O palmarine

Čo som to ja len za človeka.
takto sa pomýliť. Ešte že mi chutilo.

Stalo sa to takto. Sedím si za kompom, sledujem dianie na Birdzi, keď ma zavolajú aby som šiel jesť. Tak som si odkrojil práve dopečený chlieb, natriem si maslo a ukrojím kúsok papriky. Potom ako som to zjedol som si dal malú pauzu. Otec po mne skočí. \\\"Prečo si nechal zapnutý počítač?\\\" Ja mu na to odpoviem jednoducho. \\\"Veď stále jem a okrem toho ste ma odtiaľ vytiali vy.\\\"
Idem si natrieť ďalší. V tom začne naša rmalá pekárnička pípať. Mama robila sladký chlieb. Pribehne tam a chce vhodiť hrozienka dnu. Predbehol som ju. V tom si všimne s čím si natieram chlieb. \\\"Veď ty si mi zjedol palmarin.\\\" Keknem na obal môjho domnelého masla. A tam pekne krásne svietil nápis \\\"Palmarin\\\". Prekvapene sa zatvárim a spustím \\\"Tak toto som nevedel.\\\" \\\"A chutí ti to?\\\" Nie je to zlé.\\\"

Teraz ma sice trochu ťaží brucho, ale aj tento chlieb som do seba natlačil. Najzaujímavejšie je, že sa mi to stalo, presný dátum, 17.1.2009 o 16 45. Trapas, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu