Dračia brána
Salmern, Varmana, Xino a ostatný priatelia tejto bojovnej skupiny videli všetky diela skazy. Nikto z nich nevidel, ako skončil Xer, ale pre nich bolo jasné, že je po smrti. Za tých pár mesiacov sa zmenilo veľa vecí. Všetko sa začalo, keď Salmern dostal meč. Vlastne nie. Všetko začalo keď Xer zavraždil vlastného otca. Táto skutočnosť ovplyvnila toľko vecí. Avšak, koreňom celej tejto zvady bol Wontarentos. Keby nebol vyrobil meče, teraz by tu nebol Xer, ale nástupca iného rodu.
To všetko sa rútilo Salmernovi hlavou. Varmana nemala iné starosti, ako zaujímať sa o Salmerna. Bol jej životnou láskou a preto sa o nič iné ani nezaujímala.
Xino si vyprázdnil myseľ a reagoval len na podnety fyzického charakteru.
Všetky myšlienky leteli povetrím zavesené v koši, ktorý niesol drak. Nebol sám. Vedľa neho boli ďalšie draky s podobným nákladom. Okolo nich leteli draky, ktoré pre zmenu niesli náklad. Všetko to letelo rýchlo a vysoko. Búrkové oblaky nasávali novú energiu zo sopečného krátera a púšťali vodné masy na povrch. Celá Brentonská plošina bola zalievaná potokmi, ktoré sa vylievali z brehov. Celá táto potopa išla za nimi a rozlievala sa po poliach a lúkach. Mytorianu hrozila živelná pohroma, ktorá nemala obdobu v celej histórii planéty.
Po dvoch dňoch letu sa dostavili na zvláštne miesto. Na vrchole kopca svietilo sedem kameňov. Všetky draky zleteli smerom k zemi a pristáli v akejsi zátočine. Podľa všetkého, noha muža či ženy sa tu zrejme ešte neukázala a nestúpila na túto pôdu. Kernoxermon sa otočil na Salmerna a spýtal sa.
„Vieš, kde sme?“
„Nie.“
„Komandon ti nič nepovedal?“
„Čo mu mal povedať?“
„Varmana, Salmern, vy a vaši druhovia sa nachádzate na pôde, kde sa narodili prvé draky. Ak vám Komandon nič nepovedal, značí to, že sa vzdáva svojho titulu starešinu.“
„Čo to značí?“
„Odobral sa na druhý svet spolu z domovom, ktorý nechcel zničiť.“
„Už viem kam mieriš. Tu niekde je Dračia brána!“
Sedem svetiel zmizlo a v zapätí sa objavili pred nimi. Salmern vedel, kto sa nachádza pod červeným.
„Drakena, sme tu na posvätnej pôde?“
„Áno Salmern Zraner. Som jedna s tých, ktorý sa zaslúžili o vznik týchto nádherných bytostí. Je nás sedem, ako si si už stihol všimnúť. Bratia a sestry, predstavte sa tým, ktorý veria v spravodlivosť!“
Zo svetiel najprv vystúpili len tmavé tiene. Postupne sa objavovali postavy. Traja muži a tri ženy. Bolo na nich jasne vidieť, že kedysi boli mágmi, no teraz sú z nich páni drakov.
„Drakena, dobre vieš, že svoje mená neradi prezrádzame.“
„Viem to brat môj, ale ich sa nemusíš báť.“
„V tom prípade sa predstavím. Volám sa Dekoradon. Vládnem nad čiernymi drakmi.“
S temného svetla vystúpila postava v čiernom rúchu. Bol to síce starec, ale nemal ani jednu vrásku, len vlasy mal biele, ale bradu úplne čiernu.
„Ja som Ronkadra.“
Tentokrát sa ozvala žena. Vystúpila zo zeleného svetla. Podľa všetkého sa zdalo že najmladšia, lebo mala nazelenkavo vlasy.
„Fardakron.“
Vystúpil muž z hnedým plášťom. Podľa všetkého bol mladší ako Drakena, ale starší ako Ronkadra.
„Z vašim dovolením. Volám sa Sedronkan.“
Podľa všetkého najmladší člen skupiny. Modrý plášť mu povieval na útlych ramenách. Dokonca aj vlasy mal rovnakej farby.
„Som Drenaka.“
Vyšla žena, ktorá sa výzorom a postavou náramne podobala Drakene. Bola zahalená do bieleho plášťa, ktorý mala dokonca rovnaký strih.
Nakoniec vyšla zo zlatej žiary posledná postava. Bola to žena stredného veku. Veľmi mladá a určite nepatrila ku pôvodným členom osadenstva. Mala zvláštne oči a spoločné črty z Varmanou.
„Wankarda?!“
Xino Saman div nevyskočil a nerozbehol sa ku neznámej žene.
Salmern si všimol slzu, ktorá tiekla po tvári Wankarde. Bolo až neuveriteľné, že si to doteraz nikto nevšimol okrem Xina.
Znenazdajky Varmana vykríkla.
„Mama!“
Varmana sa rozbehla oproti osobe, ktorá pred chvíľou bola v zlatej žiare.
„Dcérka moja. Prepáč, že som ťa nechala napospas osudu aj s tvojim otcom.“
„Wankarda, čo to má znamenať? Odkedy si tu? Ako je to možné?“
„Xino. Drahý môj. Všetko ti vysvetlím, až keď sa rozpustí ceremoniál.“
„Xino, Varmana, vráťte sa prosím na svoje miesta. Viem, že je to pre vás šok, ale všetko sa vysvetlí neskôr.“
„Drakena, čo to má znamenať?“
„Neskôr Salmern.“
„Vravel som ti to Drakena. Nikdy to nebudú schopný pochopiť!“
„Nepochopia to len vtedy, keď im nedáme na to šancu Dekoradon.“
„Mohli by sme začať sestra?“
„Samozrejme sestrička.“
Každý zdvihol svoju palicu a zatrieskal s ňou o bralo. Brána s nádherným lemovaním a prekrásnymi dračími reliéfmi sa otvorila a skupina zamierila dnu. Všetci ostatný, okrem Salmerna, Varmany, Xina, a pár veliteľov bojovníkov osudu, ostali vonku.
Dnu bolo ohromné množstvo artefaktov. Drahokamy, vyleštené biele minerály. Dokonca aj jazierka zo zvláštnou tekutinou. Žiara sa odrážala od všetkých týchto lesklých miest a osvetľovala celú jaskyňu. Na druhej strane boli dvere, ktoré hrali všetkými farbami. Bolo priam neuveriteľné, že niečo také bolo pod zemou. Do tých dverí boli vsadené drahokamy rovnakých farieb ako mali mágovia na paliciach.
„Nasledujte ma!“
Drakena vykročila k dverám a otvorila ich. Bol za nimi vír. Salmernovi sa zdalo, že tam vidí lávu, kamenie, stromy, ľad, tmu, vodu, šperky a drahokamy. Bol to neuveriteľný pohľad. Postupne tadiaľ prekročil jeden za druhým všetci dračí páni a dámy. Nakoniec tam ostala len Drakena a oni.
„Teraz vás pozývam do Dračej svätyne. Je to posvätné miesto a neradím ani jednému z vás, aby niečo poškodil!“
Drakena vstúpila dnu a nechala ich samých.
„Myslíš Salmern, že je to bezpečné?“
„Už som sa viezol v lávovom prúde Xino. Toto bude zrejme nejaký portál.“
„Na čo teda čakáme?“
Varmana vstúpila dnu a zmizla v krútňave. Ostatný ju nasledovali. Xino trochu vystrašený. Finigal vyzeral, že sa čoskoro zmení na sochu a preto ho tam hodili ako prvého. Za ním išiel Xino a všetci ostatný.
„Takže, dnu.“
Salmern skočil do víru. Pohltila ho lávová zložka. Postupne sa dostal k akémusi priechodu. Zrazu sa zjavila Drakena.
„Nasleduj ma Salmern. Si jediný čo prešiel týmto priechodom.“
„Nikto nešiel tadiaľto predo mnou?“
„Nie. Si jediný, kto je hoden ma zastúpiť po mojej smrti.“
„Takže tak sa sem dostala varmanina matka.“
„Presne. Matka jej rodu zomrela pred 20 rokmi. Wankarda dostala správu od Dračích otcov a matiek, že musí nastúpiť na jej miesto.“
„Opustila ich hneď po jej narodení?“
„Je to smutné, ale áno. Teraz poď. Nesmieme ich nechať dlhšie čakať.“
Prúd zosilnel a oni zas leteli. Nešli však rovno za nosom, ale smerom hore. Bolo jasné, že ich vypľuje nejaký sopúch. Nestalo sa tak. Salmern čoskoro zacítil pod nohami tvrdú zem. Stúpal pomaly. Nakoniec sa ocitol v hale. Ostatný tam už boli a stály pred podobnými výťahmi z akého práve vyšiel on.
Varmana stála pred zlatým. Xino bol vedľa modrého. Finigal bol pred zeleným. Tondar bol pred čiernym. Volnertos stál pred bielym. Pred kamenným nestál nikto. Zrejme ešte neprišli. V tom sa dvere kamenného výťahu otvorili a vyšiel z nich chlapec!
„Čo to má znamenať?“
Dekoradon sa postavil a zamieril ku chlapčaťu. Zastavil ho Fardakron.
„To je moja starosť.“
Fardakron pristúpil ku chlapčaťu a spýtal sa.
„Kto si a ako si sa sem dostal?“
„Volám sa Bradral. Som jeden z bojovníkov osudu. Podarilo sa mi prešuchnúť sa cez Dračiu bránu a keď Salmern vstúpil tak som preliezol v škáre medzi dverami.“
Drakena pristúpila k nim.
„Chlapče. Máš veľkú odvahu, že si sem vstúpil. Tvoja odhodlanosť je jasným znakom, že nepoznáš niečo čo sa volá strach. Patríš teda k nám. Fardakron, zober ho k ostatným.“
„Samozrejme sestra.“
Teraz prehovorila ku všetkým.
„Poďte prosím teraz za mnou. Vojdeme spolu na miesta, kde neexistujú spory, ani zvady. Na týchto miestach panuje mágia, ktorá stvorila draky. Vojdite však až za nami, pánmi, ktorý objavili túto silu.“
Salmern pristúpil a zobral za ruku Varmanu. Pozreli sa na seba a zamierili za mágmi. Ostatný išli za nimi. Malý chlapec bol posledným.
Vstúpili na okraj akejsi priepasti. Fardakron zamrmlal formulku a zdvihol sa sem kamenný most. Prešli po ňom. Dostali sa do miestnosti kde v strede sa nachádzal sedemčlenný portál. Bolo tu aj sedem stoličiek.
„Teraz vojdite do farby takej, akej boli výťahy, z ktorých ste vyšli.“
Salmern si vstal do červenej. Naproti mu bol Xino s Bradralom. Vedľa nich bol Finigal a Tondar. Volnertos a Varmanu mu boli po bokoch. S Varmanou sa stále držal za ruku, ale akási sila ich rozdelila. Zo stredu teraz vystúpil pás farebného svetla.
Ostatný čo ostali vonku v tej chvíli zbadali, ako sa z vrcholu brala zdvihol žiarivý mrak. Draky sklonili hlavy a pokľakli. Ostatný ďalej sledovali. Drak sa zrazu vzniesol. Nie však z vlastnej vôle. Letel v tvare, v akom bol. To jest v kľaku. Čoskoro zmizol v mraku.
To čo nasledovalo po tom, by nikto nevedel opísať. Bolo to strašidelné a zároveň čarovné. Pruhy každej možnej farby zaliali Dračiu bránu a ožiarili každý kút na mieste kde stály. Mrak stále stúpal. Nakoniec sa stratil. Žiara prestala a čas sa zastavil. Na každom mieste Mytorianu sa zastavil život. Xer, ktorý práve preskakoval jamu, ostal v letku. Letiace vtáky ostali nehybné vo vzduchu. Veliteľ vojska, ktoré prišlo na pomoc Dračiemu hradu ostal v polohe v akej vydával príkazy. Nikto sa ani len nepohol.
V mraku sa však život nezastavil. Salmern stál a pozeral po ostatných a oni opakovali jeho príklad. Dračí mágovia ich nepohnuto sledovali. Zrazu pás farebného svetla zmizol.
„Môžete vystúpiť z portálu.“
Salmern zas zachytil Varmanu a tá ho objala. Ostatný sa rozišli. Nakoniec sa aj oni dvaja pobrali ku Drakene a Wankarde. Nastal čas na začiatok nového veku. Preto tu zvolali Salmerna, Varmanu a ostatných. Ozvala sa Drakena.
„Bratia a sestry. Je čas upresniť dôvody, prečo sem boli pozvaný.“
„Objavil sa niekto, kto pošpinil meno svojho rodu a preto nesmie viac zotrvať na mieste, ktoré zastávali jeho predkovia!“
„Xer Ganor spáchal pred desiatimi rokmi zločin a tým pošpinil históriu. Tento muž však stále žije, lebo sa mu podarilo prežiť.“
V miestnosti sa však zrazu objavil Drak. Preletel krížom podlahou a pristál na nej. Dekoradon už ani nič nepovedal.
„Kde som?“
„Drak, nachádzaš sa na mieste, kde nemáš byť! Je dôležité, aby si sa vrátil.“
„Sestra, to už nieje možné. Brána je zavretá a otvoriť ju môžeme len všetci!“
„Máš pravdu. Drak, odstúp od portálu, lebo inak nás pošleš späť.“
„Samozrejme.“
Drak odstúpil a farebné svetlá sa prestali krížiť do farebného pruhu.
„Tieto meče ukul môj úhlavný nepriateľ s krvi lávových drakov. Wontarentos síce zahynul, ale jeho čary ostali na mieste, v ktorom sme. Bratia a sestry. Vyzývam vás, aby sme prekuli meče a vrátili ich rodu, ktorý chránil mier!“
„Sestra, to čo žiadaš od svojich priateľov, bratov a sestier je nemysliteľné. Meče len podporujú boje!“
„Brat, je dôležité, aby Wontarentosove čary navždy zmizli a aby sa mier uchoval, lebo bez týchto mečov, mier umrie!“
Debata sa stále vliekla okolo Drakeny a Dekoradona. Ostatný len sledovali. Nakoniec sa ozval Sedrokan.
„Brat, sestra, obaja máte pravdu. Ale tým, že zasiahneme do osudu, sami zmeníme ten svoj. Navrhujem, aby všetko ostalo tak ako to je. Len tak dosiahneme, aby sa Mytorian zachoval. Už teraz badáme, aké následky spôsobilo to, že sme pomohli mieru nastúpiť na trón. Ale nie vždy sa tam udrží. Podlosť, zlo, lakomosť, vedie vždy k tomu, že niekto je utláčaný. Vtedy nastúpi cestu hrdina. Domnievam sa, že nastal čas, aby prvý hrdina nastúpil na miesto svojho osudu.“
Drakena po tomto príhovore mlčala. Dekarodon však zaútočil na Sedrokana.
„Brat. To čo si povedal, sa mi zdá, prehnané. Mier by sa tu objavil tak či tak.“
„Nie. Objavil by sa až po dlhom období. Draky by boli na mieste vyhynutia a planéta by bola na pokraji rozpadu spoločnosti!“
„Čo tým myslíš?“
„Sestra Drenaka, dobre vieš, že farba vody je modrá a tečie všade. Môj názor ti môže potvrdiť aj vietor z ľadových polí. Nieje miesto, o ktorom by si nevedela.“
„To je pravda. Ale jedine ty máš vízie.“
„Stalo by sa toto bratia a sestry. Keby sme neboli zasiahli, ešte teraz by tu boli vojny o vládu nad celým svetom. Vyhrával by ten, čo by bol najsilnejší. Tí slabší by boli na pokraji spoločnosti. Peniaze by vládli namiesto vládcov. Každý by mal vlastný štát, v ktorom by mal vlastné práva. Tým že sme zmenili cestu mieru, tým sme zaistili to, čo by sa stalo až po tisíckach rokov. Jednotu.“
Zavládlo ticho. Dekarodon teraz mlčal. Jeho brat mal teraz pravdu.
„Kto je za návrh sestry Drakeny?“
Zo siedmich rúk za zdvihlo šesť. Jediný, kto nezdvihol ruku bola Wankarda.
„S čím nesúhlasíš?“
„Bratia, sestry. Wontarentos bol síce temným čarodejom, ale v istých veciach si počínal hodnoverne. Keď stvoril meče, mal dvojaký úmysel.“
„Jeden z nich bol, že ma oberie o Dračiu horu.“
„To je pravda. Druhým, však bol sestra Drakena, že zachová mier pomocou ochrancov rodu Ganor. Nemohol tušiť, že jeden z potomkov tejto dynastie zradí.“
„Je to možné sestra. Wontarentos je však už mŕtvy a nemôže nám objasniť svoje skutočné dôvody.“
Salmern, ktorý počúval zdvihol meč. Zadíval sa na štruktúru a zbadal svoj obraz. Zrazu sa rozpamätal na slová svojho otca.
- Všetko je možné, len niečo nesmieš skúšať. -
„Ak dovolíte, chcel by som niečo povedať.“
Dekoradon sa zúrivým pohľadom pozrel na opovážlivca. Ostatný sa prekvapene pozreli na Salmerna. Nakoniec sa ozvala Drakena, ktorá dobre vedela, že chce povedať niečo dôležité.
„Spusť.“
„Ak je pravda, že sme na mieste, kde vznikla dračia mágia, tak potom bude aj sila mečov väčšia. Je to tak?“
Salmern sa otočil na Dekoradona, ako keby bola otázka mierená na neho. Ten sa nenechal zahanbiť.
„Ak je pravda, že sú ukuté s pomocou dračej krvi, tak áno.“
„Domnievam sa, že by som bol schopný s pomocou meča a dračej mágie privolať ducha, Wontarentosovho ducha.“
Varmana potichu zašepkala.
„Čo chceš spraviť? Nebojíš sa že je to nebezpečné?“
„Nebojím.“
Drakena spolu z ostatnými rozmýšľali. Takéto pokusy ešte nerobili.
„Myslíš, že by to mohlo podariť?“
„Môj otec mi povedal, že všetko je možné.“
„Tak v tom prípade to skús. Ale všetko ostatné berieš na vedomie ty!“
„V poriadku.“
Salmern vstúpil do stredu miestnosti. Portál bol z bezpečnostných dôvodov vypnutý. Začal odriekavať formulku, ktorú mu jeho otec povedal, až keď opustili plošinu. Odriekal pomaly, potichu. Aj keď šepkal, každý počul niektoré slabiky. Na mieste, vedľa ktorého Salmern stál sa objavil krvavo červený plameň. Z neho vystúpili pekelníci. Otrasné tvory, ktoré strážili temné duše a podliakov, ktorý umreli. Jeden z nich zamieril ku Salmernovi.
„Prečo voláš pomocníkov všemocného zla a temna?“
„Prosím vás o dovolenie prehovoriť z čarodejom Wontarentosom.“
„Ten len teraz prišiel a lávový prúd ho nesie ďalej. Ak to povolí náš pán, budeš môcť s ním prehovoriť.“
Pekelník sa poobzeral po miestnosti. Mal slabý zrak a až teraz zbadal mágov.
„Zdravým tých, ktorý stvorili najvyššie bytosti.“
„Pekelný pomocník, ďakujeme.“
Pekelník sa otočil a zamieril do plameňov. Tie o chvíľu zhasli.
„O tých tvoroch sa vie len málo. Salmern, môžeš im dôverovať?“
„Nemôžem. Vedia však, či klamem alebo nie. Preto sa začal obzerať a hľadať vás.“
„Myslíš, že vedel kde sa nachádza?“
„Určite.“
Plamene sa znova rozžiarili. Tentokrát z nich vyšiel okrídlený netvor meno Qinotarneus. V rukách niesol spálené telo. Qinotarneus ho postavil a zamieril ku stene. Bolo jasné, že strážil mŕtveho a dušu, ktorá nechcela opustiť telo, ktoré bola pre ňu schránkou, balíčkom, určeným na prevoz. Qinotarneus prehovoril.
„Pán pekelného ohňa vyhovel tvojej žiadosti. Tu je čarodejník Wontarentos.“
„Tvoj pán nič nežiada?“
„Nie. Súhlasí s veľkou sedmičkou. Jedine on, čarodejník, môže vniesť svetlo do okolností.“
Qinotarneus luskol prstami a mŕtvola ožila. Na tvár sa vrátil výraz a koža. Zvyšok tela ostal však spálený.
„Kde som?“
„Wontarentos. Nachádzaš sa na mieste vzniku dračej mágie. Žiadame ťa o informácie ohľadne tvojich plánov.“
„Moje plány stroskotali, keď som sa dal proti vám. Preto vám odpoviem. Zomrel som vďaka Xerovi, lebo viem, že som po smrti. Moje plány pozná hlavne Drakena. Dračia hora. To miesto bolo vždy mojim snom. Snažil som sa ho získať za každú cenu. K tomu som však potreboval mier, aby som ju mohol získať. Drakena však nepoľavila v ostražitosti. Keď som ukul meče, pochopila, o čo mi ide. Lenže druhú stranu som si neuvedomil ani ja. Keď som daroval meče rodine Zraner, tak som ochraňoval mier. Došlo mi to až keď som zomieral na doske s čadiču, keď som sa valil dolu prúdom lávy. Xer Ganor je bezcitný vrah. To čo ste chceli urobiť, malo svoje opodstatnenie a ja som sa ako blázon vrhol na nesprávnu stranu.“
Wontarentos, aj keď bol vyschnutý, začal plakať. Plakal ako malé dieťa. Qinotarneus luskol prstami. Wontarentos zase padol ako lata priamo na chrbát.
„To čo sa tu stalo, je výnimočná vec. Vypočuli ste niečo, čo sa nemalo nikdy dostať na povrch. Nikto o tom nesmie prehovoriť, lebo inak sa naruší slučka osudu a všetci, ktorý na povrchu skameneli v čase, sa už nikdy nepohnú!“
Qinotarneus chytil Wontarentosa a hodil ho do plameňov, do ktorých vzápätí vstúpil. Všetci zdesene pozerali na blednúce plamene.
Salmern bol bledý. Meč ho pálil v rukách, no on sa nemohol ani pohnúť. Stále pozeral na miesto, kde boli plamene. Varmana sa konečne prebrala z omámenia strachu a pribehla mu na pomoc. Salmern padol horeznačky na podlahu. Zraňovač bol červený, ako keby práve vyšiel z plameňov. Salmern sa ocitol na rozhraní dvoch svetov.
„Myslím, že teraz vieme, čo treba robiť.“
Salmerna odtiahli od zavretých dverí portálu a otvorili ho. Postupne mágovia začali volať dávnu moc drakov. Farby sa začali miešať a postupne utvorili rovnaký vír farieb, ako keď prichádzali. Tentokrát sa však skláňal a zamieril na Salmerna. Červená zložka sa oddelila a zamierila k nemu. Ostatné sa rozpŕchli a dosadali na svojich majiteľov. Meče sa niekam stratili. Salmern postupne otvoril oči. Dračia moc ho prebrala k životu. Akonáhle dosť zosilnel, vír prestal.
„Vitaj medzi nami, priateľ.“
Salmern sa postavil a zistil, že už nieje normálny muž.
„Keď sme chceli stvoriť drakov, museli sme najprv otvoriť Dračiu bránu. Keď sa nám to podarilo, zavolali sme niekoľko mužov a žien. Podelili sme ich podľa toho, kto sa komu viac podobal.
Ja som mala ohnivé srdce a výbušnú povahu. Preto som strážila podzemné plamene. Moje dvojča, sestra Drenaka bola chladná a zúrivá. Strážila ľadový vietor. Ronkarda, magické dievča, ktoré sa k nám pridalo, mala pozitívny vzťah k všetkému živému. Strážila prírodu. Dekoradon, mal tmavú dušu. Bol uzavretý, ale nebezpečný. Strážil večnú temnotu. Fardakron vedel, že bude vládnuť nad zemou a kamením. Kedysi ho zavalilo a len vďaka tomu že jediným slovom prinútil zosuv, aby sa z neho zhrnul, sa zachránil. Sedronkan bol kedysi námorníkom. Keď zistil, že dokáže rozkazovať moru, pridal sa k nám. Vládol a strážil moria a oceány.
Tých, ktorých sme priviedli do miestnosti, v ktorej sa nachádzame, sme premenili na prvé draky. Samozrejme sme ich upozornili, že ich rody budú strážiť obrovské tajomstvá a sily. Teraz ich telá odpočívajú na posmrtnom ostrove. Teraz sa stávate súčasťou ich života.“
Všetci sa poobzerali, ale okrem mágov nevidel ani jeden normálneho muža, či ženu, teda Mytoriančana. Salmern sa zmenil na ohnivo červeného draka. Varmana bola zlatá. Xino bol modrý ako najhlbšie priepasti vodných šírav. Ostatný sa premenili podľa toho, ktorá farba bola tou ich. V sále bolo teraz osem drakov a sedem mágov. Jeden im chýbal.
„Teraz, keď je vidno rozdiely, ktoré tu sú, je na čase, aby sme poslali po náhodný výber!“
Dekoradon zatlieskal rukami a v strede miestnosti sa objavil kruh. Bol tmavý, ale v strede bolo vidieť malú bielu bodku. Každí v nej videl svoju farbu.
„Brána do večného kruhu je znova otvorená. Ten kto nikdy nepomyslel robiť zlo a predsa je chudobný ako kostolná myš, tu má právo žiť s nami. Ak sú v ňom všetky farby, stane sa našim bratom, ak nie, stane sa poradcom jedného z nás. Brána kruhu, nájdi toho, koho hľadáme!“
Kruh sa otvoril a dnu sa zniesli záplavy farieb. Čoskoro bolo vidieť, že svetlo slabne a čoskoro v ňom zbadali nehybnú postavu. Bol to roľník, ktorého zastavenie času zastihlo pri práci. Vyzeral, ako keby ešte držal rýľ. Čoskoro dopadol na zem. Kruh sa zatvoril a neostala po ňom ani tá bodka uprostred. Mágovia pristúpili a dotkli sa ho palicami. Roľník sa zdvihol a prestrašene hľadel na nich. Palice a neznámi ho poriadne vyľakali.
„Nemusíš sa báť. Je čas, aby si prišiel tam, kde patríš.“
Roľník stále prestrašene hľadel. Salmern nevydržal.
„Roľník, vstávaj. Nie si medzi nepriateľmi.“
Roľník si vtedy všimol drakov. Tak sa vystrašil, že zabudol na mágov a vrhol sa s krikom oproti stene. Drak ho však zastavil. Roľníka posadil na okraj portálu.
„Roľník, budeš našim bratom, alebo pomocníkom?“
Muž sa na nich pozrel a vystrašene povedal.
„Pomocníkom, budem vašim pomocníkom.“
„Je to on!“
„Dekoradon, prisuň ďalšiu stolicu pre Dračieho pána.“
„V poriadku.“
„Ako sa voláš, brat náš?“
Roľník zrejme nepochopil čo sa deje.
„Niesom predsa vašim bratom.“
„Tým, že si odmietol post nášho brata, si preukázal, že si toho titulu hoden.“
„Volám sa Hadrank. Ale prečo som tu?“
„Staneš sa Dračím pánom. Jeden drak, tvojho rodu sa už dávno narodil. Je čas, aby bol zasvätený, medzi starešinov rodov.“
„Ja a Dračím pánom? Nie. To sa mi sníva!“
Hadrank sa otočil a pozrel do očí zlatému drakovi, presnejšie dračici.
„Nesníva sa ti to. Patríš k nim a tým k nám.“
Hadrank sa otočil a zazrel nejakého draka v kúte. Jedine on nebol uprostred miestnosti.
„Tak prečo nieje on tu?!“
Drak sa vztýčil a zmizol v tme. Zrazu sa objavil rovno pred ním.
„Raz som tu, raz zas tam. Ja som dokonalý drak a ty, budeš mojim mágom.“
Hadrank len vypliešťal oči. Nebol si vedomí, že je na mieste, ktoré teraz neparí k svetu, v ktorom doteraz žil.
„Brat Hadrank. Teraz sa stávaš právoplatným členom Dračieho spoločenstva. Tí, ktorý boli teraz drakmi, nech sa im vráti pôvodná podoba, a ak sa budú chcieť stať nimi znova, budú sa môcť premeniť hocikedy a vrátiť sa tam, kde sme my!“
Salmern pocítil, že mu niečo sťahuje trup. Teraz mal namiesto pazúrov prsty a krídla mu zmizli.
„Uf, už som sa zľakol, že sa mi niečo stane.“
„Salmern, ja som sa zľakla, že sa zase dostaneš do stavu dvojtvária.“
„To už ani nechcem skúsiť.“
„Salmern, Varmana, je čas, aby sme sa vrátili. Obrad Dračieho prímania sa môže diať len v normálnom čase.“
„Súhlasím. Je čas, aby sme sa vrátili.“
Zas si postúpali na portál a z vnútra zase vyšiel pás farebného svetla.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
blacky951
19. 12.decembra 2008 20:42
rychlo pokracovanie plz
Napíš svoj komentár