotu.“
„Akú hrubú stenu budeme musieť preraziť?“
„To nieje dôležité. Nemajú padací most a preto vyrazíme bránu. V prípade, že bude treba zničiť niekoľko stanovíšť určených proti drakom, spoľahnite sa na mňa. Z obrovskou radosťou pozvem niekoľko kamenných drakov.“
„V tom prípade by ste mali tie veže zničiť hneď.“
„Dobrý nápad. Raznero, čo si myslíš? Zvládnu to obliehacie stroje zničiť?“
„Ak sa podarí vežu trafiť do základov, alebo jej priamo trafiť vrchol. Tak by sme vážne narušili jej statiku a akonáhle by vystrelili, tak by sa veža zrútila. Samozrejme, ak by sme trafili vežu do vrcholu, nebolo by už možné z nej strieľať.“
„V tom prípade sa do toho hneď treba pustiť.“
V tom sa však vonkajší rozruch postaral o to, aby bola porada prerušená.
„Čo sa to tam deje?“
„Salmern, prišiel zved. Celá xerova armáda sa blíži k Dračej hore.“
„Majú aj delostrelectvo?“
„Áno, ďalekonosné, 100 kilové gule zo železa a 200 kilové kamenné.“
„Zrejme som sa zabudol spýtať na pešiakov.“
„Približne 2 milión mužov.“
V hlavnej sále to začalo šumieť. Salmern nedokázal uveriť, čo sa proti nim chystá.
„Majú aj balisty?“
„Približne asi 300 kusov.“
„Salmern, teraz v žiadnom prípade nesmieme opustiť hrad!“
„To som pochopil aj sám Xino. Zavolajte Drakenu.“
Drakena nebola prítomná len preto, lebo draky sa nemali v pôvodnom pláne objaviť. Akonáhle po ňu zavolali, bola za necelú minútu na mieste.
„Čo sa deje?“
„Dračia hora je v nebezpečí.“
„Skúsim hádať. Xer.“
„Presne tak. Okrem tých 2 miliónov mužov má na svojej strane aj Wontarentosa, približne 300 balíst a nevedno aký počet ďalekonosného delostrelectva.“
„Zvolám starešinov dračích rodov. Pokúsim sa, aby bojovali za spoločnú vec. Jedno vám však sľúbim, ak sem ten naničhodník príde a bude ohrozovať tento prastarý rod, sama ho zabijem!“
Drakena sa pobrala preč. O krátku chvíľu bolo počuť, ako Komandon zvoláva hrozným zvukom starešinov. Asi tak pred dvoma hodinami skonal starý starešina a Komandon zastúpil jeho miesto.
Salmern vyšiel spolu s Varmanou a ostatnými veliteľmi von a zazrel, ako sa objavili záblesky plameňov s každej strany. Niekedy bolo počuť rev, lebo s opačnej polovice sem zamierili vzdialený a inak nemohli dať na seba vedieť. O hodinu sa začali objavovať posledné draky.
S každého rodu tu bol jeden starešina, vrátane svojej družiny. Ako prvé sa objavili draky modré. Za nimi prišli zelené, biele, kamenné, zlaté a nakoniec čierne.
Ako prvý sa ozval ohromný drak s čiernej rasy.
„Prišli sme až sem, lebo sme vyhoveli prianiu Drakeny, pani Dračej hory, ktorú osídľujú Lávové draky. Aké je vaše prianie?“
„Ide skôr o prosbu ako prianie. Vládca Xer sa rozhodol napadnúť horu a to len preto, lebo tu žijú tí, ktorý sa nevyhoveli jeho rozkazom a plánom.“
„Počul som už o proroctve. Áaa. Salmern Zraner. Je pravda, že na povolenie strážcu si sa tu ubytoval aj so zbojníkmi, ktorý si teraz hovoria Bojovníci osudu?“
„Áno. Nebol by som to urobil, keby ich Xer nechcel zabiť. Boli to kedysi vážený a pracovitý muži a ženy. Ich vodca, Xino Saman, bol kedysi dokonca váženým obchodníkom. Ich úpadok zapríčinil až Xer Ganor.“
„O tom som už počul. Správa, ktorá obletela našu domovinu nás zaskočila. Vládca Mytorianu zabil svojho otca a nastolil vládu tyranie. Takéto veci sa diali pred 500 rokmi, dokonca dávnejšie.“ – pripomenul všetkým starešina rodu modrých drakov.
„Ak je pravda, čo hovoríte, tak sem ešte dnes v noci priletí elita nášho rodu!“ – súhlasil zelený.
„Ľad sa pridá tiež!“
„Kamene pri tom nebudú chýbať.“
„Čo povie starešina zlatých drakov?“
„Drakena, mi sa poznáme, dobre vieš, že neprávosti voči každému tvorovi sú pre nás neprijateľné.“
„Varmana Saman, môžeš potvrdiť, čo tu povedal tvoj priateľ?“
„Je to tak, starešina čiernych drakov! Ak chceš, zavolám svojho otca.“
Varmana nečakala a ešte vtedy priviedla Xina Samana pred drakov.
„Xino Saman, bol si naozaj kedysi obchodník a až Xer Ganor ťa pripravil o majetok?“
„Je to tak. Nezachoval sa ku mne správne a rovnako to bolo aj s mojimi terajšími spoločníkmi. Napríklad kováč, ktorý ukul s pomocou drakov zbroj a zbrane, bol kedysi vychýrený na celom Mytoriane. Mal dokonca prenajatú rýchlu loď Hakar, ktorá prenášala jeho výrobky na druhú stranu morí!“
„V tom prípade, nieje dôvod, aby sme nezasiahli!“
Ešte v noci sa draky rozlúčili a cestou revali na všetky strany. Nebolo možné ich nepočuť. Rev sa ozýval od brál, vrchov, priepastí. Bolo ho počuť všade. Dokonca aj Xera vytrhol zo spánku a tomu sa nepodarilo potom už zaspať. Celý Mytorian sa ozýval, od najhlbších priepastí, až po najvyššie vrchy. Tej noci nikto nemohol spať, ani robiť. Strašný rev každého ohromil. Nikto nič podobné doteraz nezačul.
Xer v tábore zatiaľ rozmýšľal, čo to pre neho znamená. Jediné, čo vedel bolo, že draky sa chystajú na obranu.
„Pane, ak sa nemýlim, tak to nevyzerá najlepšie.“
„Prečo myslíš? Hádam sa nebojíš?“
„Strach som dostal, až keď som zazrel dva druhy plameňov.“
„Ako to myslíš?“
„Čierny a zelený drak vypúšťali vedľa seba plamene a dobre viem, že tie dva druhy sa nemajú práve v láske. Okrem toho, každý býva na opačnej strane sveta.“
„Rozmýšľam, čo to znamená.“
„Jediné zlé znamenie.“
Xerov veliteľ mal pravdu. Neznamenalo to nič dobré.
Ráno, po krátkom spánku sa Salmern zobudil. Tak zle ešte nespal. Rev bolo ešte stále počuť, síce už slabšie. Keď zišiel na nižšie poschodie, stretol Varmanu. Aj ona vyzerala ustatá. Spolu sa vydali do jedálne. V nej už našli Xina aj s druhmi.
„Dobré ráno.“
„Neviem či je práve dobré. Rozhodne som sa nevyspal.“
„To ani ja.“
„Dcérka, poď sem. Nie si jediná, kto sa zle vyspal. Drakenu ste nevideli?“
„Nie. Ako je to s plánmi na dobitie Ganormanu?“
„Mapu sme schovali, teraz nieje dôležitá.“
„V poriadku. Ako sú na tom draky?“
„Nevieme.“
„Kernoxermona ste tiež nevideli?“
„Ten je tiež fuč.“
„To tu nieje nikto?“
„Ak nerátam svojich mužov a Komandona, tak sme tu sami.“
„Kde sú?“
„Ak hľadáš mojich bratov, tak sa vydali na druhú stranu mora. Drakena je s nimi. Išli otvoriť Dračiu bránu.“
„Dračiu bránu?“
„Salmern Zraner. Viem že si zvedavý, ale toto sa týka len drakov. Jediný, kto by ti čo povedal, by bol zrejme len Kernoxermon, ale ten tu nieje.“
„Keď mi nič nepovieš, skúsim hádať.“
„V poriadku. Len to skús.“
„Ak sa nemýlim, tak Dračia brána je niečo ako dajaké zariadenie pre draky, je to tak?“
„Skoro si sa trafil. Viem že máš len veľmi kusé informácie, ale aj tak ti nič nepoviem!“
„Dobre.“
Komadon sa odlepil od okna a zamieril do svojho brloha. Xino Saman sa len tak čudoval. Ani ostatný nie veľmi verili, ale Varmana si bola istá, že Komandon sa snaží im vyhýbať. Dokonca aj Salmern mal isté pochybnosti, ohľadne Komandona.
Neskôr zistili, že chýba aj Drak. Dračia hora vyzerala byť opustená. Dokonca sa zdalo, že aj Dračí hrad spustol.
„Mám taký nepríjemný pocit, že sa niečo chystá Varmana.“
„A nielen ty. Môj otec si myslí, že sa blíži búrka. Kováč dokonca zachytil sírne výpary.“
„Žeby sa prebúdzala sopka?“
„Je to možné.“
„Len dúfam, že nám nebuchne podnosom.“
„Neboj sa Salmern. Ak budeme spolu, tak sa nič nestane.“
Večer sa objavil záblesk červenej na oblohe. Nebol to však plameň, ale žiara hviezdy, ich slnka. Hviezda Mytorian sa zahalila do červeného rubáša z oblakov. Bol to príznak blízkej búrky, silnej búrky. Aj burácanie hory bolo silnejšie. Varmanin otec mal pravdu. Sírne výpary sa šírili z druhej strany kopca. Dokonca tam objavili mladý sírny prameň. Snažili sa nájsť Komandona, ale ten sa niekam odparil. Zrejme vedel niečo, čo nechcel ostatným prezradiť. Keď ho Salmern naposledy zbadal, mal pocit, že z jeho očí sa šíri temný záblesk.
„Tá búrka nejde zrejme na nás, ale ani nevylučujem, že nepôjde.“
„Xino, schovajte sa do priepasti. Je tam dosť miest na skrýšu.“
„Čo keď sa prebudí sopka?“
Salmern rozmýšľal. Nemal však čas.
„Dobre. Zalezte niekam, kde to uznáte za vhodné. Je čas sa schovať.“
„Súhlasím.“
Našťastie sa obavy nepotvrdili. Búrka sa ráno ani nezačala, ale vo vzduchu bolo cítiť zvýšenú vlhkosť a pach elektriny. Prišla však nečakaná návšteva. Formak ich prišiel varovať.
„Priateľ, je čas odísť z Dračej hory.“
„Prečo? Čo sa deje?“
„Budú sa tu diať veci, ktorým nemôžeš rozumieť. Musíte ešte teraz odísť, ale rýchlo.“
„Nestihneme sa zbaliť.“
„Pomôžeme vám.“
„Veď si tu sám!“
„Varmana, ja nikdy niesom sám!“
Spoza Formaka sa objavil Kernoxermon, Graner, Huqinar, Karmentornas a Jintosant.
„Priatelia, kde ste boli?“
„Pri Dračej bráne. Na Xera sa znesie zlo, aké si ešte nikdy nepredstavil. Nebude však jediný koho zasiahne.“
„Myslíš Wontarentosa Kernoxermon?“
„Áno. Ten darebák sa už nedostane s tohto hradu.“
„Ako to mienite dokázať?“
Vtedy sa prirútil modrý drak, ktorého meno ešte nepoznali. Zrazu zabrzdil a vypľul čarodejníka pred Salmerna.
„Wontarentos!“
„Ako ste ho zajali?“
„Potuloval sa okolo Dračej brány. Zrejme chcel zas späť svoju moc nad drakmi. Takýto pokus sa trestá smrťou!“
„Ako sa voláš priateľ?“
„Volám sa Adoqinus, Salmern Zraner. Som rád, že ťa spoznávam.“
„Teraz rýchlo, nemáme čas!“
Ten bol naozaj krátky. Slabé otrasy už zmietali Dračou horou. Búrka sa už hlásila prvým hrmením.
Xino ihneď rozniesol správu, že musia odísť. Salmern a Varmana mu pomáhali ako sa dalo. Každí sa balil čo mu sily stačili. Akoby pohrôm nebolo dosť, privalil sa Drak s dôležitými informáciami.
„Salmern, Xer je takmer tu!“
„To aby sme si pohli.“
Naozaj zaradili raketovú rýchlosť. Čoskoro prišli ďalšie draky, aby pomohli odniesť všetky veci. Na koniec si všetci posadali na koše, ktoré priniesli posledné a vzniesli sa do vzduchu.
Xer mal ťažkú cestu. Bál sa, že vojenské obliehacie stroje zapadnú do blata a preto poslal rýchlych poslov ku každej skupine. Mali sa čo najviac ponáhľať.
„Pane, ak tu budú draky, tak len modré a čierne neuvidíme. Ostatné budú svietiť na pozadí!“
„Jedna z mála dobrých správ. Neviete kde je Wontarentos?“
„Neviem pane. Oznámil mi, že si ide nájsť zdroj novej energie.“
„Zrejme z jeho pomocou nebudeme môcť rátať.“
„Nezdá sa vám čudné, že nás zatiaľ nenapadli draky pane?“
„Veliteľ, zrejme sa rozhodli nás vyčkávať.“
V tej chvíli sa spoza nich vyrútil tmavý tieň. To bol Graner. Akurát letel za priateľmi, aby pomohol odviesť veci bojovníkov.
„To bol čierny drak!“
„Zdá sa, že sa pripravujú.“
Hneď v tej chvíli sa však vyrútil obrovský počet drakov všetkých farieb.
„Už viem čo sa deje. Privolali si posily. Ten rev vychádzal z dračích tlám!“
„Máš pravdu veliteľ. Rýchlo na hrad! Ak sa tam dostanú skôr ako mi, tak bude zle.“
Xer pridal do kroku a s ním celá karavána. Nevedeli, že vo veľkej výške letia draky s prenášacími zariadeniami.
O pol hodinu sa ozvala jedna skupina sprava i zľava.
„Pane, prichádzajú ostatné skupiny.“
„Dobre. Čoskoro sme pri Dračom hrade.“
Naozaj sa čoskoro pred nimi objavila priekopa. Bolo neuveriteľné, že tam dole bola taká tma.
„Ihneď prineste niečo, vďaka čomu by sme sa dostali na druhú stranu!“
„Prineste to!“
Čoskoro sa objavila kopa dreva. Boli to laty hrubé asi ako múr normálneho domu, teda okolo pol metra, a dlhé aj 10 metrov. Všetko to poukladali na priepasť a vznikol dosť vratký most, ale zato pevný.
„Prejdite na druhú stranu! Útok!“
V tej chvíli sa od hradu vzniesla chmára a zamierila k oblakom. Nikto ju nevidel a to bolo dôležitejšie ako čokoľvek iné. Xer zamieril priamo k hradu a s ním hromada vojakov. V tom sa ozval zvláštny praskavý zvuk a zem sa striasla.
„Čo to bolo?“
Zrazu sa otvorila veľká puklina a zničila mosty, ktoré postavili. Xer bol uväznený na tomto ostrove. V tej chvíli sa ozval ešte hroznejší zvuk. Praskavý a kvílivý. V tom momente sa zrútil svah na Dračej hore. Zavalil Dračí hrad a uvolnil podzemné sily. Kedysi tmavý priestor sa otvoril a vytvoril veniec krvavočervenej lávy okolo hlavného sopúcha. Zrazu začali padať krúpy veľké ako päste a niektoré ako prilby. Vojaci, čo ostali na druhej strane sa schovali čo najviac do hĺbok lesa a pod bralá. Xer bol však aj so svojimi vojakmi na druhej strane nechránený. Hlavný veliteľ čoskoro dostal zásah do hlavy s ľadom veľkosti dračej tlamy. Po polhodine bombardovania bola polovica vojakov vážne zranená, alebo mŕtva. Potom všetko náhle prestalo. Bolo neuveriteľné, ako náhle. Ako keby niekto uťal. Xer vyliezol spod veľkej bútľavel vŕby a zahľadel sa na horu. S tej teraz stekala láva a hmýrila sa všetkými smermi. Postupne sa všetko spájalo vo veľkej ohnivej rieke. Tá sa pomaly strácala v priepasti, ktorá teraz svietila do tmy. Na jej dne sa už usadila láva a vyžarovala tlmené svetlo. Nebolo to však všetko.
Ohnivé jazyky a krúpy neboli koniec. Sopka, ktorá dlhý čas spala teraz vybuchla znova. Namiesto pokojného stekania lávy sa teraz ozvali samotné útroby hory. Vrcholy sa zrazu zrútili a z krátera vyleteli obrovské hromady skál žeravých ako kováčska vyhňa. Bomby teraz ohrozovali len samotné okolie sopky. Zvyšná polovica vojakov bola vo veľkom ohrození. Popol a prach pomaly sadal k zemi začal tvrdnúť. Kyslé výpary začali zanášať svoje ohromné a nespočetné ruky okolo vojakov. Ti sa pomaly dusili a viackrát sa stalo, že priduseného trafil do hlavy úlomok kameňa a tým spečatil jeho osud. Jediný Xer stále odolával. Unikol plynu, ľadu, aj kameňom.
„Takže tri draky mám za sebou. Štvrtý cerí zuby. Ostali už iba traja. Ktorý z vás sa ma rozhodne pokoriť teraz?“
Dračie kúzla nenechali na seba dlho čakať. Teraz sa dolu strmím svahom hnala lavína rozpustenej vody z ľadovcov. Brala všetko čo jej prišlo do cesty. Stuhnutú lávu, stromy, popol, kamene. To všetko sa valilo v riave, ktorá si razila cestu priamo na Xera.
„A kruci. Modré draky!“
Vodná smršť sa však nedostala priamo k nemu. Stál na malom briežku, blízko okraja priepasti. Voda mu zahradila cestu napravo, láva zasa vľavo. Ostalo tam miesto, ktoré sa zvažovalo od sopky až k nemu. S priepasti sa vyrútila vrelá para a Xer sa skoro nestačil uhnúť. Aj tak si obaril ruku.
„Do čerta. Toto bol naozaj husársky kúsok. Kam teraz?!“
Jediná cesta bola smerom k sopke. Vydal sa na cestu. Nemusel sa predierať hustým porastom, lebo plamene všetko spálili. Jediné čo mu stálo v ceste bol akýsi veľký balvan, čo sa zrútil z vrcholu. Bol takmer pri svahu, keď si všimol, že na stene je niekto prikutý. Xer prišiel bližšie a spoznal osobu, ktorú hľadal pred tým, ako sa to všetko strhlo.
„Preboha. Wontarentos, čo sa ti stalo?“
„Zajali ma. Chytili ma, aby som vás nemohol varovať. Všetko je to pasca. Dračia hora čoskoro vybuchne. Musíte okamžite odísť!“
„Nadá sa! Zrútil sa most!“
„Pomôžte mi. Azda vám dajako pomôžem ja.“
„Veď už nemáš ani moc sa dostať s tých okov sám, nieto aby si zachránil mňa!“
Wontarentos sa nestihol brániť. Skala za ním sa zrazu rozpálila.
„Pomôžte mi! POMOŽTE MI!!!!!“
Xer sa vzdialil. Wontarentos začal postupne dymiť. Stena, na ktorej bol pripútaný sa prepadla do lávového prúdu. Plamenné jazyky začali postupne olizovať všetko, čo im stálo v ceste. Xer sa rozutekal. Čoskoro narazil na balvan, ktorý mu predtým stál v ceste. Bol ohromne žeravý. Xer sa ho nedokázal dotknúť. Čoskoro cítil za chrbtom silnú páľavu. Brnenie zo seba stiahol už predtým, ale teraz sa škvaril vo vlastnej šťave. Láva sa ku nemu blížila pomaly. Xer nedbal preto na popáleniny a preskočil balvan. Ruky si obviazal nejakou handrou, čo ostala po vojakovi a zamieril k priepasti. Musel sa ponáhľať, lebo oba prúdy, lávový aj vodný, ktorý sa skoro stratil, sa blížili k sebe. Nakoniec sa dostal k okraju. Na druhej strane ho čakali vojaci.
„Pane, uhnite sa. Pošleme vám lano.“
Xer pochopil zámer vojska. Balistou vystrelili lano a to sa zapichlo neďaleko neho do zeme. Hrot zmizol v zemi až po úchyt.
„Dobre chlapi. Vymysleli ste to dobre.“
Xer sa zavesil na lano a postupne sa prerúčkoval na druhú stranu.
„Pane, ste v poriadku?“
„To nič nieje. Prišli sme o veliteľa výpravy a Wontarentosa. Rozkážte všetkým vojakom, aby sa schovali v lesoch. Teraz nám hrozí veľké nebezpečenstvo.“
„Myslíte draky pane?“
„A tých zbojníkov tiež.“
- Nech ich parom ťahá. Už mi idú poriadne na nervy. -
„Pane, čo chcete urobiť?“
„Musíme sa vrátiť. A to okamžite!“
„Zase v skupinách?“
„Nie, zostava platná pred rozdelením!“
„Áno pane.“
„A švihom!“
Xer bol nahnevaný ako ešte nikdy. Smrti ušiel len o fúz.
Dračia hora vyzerala inak ako kedysi. Vďaka dračej mágii sa celá plošina, na ktorej Dračia hora stála, zmenila na bojisko, ktorým prešli pustošivé požiare. Na niektorých miestach ostali prilby vojakov. Niekde kostry ohlodané ohňom. Sopka chŕlila nespočetné množstvo lávy. Do oblohy sa valil dym a jedovaté plyny. Všetky zvieratá ušli čo najďalej od miest, kde sopka zmenila zelený svet na rovinu smrti.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár