Akcia a reakcia
Drakon si od matky vyžiadal možnosť ostať istý čas sám vonku, nech sa naučí starať sa o seba sám. Nechcel, aby bol viazaný na rodičov. Varmana s tým sprvu nesúhlasila, ale nakoniec privolila. Drakon opustil hrad a začal sa túlať po divočine Dračieho velikána. Postupne prešiel dlhý úsek cesty. Na draka sa menil len zriedka, aj to len keď potreboval prekročiť rieku alebo príkri zráz. Ostatne išiel pešky. Nebolo to pre neho ťažké. Mal síce len niečo vyše troch týždňov, ale vyzeral na desaťročného. Rástol ohromne rýchlo a začínal byť samostatný. Jedného dňa ho zastavil mladý modrý drak. Bol vtedy akurát v dračej podobe, takže sa mohol pretvarovať.
„Ahoj. Kto si? Ešte som ťa tu nevidel.“
„Ahoj. Som z hradu. Ako sa voláš?“
„Volám sa Pastorn. Ako sa voláš ty?“
„Nikomu to nepovieš?“
Pastorn bol trochu otázkou zaskočený, ale pritakal.
„Volám sa Drakon.“
„Neverím. Veď ten chlapec je predsa na hrade.“
Drakon nečakal a premenil sa. Pastorn nevedel čo so sebou.
„Už ti verím. Ale ako si sa dostal von? Prečo si tu? Ako je to možné, že si tak vyrástol?“
A otázky z neho neprestali sršať. Drakon pomaly začal ľutovať, že sa mu zdôveril.
„Pastorn, čo keby si sa konečne zastavil?“
Pastorn nechápavým pohľadom na neho pozrel.
„Čo by som mal zastaviť?“
„Svoje ústa. Som tu tajne a nebol by som rád, keby si ma prezradil. Vie o mne len matka. Otca by asi porazilo, keby sa dozvedel, že som mimo hradu.“
„Dobre. Ako sa tam vlastne žije?“
„Kde?“
„No na hrade.“
Drakon sa zase premenil na draka a spolu išli dolu.
„Nie je to bohvie čo. Matka ma nepúšťala ďaleko a otec ma nepúšťal z hradu vôbec.“
„Drakon, ako ťa mám volať, aby som ťa náhodou neprezradil?“
„Čo ja viem? Trebárs Qunir.“
„Tak sa volal jeden drak. Teraz je už na posmrtnom ostrove.“
„Kam pôjdeme?“
„Poď ku nám.“
„Na Vodný hrad?“
„Tak ho ešte volajú? Teraz mu už konečne zmenili meno. Zapamätaj si to. Aqoserat.“
„Tak teda Aqoserat. Môže byť.“
Pobrali sa teda spolu. Cesta im mala trvať ešte dlho, keďže boli na druhej strane, neďaleko Kamennej púšte.
Varmana informovala priateľov, aby na jej syna dávali pozor. Prvá správa jej prišla od Jintosanta. Videl ho s mladým modrým drakom. Varmana si vydýchla. Drakon si našiel priateľa.
Dradoswarder postupne očakával útok. Ten však stále neprichádzal. Rozhodol sa, že zvolá poradu.
„Drahý démoni. Nastal čas, aby sme sa rozhodli zničiť nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí. Dračí hrad je silná pevnosť a preto budeme musieť využiť všetku našu moc.“
Jeho názor všetci jednohlasne odsúhlasili. Bolo jasné, že odpor by bol aj tak iba prejavom slabosti.
„Aké zbrane máme v dispozícií?“
„Pane, máme 300 balíst, približne 500 katapultov a bližšie neurčený počet peších jednotiek.“
„To je dobrý stav. Katapulty bude treba prerobiť, aby boli schopné preraziť magické steny. Balisty tiež. Pešie jednotky vybavte lukmi a mečmi. Každému dáte minimálne jednu dýku. Určite príde k boju z blízka a brnenia Bojovníkov osudu bude ťažké prekonať.“
Dradoswarder mal pravdu. Brnenia Bojovníkov osudu boli hrozne pevné a ich meče hrozne silné. Magická stena na hradoch zabraňovala strelám, aby silnejšie poškodili hrad. A on si to plne uvedomoval.
„Začnite z výcvikom temných umení boja. Každá splodina sa tiež môže hlásiť. Naučte ich plieniť, kradnúť, zabíjať bez zľutovania. Nech nemajú šancu prežiť naši nepriatelia. Nech zabodávajú do tých najslabších miest, ale zároveň do tých najdôležitejších. Nech sa plameň boja rozhorí!“
„Hurá!!“
Temný rytieri sa rozpŕchli medzi svojich vojakov a začali výcvik. Dradoswarder bol spokojný. Bod rukami sa mu budovala silná armáda, ktorá nebude mať zľutovania. Armáda démonov, ktorý zabijú všetko, čo im príde do cesty. Uprostred hradieb dal postaviť vežu. Tá bola stále len v základoch, ale čoskoro bude dokončená. Z nej sa chcel pozerať na zničený svet, ktorý tak zbožňoval. Zlo patrilo k jeho duši. Jeho brat si konečne našiel telo. Bol to barbar, doslova bez duše, len prázdna schránka, ktorá prežívala zo dňa na deň. Keď sa s ním prišiel ukázať, jeho brat len kývol rukou.
„Viem že to nie je nič moc, ale je to telo.“
Pán plameňov tiež pozoroval situáciu. Konečne objavil tajný vchod do podsvetia a zriadil tam špionážnu stanicu. Informácie, ktoré získaval boli veľmi dobré. Qinotarneusa a Zagronoka postupne informoval a pripravoval do útoku. Čoskoro však začal ignorovať hlásenia špionážneho týmu a prestal sa o to zaujímať. Znovu sa venoval svojim povinnostiam. Malo to mať neblahé následky.
Dradoswarder sa rozhodol, že do jedného dňa napochoduje pred Dračí velikán. Nebolo to pre neho ťažké. Jeho démoni behali ohromne rýchlo a málo sa unavili. Stroje tak isto boli schopné zdolať každú prekážku, či bola z kameňa, alebo to bol mytoriančan.
„Moji drahý Temný rytieri. Dnes odídeme ku Dračiemu velikánu a zničíme jeden hrad po druhom. Nebude to pre nás ťažká robota. Naopak, bude to ľahké. Vo výcvikových táboroch ste dokázali, že ste vynikajúci učitelia. Dokážte, že prax máte tiež v malíčku. Velím, aby sa pešie i mechanické jednotky dali do pohybu, smer Dračí velikán.“
Temný rytieri opustili Démonickú sieň a prišli k svojim vojakom. Tam každý po svojom rozobral danú situáciu.
„Démonický vojaci, dostali ste svoju prvú úlohu. Ideme na Dračí hrad a každý bude zabíjať, čo mu hrdlo ráči. Ten kto zabije draka, stúpne na mojom rebríčku, takže veľa snahy!“
„Démoni, rozbehnite sa na Dračí hrad a zničte všetko čo vám príde do cesty. Nenechajte žiť ani jedného tvora. Démoni, do útoku!“
Podobné slogany zaznievali v každom kúte hradu. Z Ganormanu sa vyrútila ničivá sila, schopná zničiť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Každý rytier viedol svoju skupinu. Každý z nich mal aj príkaz šetriť obyvateľstvo. Nikde sa teda nezdržovali. Táto masa zla prekonala vzdialenosť 50 kilometrov rýchlosťou príznačnou dostihovým koňom. Dradoswarder si stal na čelo svojich jednotiek a kázal veliteľom. Tí zas usmerňovali jednotky. Jediné, čo ich zastavilo, bola priepasť. V tom momente ich zbadali strážcovia z formakových veží.
Jeden muž z veže išiel okamžite informovať Salmerna.
„Čo sa deje?“
Bojovník ešte udychčaný nevedel hovoriť.
„No tak, čo sa stalo?“
„Dradoswarderova armáda je pred priepasťou!“
Salmern zbledol. To na čo sa chystal on, teraz spravil jeho nepriateľ.
„Zvolajte všetkých veliteľov, Dračích pánov a pošlite aj po Qinotarneusa a jeho démonov.“
„Hneď to bude.“
Bojovník odbehol a Salmern okamžite zamieril ku Varmane. Doteraz mu nepovedala, kde je jeho syn. Vybehol po schodisku a zamieril k ich spálni. Otvoril dvere a našiel Varmanu ako si číta.
„Čo sa stalo?“
„Dradoswarder je tu.“
„Preboha. Drakon je na plošine.“
„Prečo si ho pustila?“
„Požiadal ma o to. Okrem toho je na Vodnom hrade.“
„Nie Vodný hrad, Aqoserat. Kto s ním je?“
„Mladý modrý drak, volá sa Pastorn. Stráži ich otec.“
„Ešte že tak. Pošli po starešinou. Je čas na neohlásenú poradu.“
Keď sa Drakena dozvedela čo je nové, tak ihneď opustila Wardoslak, Lávový hrad. Ostatný nasledovali jej príklad. Starešinovia tiež okamžite opustili svoje príbytky a zamierili na Dračí hrad. Ako náhle sa Xino dozvedel, že dorazil Dradoswarder, opustil úkryt a zamieril ku svojmu vnukovi. Drakon si ho ani nevšimol, lebo sa práve hrali vo vode.
„Vnúčik. Je čas skončiť hru.“
Drakon sa otočil a len že nevyskočil zo šupín.
„Dedko? Ako si ma našiel?“
„Vedeli sme o každom tvojom kroku. Tvoja matka je prezieravá.“
„Takže to vie aj otec?“
„Ten sa to dozvedel len teraz. No poď, je čas sa vrátiť domov.“
„Ale prečo?“
„Prišiel sem Dradoswarder.“
Toto meno okamžite zaúčinkovalo. Pastorn sa okamžite potopil pod vodu a čoskoro sa objavil na druhej strane jazera neďaleko hradu. Zamával Drakonovi a schoval sa v hrade. Drakon mu odmával naspäť a pobral sa za dedkom.
„A teraz rýchlo do hradu. Som jeden z veliteľov a nepatrí sa chodiť neskoro.“
Xino zabral a čoskoro vletel do hradu hlavným vchodom.
„Dobre že si tu Xino. Už sme skoro začali. Synak, poď. Budeš vedieť o každom mojom kroku.“
„Môžem?“
„Samozrejme. Ten tvoj výlet som nakoniec zadefinoval ako dobrý výcvik pre život, takže sa nemáš čoho báť.“
Natešený Drakon išiel za otcom. Samozrejme ako chlapec. Keď vošli, boli tam už takmer všetci. Jediný kto chýbal, bol Qinotarneus.
„Dobre. Kto tu chýba?“
Salmern sa poobzeral po sieni a nezazrel jednu jedinú postavu.
„Kde je Qinotarneus?“
„Nevieme. Už teraz je nebezpečné, že tu nie je.“
„Len dúfam, že ho Pán plameňov nezapriahol do roboty.“
V tom sa objavili na stene plamene. Z nich konečne vyšla celá légia pekelníkov a sám Qinotarneus. Za ním sa objavil lovec Zagronok a na samom konci bol samozrejme Pán plameňov.
„Konečne. Môžeme začať.“
Salmern si sadol za vrchstôl. Varmana si sadla vedľa neho a Xino na druhú stranu. Ostatný sa zoradili podľa toho kam si sadol ten druhý. Pán plameňov bol na opačnom konci. Mal tam vyhradené miesto.
„Takže. Dradoswarder sa objavil bez jediného upozornenia. Je možné, že o tom niekto vedel?“
Všetci sa pozreli jeden na druhého. Pán plameňov však dostal zvláštnu farbu plameňov.
„Pán plameňov. Vedeli ste, že sa chystá zaútočiť?“
Drakena pozrela na meniacu sa farbu. Vedela, že Pán plameňov sa premáha.
„Áno, vedel.“
Qinotarneus sa pozrel na svojho pána a nevedel uveriť vlastným ušiam.
„Pane, prečo ste to tajili?“
„Bolo potrebné upratať podsvetie. Prestal som sa o to zaujímať. Dozvedel som sa to sám až teraz.“
„Dobre. Teraz je dôležitejšie zistiť ako sme na tom. Viem že Xino bol mimo hradu, tak Volnertos.“
„Bojovníci sú na tom dobre. Nixadonovi vojaci sa už upokojili. Sám som si ich zobral na starosti.“
„Dobre. Drakena?“
„Salmern, draky sú pripravené na tvoje rozkazy.“
„Dobre. Prekvapiť ich nemôžeme. Žiadam vaše návrhy.“
Nikto sa neozval dobrých päť minút.
„Nikto? Drakon, čo ty na to?“
Varmana si až teraz všimla svojho syna. Každý prekvapene hľadel z jedného na druhého.
„Myslím si, že musia urobiť prvý krok. Potom zistíme, kam majú namierené.“
„Salmern, naozaj si myslíš, že tvoj syn ho bode schopný predvídať?“
„Ja si to nemyslím, ja to viem.“
Sedronakan sa pozrel na Salmerna a pritakal na súhlas.
„Drakena, Salmern vraví pravdu. Mal ďalšie videnie.“
„Dobre brat. Urobíme podľa neho. Všetci na pozorovacie stanovištia!“
Všetky draky, čo boli v sieni, zamierili von. Dnu ostali len osoby.
„Takže. Teraz je dôležité, aby sme uchránili hrady. Je to naša jediná priorita.“
„Súhlasím. Ako sa dá zabiť démon?“
„Useknutím hlavy. Jedine tak sa dá démon zabiť. Je však dôležité, že Temný rytieri majú schopnosť oživovania. Ovládajú kúzla z nožmi a mečmi. Dokážu vás omráčiť a čo ja viem ešte čo. Sú to nebezpečný protivníci. Mal som problém ich zničiť.“
Pán plameňov nahnal každému zimomriavky. Dokonca aj Salmern zacítil slabú triašku.
„Vďaka za informácie. Končím na teraz zasadnutie.“
Všetci sa rozišli, ale ostali v blízkosti siene ako aj hradu. Na tých ostatných zavládlo zdesenie. Meno Dradoswarder bolo skloňované všetkými možnými pádmi. Strach zavládol nad bojovníkmi osudu a taktiež nad vojakmi, ktorý prišli na pomoc. Nixadon, doteraz zavretý v temnici, nevedel čo sa deje. Ostal chladným až do konca bojov.
Dradoswarder naproti tomu rozmýšľal, ako sa dostať na druhú stranu. Priepasť bola teraz dvakrát širšia ako kedysi a to znamenalo obrovské komplikácie.
„Čo mienite urobiť môj pane?“
„Neviem. Na kúzla je to príliš veľké. A okrem toho potrebujú pevný základ. Ten však môžu zničiť draky.“
„Máte nejaký plán?“
„Zapojte diaľkové delostrelectvo. Skúste zničiť Modrý hrad. Ja sa zatiaľ pokúsim odhaliť tie ostatné.“
„V poriadku.“
Transtern ho opustil a zamieril smerom k démonickým veliteľom. Tí doteraz sledovali Modrý hrad a zlostne na neho zazerali. Keď sa objavil Transtern, všetci ho obkolesili.
„Aké máte pre nás správy?“
„Začneme s diaľkovým delostrelectvom. Na teraz sa musíme priameho útoku vzdať.“
„Do čerta. A ja som sa tak tešil, že sa konečne oblejem.“
„Neboj sa. Náš pán už vymýšľa plán.“
Jeden z veliteľov sa odobral ku katapultom. O desať minút vystrelili prvé streli. Keby nebol hrad chránený kúzlami, tak by ho zrovnali zo zemou. Napriek tomu sa mu však nič nestalo. Kamenné streli sa po ňom len skĺzli. Veliteľ dal príkaz strieľať železné gule. Stalo sa však niečo neuveriteľné.
Modrý hrad zmizol z ich dohľadu. Veliteľ sa okamžite rozbehol ku skupine.
„Páni, už o nás vedia. Kamenné streli sa po ňom len skĺzli a železným som ani nestačil dať povel na výstrel. Ten hrad odtiaľ zmizol!“
„Nemýliš sa?“
„Môj démonický zrak ma určite neklamal.“
„Idem to oznámiť nášmu pánovi.“
Transtern sa odobral ku Dradoswarderovi. Ten teraz rozmýšľal a zastavil svojho pomocníka vo dverách. Už dávnejšie si všimol dva malé vrcholky pri štíte Dračieho velikánu, ktoré mu nedali pokoj. Chcel sa na ne pozrieť z blízka. Na koniec len šmahol rukou a počúval.
„Čo sa deje?“
„Modrý hrad zmizol.“
„Zničený?“
„Práve že nie. Od veliteľa som sa dozvedel, že mu zmizol z dohľadu.“
„Zmizol?“
Dradoswarder začal úpenlivo rozmýšľať. Zvláštnosť, ktorú by iný veliteľ považoval za šialenú, ho zaujala. Keďže už vedia, že je tu, museli ho vidieť. Draky by ich neuzreli. Tie by sami ľahko zazreli. Zas sa mu do mysle dostali tie dva zvláštne vrcholky. V tom mu svitlo.
„Už viem, prečo vedia, že sme tu.“
„Ako?“
„Tie dva vrcholky sú vlastne pozorovateľne. Dokonale zamaskovaný najvyšší bod celého Dračieho hradu. Teraz už len objaviť zvyšné úseky. Transtern, odkáž veliteľom, nech rýchlo postavia ohnivé delo. Je potrebné, aby sa naše aktivity schovali. Teraz vedia o každom našom pohybe.“
„Rozkaz pán môj.“
Transtern sa rozbehol a zamieril za veliteľmi. Tí dlho očakávali, kým sa vráti.
„Ako?“
„Mám novinku. Máte vyrobiť ohnivé delo.“
„Ohnivé delo?“ – veliteľ sa zatváril začudovane a prekvapene zároveň.
„Ohnivé delo. Jednoduchá pomôcka na ničenie ľadu.“
„A načo nám bude ničenie ľadu?“
„Nič jednoduchšie. Zrejme ste už dávnejšie zbadali malé vrcholky pri štíte Dračieho velikána. Ak áno, tak vám poviem, že sú to pozorovateľne.“
Jeden z veliteľov démonicky zvreskol. V tom momente sa objavili dvaja majstri. Boli to naslovovzatý odborníci na výrobu obliehacích strojov.
„Vyrobte ohnivé delo! Ale rýchlo!“
„Áno pane.“
Majstri sa rozbehli ku svojim remeselníkom a začali prácu. Išla im od ruky. Ich prípravy však neušli pozorovateľni. Všetko oznámili Salmernovi.
„Zrejme chcú byť neviditeľný. Treba rýchlo premiestniť posledné veže. Dekoradon, mohol by si, prosím ťa, zariadiť, aby tie delá nedostavali.“
„Pre čierne draky to dúfam nebude problém.“
Salmern prvýkrát počul, že Dekoradon pochybuje.
Na Dekoradonov pokyn sa objavil Graner. Krátkou slovnou výmenou sa ukončil rozhovor a Graner odletel. S tmavého tieňa neďaleko Čierneho hradu, Zadron, vyletela čierna chmára. Bola to letka najsilnejších čiernych drakov akých mali. Zo vzdialenosti asi 2 kilometrov všetky na raz vypľuli žeravú kyselinu. Na zemi to spôsobilo ohromnú škodu. Ešte väčšiu však urobili na stroji, ktorý stavali nepriateľské jednotky.
Ohnivé delo bolo už spolovice hotové. Keď sa objavili čierne draky, ozval sa poplašný signál. Okamžite každý utekal kade ľahšie. Dračia kyselina však zasiahla obrovskú plochu. Horľaviny, ktoré boli hlavnou zbraňou ohnivého dela, sa rozleteli na všetky strany. Samotné delo sa rozpadlo na niekoľko kusov a bolo deravé ako sito. Čo sa týka oboch majstrov, tí zahynuli po výbuchu munície a ich nákresy zničila kyselina. Dradoswarder teraz stratil dôležitý tromf. Možnosť vyrábať zbrane priamo na mieste.
Formakove veže boli zatiaľ presunuté bližšie ku vrcholu a zahrabali ich snehom. Teraz dokonale splývali s terénom.
Dradoswarder teraz nemal inú možnosť, ako sa stiahnuť z okolia priepasti. Bola to pre neho obrovská rana, že stratil významných učencov. A k tomu ešte najlepších akých mal.
Na hrade sa však neoslavovalo. Čakali, aký ďalší útok ich čaká. Z nich však najviac bol znepokojený Salmern. Jeho syn znova podrástol. Mal niečo cez 170 centimetrov a to mal len niečo cez tri a pol týždňa. Varmana mu nestíhala zháňať veci na oblečenie. Rástol ako z vody. Vyzeral už ako šestnásť ročný. Vďaka Drakeninej výučbe bol už aj celkom schopným drakom. Vlastne ho vyučovali všetci. Dekoradon, Sedronkan, Wankarda, všetci Dračí mágovia, a učil sa aj od samotných drakov. Pastern mu bol najlepším priateľom, ale postupne ho prerástol. Pastern bol s toho smutný a Drakon tiež. Varmana ho stále chlácholila, že raz ho dobehne.
„Neboj sa Drakon. Pastern ťa čoskoro dobehne.“
„A čo mám robiť dovtedy? Neustále cvičenia ma už začali nudiť.“
Drakon bol čoraz viac podráždený. Drakena na ňom spoznala blízke náznaky hnevu. Preto raz pozvala Pána plameňov.
„Som znepokojená Drakonovim správaním.“
„Nemáš sa čoho báť. Toto obdobie sa vola puberta. Zatiaľ som u neho nepostrehol zlé úmysly. Môžeme byť celkom pokojný.“
„Len aby. Len aby.“
Drakena si povzdychla a odkráčala preč. Pán plameňov sa pre zmenu zas odparil cez plamenný portál.
Qinotarneus, ktorý teraz v jednom kuse chodil v brnení, nemal zatiaľ robotu. Jedine čo trochu pomáhal Zagronokovi. Ten doteraz sliedil mimo plošiny a Qinotarneus mu otváral portáli. Nikto si ho nevšimol.
Zagronok čoskoro objavil hlavný stan. Dradoswarder sa v ňom dlho zdržoval aj so svojim spoločníkom, duchom Transternom. Postupne odhalil aj stany Temných rytierov. Každý bol na inej strane tábora a mal osobný stan. Čoskoro podal správu o postaveniach jednotiek. Stalo sa to asi dva dni po príchode nepriateľa.
„Tak spusť lovec démonov.“
„Nabudúce Zagronok, v poriadku?“
„Dobre. Môžeš začať.“
„Takže. Odhalil som pozície hlavných jednotiek a samozrejme stany Temných rytierov.“
„A čo Dradoswarder?“
„Ten sa nachádza na samom konci tábora.“
„Dobre. Určite si už aj spočítal silu delostrelectva.“
„To ešte nemám, ale viem, že má asi 300 balíst s démonickou mágiou a dva špeciálne katapulty.“
„V čom sú také špeciálne?“
„Vystreľujú ohnivé látky. Sú však málo účinné na dlhú vzdialenosť.“
Salmern sa zamyslel. S tým čo Dradoswarder mal, mohol na hrady zaútočiť dávno.
„Prečo neútočil?“
„Asi preto, že nepozná polohu hradov.“
„To je ono. Nevie, kde sú hrady. Skúsime s ním vybabrať.“
„Čo máš na mysli Salmern?“
„Mal som to v pláne, pri útoku na Ganorman Xino. Keby sme sa nevedeli dostať za hradby, tak by sme vylákali ich armádu na otvorené priestranstvo. Tam by sme mali prevahu a všetky jednotky hradu by sa prestali zaujímať o ochranu.“
„Chceš tým povedať, že by draky zaskočili nepriateľa nepripraveného?“
„Presne tak Finigal. Ganorman by nám padol do rúk a my by sme takmer nič nestratili.“
„Takže to chceš použiť teraz?“
„Áno Drakena. Zagronok, mohol by si zistiť, v akom smere sú nastavené ich balisty?“
„Žiadny problém. Ak sa dobre pamätám, tak všetky boli otočené smerom sem. Dokonca niektoré boli zamierené na Dračí hrad.“
„Sem?“
„Zrejme sa dovtípil, že kde sú veže, tam musí byť aj hrad.“
„Máš pravdu Xino. Dobre. Takže, schvaľujete môj plán?“
Všetci zakývali hlavou na znak súhlasu.
„Jedna pripomienka Salmern. Prečo nezaútočíme na Ganorman teraz?“
Salmern sa už zdvíhal, keď ho Dekoradon zarazil.
„Ta mi nenapadlo. Teraz je tam určite malá posádka.“
Salmern rozmýšľal nad novou výzvou. Zničiť hrad, či hrozbu?
„Myslím, že keď zničíme hrad, tak sa bude musieť Dradoswarder vzdať.“
„Poraďme sa s Pánom plameňov.“
„Dobrý nápad Drakena.“
Qinotarneus si zavolal jedného zo svojich pomocníkov.
„Priveď šéfa.“
Pekelník sa poklonil a zmizol v plameňoch. Čoskoro sa vrátil a za ním vošiel Pán plameňov.
„Chceli ste so mnou hovoriť?“
„Chceme sa poradiť. Myslíte, že by sa Dradoswarder vzdal, keby sme zničili Ganorman?“
„Je to možné Salmern Zraner. Ale na zničenie hradu je potrebný dlhý čas. Museli by ste oklamať jeho bojovníkov. Tí sú totiž teraz hrozne rýchli.“
„Koľko času by sme mali?“
„Asi deň. Možno ani to nie.“
„Vďaka.“
„Pekelníci vám v tom pomôžu. Poznáme tam tajnú chodbu. S pekla.“
„Čo?“
„Dradoswarder objavil tajný vchod do pekla hneď pod Kamenným trónom. Zriadili sme tam pozorovateľňu.“
„Takže Qinotarneus a pekelníci by mohli odlákať pozornosť a my by sme vyslali drakov, aby zničili veže a pochytali poslov. To je úžasné!“
„Ja im v tom pomôžem.“
Salmern okamžite zmenil plány. To čo mu povedal Pán plameňov zmenilo ich situáciu. Tento obrat pre Dradoswardera nemohol znamenať nič dobré.
„Dobre teda priatelia. Hneď teraz pripravíme plán. Máme osem druhov drakov, štyri svetové strany a jeden tajný vchod. Prosím vaše návrhy.“
„Podľa mňa by sme mali najprv odlákať pozornosť. Vyrobiť čo najviac hluku v spodných častiach hradu.“
„Myslíš že dokážete narobiť poriadny hluk?
„Samozrejme Drakena. Pre nich je hluk vlastne to isté, čo pre vás hudba.“
„Takže to by sme mali. Drenaka, navrhni útok tvojej kasty.“
„Myslím, že sever by mohol byť.“
„Dobre. Dekoradon?“
„Západ.“
„Drakena?“
„Východ mi nerobí problém.“
„Kto si vezme juh?“
„Ja.“
„Ďakujem Ronkarda. Sedronkan, odkiaľ zaútočíš ty?“
„Vezmem si na starosť západ.“
„Zaútočíme ráno. Vás vtedy nebude vidno. Wankarda, dúfam, že ti nebude vadiť, ak ťa priradím ku Drakene.“
„Nebude. Fardakron, odporúčam ti juh.“
„A to už prečo?“
„Ja viem.“
Fardakron sa začervenal. Všetci na neho prekvapene pozreli.
„Čo sa deje Fardakron?“
„Nič.“
„Ak nič, tak nič. Hadrank, ostal ti sever. Nebudeš namietať?“
„Nebudem. Je mojou povinnosťou správať sa zodpovedne.“
„V poriadku. Zajtra ráno zaútočíme. Môžeme sa teda rozísť.“
„Ešte jedna vec. Presný čas útokov.“
„Tak teda. O pol šiestej zaútočí Pán plameňov. O pol hodinu neskôr, po odchytený prípadných poslov, zaútočí Dekoradon a Sedronkan. O desať minút na to zaútočí sever a juh. S prichádzajúcim slnkom príde posledná skupina.“
„Teraz je to už hotové. Všetky draky sa musia vyspať, aby mali dosť síl.“
„Nech vám nechýba dračia sila.“
„Teba nech ochraňujú plamene, Pán plameňov.“
Pán plameňov zmizol v plameňoch a za ním Qinotarneus, Zagornok a pekelníci. Ostatný sa vrátili do postelí a brlohov. Mala nastať posledná bitka. Nič však nebolo vyhraté. Dradoswarder totiž pripravoval útok na Dračí hrad.
„Pane, myslíte si, že temné delo sa podarí postaviť?“
„Pevne v to dúfam. Pozemné jednotky sú pripravené na pochod?“
„Áno pane. Mosty sú tiež pripravené na zhodenie.“
„Dobre. Začneme zajtra skoro ráno. Nezabudni, že všetko musí byť načasované presne.“
„Samozrejme pane. Ešte pre uistenie. Ako ste zistili, kde stojí Dračí hrad?“
„Určite si si všimol ten lom na velikáne.“
„Všimol pane.“
„Tam je schovaný Dračí hrad. Je tak dokonale zamaskovaný, že mi dlho trvalo, kým som ho našiel. Ostatné sú až príliš dobre zamaskované.“
„Dobre pane. Takže ideme priamo na Dračí hrad?“
„Presne tak.“
„Oznámim to veliteľom.“
Transtern sa uklonil a zamieril von. Tam už vládla tma a Temný rytieri čakali správy.
„Zmena cieľa. Ideme priamo na Dračí hrad.“
Rytieri neboli zmenou práve nadšený.
„Dúfam, že ste pochopili.“
Tiché mrmlanie len potvrdilo, to čo povedal. Transtern ich teda opustil a zamieril ku svojmu pánovi. Nikto z nich netušil, že draky sa práve chystajú na zničenie Ganormanu.
Ešte o štvrtej ráno sa všetko chystalo na odchod. Každému drakovi dali brnenie na tie najslabšie miesta, ktoré neboli chránené pancierom. Kernoxermon vyzeral ako tank, pripravený na ten najlepší boj vo svojom živote. Granera nebolo ani len vidieť, nieto mu ešte dávať brnenie. Formak bol zas žiarivo bieli a preto mu museli trochu stmaviť pancier, taktiež dostal brnenie. Keď prišiel na rad Drak, nevedeli, kam mu pridať brnenie. Až teraz si totiž všimli, že ma kostené doštičky, ktoré sa doslova prekrývajú. Nemá kostené platne, ktoré by bolo treba vylepšiť. Skončili krátko pred útokom na spodnú časť Ganormanu.
„Priatelia draky, je čas vyraziť. Želám vám veľa šťastia.“
„Nepôjdeš s nami?“
„Musím tu ostať pre prípad, že by náhodou zaútočili. Veď poznáte každý možný variant. Nemáte sa čoho báť.“
„Vďaka Salmern.“
„Nie, ja ďakujem Kernoxermon.“
Salmern sa zmenil na draka a s priateľom sa objal.
„Ste si viac príbuzný, ako sa zdá.“
„Choďte už. Lebo vám utečú poslovia.“
„Do útoku!“
Kernoxermon vzlietol a zamieril preč.
V presne tej chvíli zaútočil Pán plameňov na Kamenný trón. Keď sa im ho konečne podarilo zhodiť, nastal taký rachot, že to mohlo zvolať polovičku hradu.
„Čo sa to tu preboha stalo?“
„Asi výbuch podzemného plynu. Pozri koľko je tu dymu a pod zničeným trónom sú plamene.“
„Obávam sa páni, že ani jeden z vás nemá pravdu.“
Obaja démoni sa otočili a zazreli to posledné v živote. Obrovský plameň, ktorý spaľoval strop. Pán plameňov im odťal hlavy a obaja sa zmenili na prach.
„Môžete sem prísť.“
Z plameňov vyšla celá légia pekelníkov na čele s Qinotarneusom a Zagronokom.
„Teraz tu treba urobiť poriadny rámus. Menšia diskotéka sa tu zíde.“
Pekelníci sa uškrnuli, zobrali čo našli a začali trieskať, rozbíjať a likvidovať čo im prišlo pod ruku. O desať minút sa tam objavili strážcovia z najbližšej veže, lebo hluk bol naozaj obrovský.
„Čo sa to tu deje?“
Zakričal do toho hurhaja a prachu. Všetko stíchlo. Strážcovia vošli dnu a uvideli naozajstnú spúšť. V tom s každého kúta miestnosti vyliezol pekelník.
„No do čerta. Rýchlo sem zvolaj všetky dostupné jednotky na hrade. Pekelníci objavili tajný vchod.“
„Hneď som späť.“
Démon sa otočil a zmizol v dverách. Pre toho druhého nastala bezvýchodisková situácia.
„Vďaka za pomoc.“
Démona začal páliť chrbát. Otočil sa na neznámi hlas.
„Ty sa jej však už nedočkáš.“
Démon pozeral do plameňov a nemohol vydať zo seba ani hlások. Pán plameňov na neho fúkol a démon sa zmenil na fakľu, ktorá zrazu zhasla. Doslova sa rozpadol na smietky.
„Teraz sa pripravte. Príde ich sem oveľa viac.“
„Pane, je šesť hodín.“
„Konečne.“
V tom sa hrad otriasol. Do siene zrazu začalo prenikať šero. Spadla prvá veža, ktorá chránila hrad.
Vo vzduchu sa začala naozajstná plamenná šou. Na hrad sa valili prúdy kyseliny a obrovská sila plameňov. Keď spadla tretia veža, do steny nabúrali kamene a druhú stranu zmrazil ľad. Vojaci boli vtedy na ceste dolu, no teraz sa snažili udržať hrad za každú cenu vo svojich rukách. V tej chvíli sa objavilo slnko. O hrad sa oprela ohnivá stena. Ganorman stál na prahu zničenia. V tom sa objavil Pán plameňov a začal sekať všetko čo mu prišlo do cesty. Jeho meč, Plamenná zloba, zmenil každého démona na prach a Qinotarneusov Pekelný meč dokonca rozbíjal aj steny. Zagronok si už tiež nachytal kopec démonov a jeho posluhovači mali tiež čoskoro „plné koše“. V tom sa zrútila posledná veža a hrad bol bez absolútnej ochrany. Celá ochrana Ganormanu bola zbytočná. Keď sa boj skončil. Kernoxermon sa stretol s Pánom plameňov.
„Ďakujem za pomoc. Bez vás by sme to nikdy neboli zvládli.“
„To nestojí za reč. Teraz mám však doma kopec roboty, takže ak ma ospravedlníš, tak sa poberiem do podsvetia.“
„Samozrejme.“
Pán plameňov zmizol v najbližšom požiari a každý pekelník robil rovnako. Kernoxermon zamieril na Dračiu horu a sním každý drak čo priletel.
Pod Dračím hradom sa tiež chystala bitka, ale mala byť o čosi surovejšia ako tá predtým. Dradoswarder by dodržal časový termín, ale niečo mu skazilo plány. Zlé počasie. Plošina si konečne uvedomila, že sa na nej nachádza obrovské zlo. Zdvihla sa taká silná búrka, že keby to bol Xer Ganor, tak sa obráti preč, lebo by jeho muži ochoreli. Dradoswarder sa však nemal čoho obávať. Jeho démoni boli vlastne samo o sebe choroba.
„Pane, na kedy presuniete útok?“
„O dve hodiny, viac nie.“
V tej chvíli sa ozval obrovský rev. Dračí rev.
Dradoswarder sa okamžite postavil.
„Čo to má znamenať?“
Draky zničili Ganorman za necelú hodinu. Teraz sa blížili na Dradoswardera odzadu.
„Prichystajte sa na obranu. Okamžite!“
Duch ani nestihol odísť, keď sa jeho stan vznietil. Dradoswarder však vyšiel z neho živý a duch tiež. Na druhej strane priepasti sa objavil Salmern. Samozrejme v podobe draka.
„Tak toto je nejaký nový drak.“
„Nie som nový. Ja som Salmern Zraner.“
„Pokiaľ viem, tak Salmern Zraner je muž a nie drak.“
Salmern sa zmenil na muža a späť. Dradoswarderovi padla sánka.
„Tvoj hrad je zničený, podlý démon.“
„Ganorman nikdy nezničíš.“
„Už sa stalo.“
Salmern si začal prezerať pazúry.
„Ty neklameš.“
„Nezabúdaj, že draky, a ani ja, neklamú!“
Dradoswarder doslova zmrzol v čase. Zasekol sa. Vtedy pribehli Temný rytieri a zamierili na Salmerna kušami.
„Nestrieľajte. Práve sa s ním rozprávam.“
Rytieri kuše zložili, ale šípi nevytiahli. Salmern mal dojem, že sú namočené v jede.
„Dnes zomriete.“
„To sa ešte uvidí.“
Salmern zamával krídlami a vietor povytŕhal šípi s kuší.
„Tie triesky vám teraz nepomôžu. Teraz už nie.“
Salmern vzlietol a odletel.
„Čo sa stalo pane?“
„Ganorman je zničený.“
„Ako?“
„Čo?“
„Hovorím, že náš hrad je ZNIČENÝ!“
Dradoswarder sa obrátil na malú bodku na svahu, ktorá išla stále vyššie.
„Dnes zomrieš, Salmern Zraner! Dnes zomrieš!“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár