Začiatok cesty
Večer odštartoval Montil. Jeho loď bola dosť veľká na pojatie celej jeho rodiny vrátane zásob na 60 rokov putovania. Odišli smerom ku hviezde Grifon.
Na ďalší deň, zasa večer, vyštartovali bratia Romdiniovci. Okrem nich boli na palube aj výskumníci a vojaci. Romdiniovci nevedeli totiž nájsť nikoho kto by šiel s nimi. Vydali sa opačným smerom ku hviezde Kantaron.
V deň, keď mal odcestovať na dlhú cestu Goranesto, bol na nástupišti oveľa viac fanovarov ako inokedy. Niektorí s presvedčenia, že vládcov veštec sa nemýlil, iný zase nedôverovali posádke. Najviac si toho vytrpel Weranstex, zrejme preto že nebol fanovar, ale Censarox. Nedôverovali mu ani vládcovi vedci.
„Harigald, spýtaj sa Weranstexa, či mu to nevadí.“
„Jasné Goranesto.“
V tom momente sa otočil na Weranstexa a začal sa sním rozprávať.
„Je na to zvyknutý. Aspoň mi tak povedal.“
„Goranesto.“
„Áno Tornast.“
„Vládca chce s tebou hovoriť.“
„Teraz pred štartom?“
„Poď, je to dôležité.“
„Dobre teda.“
Goranesto nevedel čo sa deje. Vysvetlenie prišlo o necelú pol hodinu. Vládcov palác bol len neďaleko, ale kým sa dostali až ku nemu, chvíľu to trvalo.
„Pane, čo by ste chceli?“
„Prepáč, že ťa sťahujem od lode, ale objavili sa nové skutočnosti.“
„Čo sú to za skutočnosti?“
„Súvisia s tvojou obhajobou. Vo väzenskej lodi sa našla Rachnostova posledná správa. Išlo o list na rozlúčku. Uvádza v ňom, citujem – Goranesto Meanstern, tá hnusná sviňa, nezabila syna nášho vládcu. Zabil som ho ja. Je mi to už jedno. Fanagon, jeho najväčší priateľ, nič nevedel, len našiel Goranesta pri tele vládcovho syna. Síce umriem rukou toho hnusáka Slinaho, ktorého som veľmi rád okašlal pri prepade pred 27 rokmi, ale sa rád kajám. Síce len týmto listom. Neboj sa Goranesto, neustále ťa bude prenasledovať môj smiech. – to je koniec listu.“
„Takže som mal predsa len pravdu.“
„Áno, ale toto sme netušili. Slinah je prosím ťa kto?“
„Nájomný vrah. Ušiel na Fanovare 3 s najprísnejšieho vezenia. Vtedy ho presunuli do podzemného bunkra odkiaľ znova ušiel. Náhodou som zistil, že sa s Rachnostom poznal už pre prepadom tej banky. Rachnost ušiel aj s prachmi a Slinaha chytili.“
„Takže je teraz na väzenskej lodi?“
„Áno. Je v jednom kuse zavretý na samotke. Nie preto, že by sa v jednom kuse mlátil, ale pre bezpečnosť Rachnosta. Zrejme sa nejako dostal s cely, keď bol Rachnost na samotke.“
„Pozhováral som sa s radou. Sú ochotný ťa prepustiť.“
„To mi však nevráti tých 20 rokov.“
„To nie. Ale aspoň sa odhalila pravda.“
„Teraz musím ísť. Chlapi ma čakajú na nástupišti.“
„Veľa šťastia Goranesto.“
Goranesto utekal na nástupište. Dobre vedel, že Donavia tam čaká. Fanagon bol už netrpezliví.
„Kde je Goranesto, nevieš to Rachinosa?“
„Nemám ani páru kde by mohol byť. Javonis, skús ho pohľadať.“
„A čo som tvoj sluha? Hľadaj si ho sama.“
„Harigald, požiadaj Weranstexa či by nám nepomohol s hľadaním veliteľa.“
„Jak sa ľúbi.“
Neprešla však ani minúta a už sa Goranesto objavil.
„Kde si bol?“
„U vladára Fanagon. Zbavili ma viny z vraždy. Predstav si, zavraždil ho Rachnost. Zrejme ho zabil Slinah.“
„To nieje možné. Veď Slinah bol zranený len pred týždňom vo veľkej bitke. Nemohol ho zabiť.“
„Tak potom neviem kto to bol. Vládca sa domnieva, že to bol Slinah.“
„Dobre. Teraz je čas veliteľ, aby sme sa pripravili.“
Zrazu vybehol dispečer.
„Neostáva veľa času. Pripravte sa.“
Prešla pol hodina a Goranesto sa pripravoval spolu s ostatnými na mostíku. Tu sa pred loďou objavila neznáma postava. Fanagon okamžite vydal rozkaz zastaviť, lebo práve odchádzali.
„Veď vyzerá ako ten dispečer.“
„To nieje dispečer Fanagon. To je Rachnost.“
Goranesto veľmi dobre poznal tú postavu a predsa to bolo neuveriteľné. Rachnost tam stál a ani sa nepohol.
„Goranesto, Fanagon, poďte von.“
„Akoto že žiješ?“
„Správcovia vezenia majú dlhé vedenie a ešte im na ňom niekto stojí. Bolo to jednoduché ako facka.“
„Takže Slinah v tom nemá prsty.“
„Ten idiot si nevidí na koniec nosa Fanagon. Goranesto, mi sa ešte stretneme.“
V tej chvíli však dorazili policajné hliadky. Rachnost sa nechal samozrejme chytiť. Nemal inú možnosť. Goranesto mal však strach, preto na poslednú chvíľu zavolal vládcovi.
„Pane, mám na vás prosbu. Môžem vziať aj svoju rodinu?“
„To som povolil už dávno. Budeš však musieť zväčšiť zásoby.“
„To mi je jasné. Ďakujem.“
„Goranesto, myslíš to vážne, že chceš vziať aj rodinu?“
„Áno Fanagon. Bojím sa o Donaviu. Ak sa Rachnost tak rýchlo dostal z väzenskej lode, tak je v nebezpečenstve.“
V tej chvíli prerušili štart. Nikto nevedel prečo. Dokonca ani Donavia nevedela čo sa deje. Všetci si mysleli, že kontrolujú trup, či náhodou Rachnost nenastražil bombu. Keď začali nepozorovane nakladať ďalšie potraviny, Goranesto spolu s Harosanom nepozorovane vyšli z lode a hľadali Donaviu. Keď ju našli, začala hľadať v dave, ako keby ju niečo varovalo, že ju hľadajú.
„Donavia, pôjdeš s nami.“
„Prečo? Čo sa stalo?“
„Bojím sa, že sa Rachnost dostane znovu z väzenskej lode a bude ti chcieť ublížiť. Zoberieme aj tvoju matku, keby si chcela.“
„Dobre, len ju nájdem.“
Donavia začala kričať meno svojej matky. Tá sa preľaknutá dovalila ako tank. Keď jej povedali, čo od nej chcú, súhlasila.
„Dobre, teraz potichu do lode. Nerobte rozruch. Je to dôležité. Ak by sa to Rachnost dozvedel, nedal by mi pokoj do konca života.“
Fanagon zatiaľ strážil mostík. V dave hľadal Goranesta. Nakoniec však ani hľadať nemusel. Goranesto dorazil na mostík bez ujmi aj s Harosanom a Donaviou.
„Dobre že si došiel. Chystáme sa na odlet. Pani Meansternová, sadnite si sem.“
„Volajte ma Donavia, ako každý.“
„Dobre. Goranesto, Rachinosa išla skontrolovať motory. Tornast jej robí spoločnosť. Quno je pri palubnom počítači.“
„V poriadku. Kde je Harigald aj s Weranstexom?“
„Tí dvaja sa motajú po lodi. Zrejme Harigald zisťuje od Weranstexa nejaké podrobnejšie informácie.“
„Takže, môžeme štartovať.“
Motory sa ozvali a loď sa pohla z miesta. Každý hľadel na celú plochu prídavného hangáru. Loď Borlaxines mierila niekam do nedohľadna. Vládca teraz vyslal poslednú loď. Sám s celou skupinou sa vydal posledným smerom, ktorý ostal. Veliteľ Torntharos očakával skorý návrat všetkých lodí. Hlavná loď, obkolesená stovkami ďalších, pokračovala v ceste, ktorá sa tvárila pokojne.
Loď Eranostrsa Montila zatiaľ putovala galaxiou. Za dva dni nenašiel však samozrejme nič.
Druhá loď bratov Romnidiovcov tiež pokračovala v ceste. Bratia živo diskutovali s veliteľom lode, ktorého sami menovali. Hľadali rôzne trasy, ktoré by ich mohli naviesť na neobývanú planétu.
Hlavná loď putovala pôvodným smerom až do chvíle, kým ju nestretli letky vesmírnych úderných síl Mytorianu. Vládca nemal inú možnosť, len sa podvoliť a odísť smerom za letkami, ktoré mali v pláne len prieskum.
Takto skončila kapitola bezsenných nocí strávených vo vesmíre. Vládca skončil teda na Mytoriane.
Goranesto nevedel čo sa stalo asi po 20 hodinách odletu od skupiny. Pokračoval v ceste do neznáma.
„Fanagon, nevieš kde je Harosan?“
„Nie. Skúsim prezrieť zadnú časť lode.“
„Dobre, zatiaľ nastavím kurz.“
Harosan sa potuloval po celej lodi, nevediac kam ide. Kde tu sa zastavil a pozrel cez palubné sklo do prázdna. Namiesto Fanagona ho však našla Donavia.
„Čo tu robíš synak?“
„Hľadám nejakú robotu.“
„Že som ťa našiel. Otec ťa hľadá,“ to už bol Fanagon.
„A čo by chcel?“
„To neviem. Poďte aj vy Donavia.“
„Dobre, poďme.“
Goranesto po nastavení kurzu nevedel čo robiť. Čudoval sa kde môže byť jeho syn.
„Goranesto, predbehla ma.“
„Donavia. Harosan, musím s tebou hovoriť.“
„A o čom?“
„O tvojej prvej úlohe.“
Harosan ani nevedel kde mu hlava stojí. Konečne dostane úlohu. Nie nejakú cvičnú, ale normálnu.
„Ako tvoj nadriadený ti musím pripomenúť, že musíš splniť každý môj rozkaz.“
Na Harosanovo prikývnutie pokračoval.
„Pôjdeš skontrolovať stav zásob a spíšeš presný zoznam koľko čoho máme.“
„Áno pane.“
Harosana v tom momente nebolo.
„Pane, nemal by ho niekto skontrolovať?“
„Nie Rachinosa. Netreba. Dôverujem mu. Harigald, mohol by si zistiť kde sme?“
„Už sa stalo. Smerujeme ku oblasti s krycím názvom WONSW. Ide vraj o vojenskú oblasť Mytorianu. Dosť o tom síce pochybujem, ale mám pocit, že sme ju, teda jej hranice, preleteli len pred dvoma hodinami.“
„Vďaka.“
„To však nieje všetko. My sme do nej nevleteli, ale z nej vyšli.“
„Ako? Hlavná loď je v nebezpečenstve,“ rýchlo reagoval Quno, ktorý si ctil povinnosť vojaka.
„Obávam sa že je už neskoro. Kým som to z Weranstexa vylúskal, bolo už neskoro sa vracať.“
Po zistení, že už sa nemajú kam vrátiť, sa rozhodol Goranesto kontaktovať ostatné dve prieskumné lode. Nečakal, že by sa mu ozvali. Neboli totiž v spojení a to už vonkoncom nebol dobrý nápad.
Hlavná loď sa zatiaľ pomaly plazila smerom ku Mytorianu. Fanovari dostali príkaz nevychádzať, čo zasa len sťažilo život každého z nich.
„Obávam sa priateľu, že sme skončili.“
„Nemusíme sa myslím obávať.“
„Zavolajte mi sem prosím Karnostaxona.“
Tomu netrvalo dlho kým sa dostavil ku zničenému vládcovi.
„Čo si želáte pane?“
„Prečo si mi o tomto nepovedal?“
„Myslím, že toto som nemohol predpovedať. Už lem kvôli tomu, že to bolo málo pravdepodobne.“
„To znie, ako keby si sa snažil ma oklamať.“
Toto obvinenie vytvorilo dusivý plášť ticha. Karnostaxon stál ako kamenná socha. Vládca rozmýšľal a absolútne nevedel čo má robiť. V tej chvíli mu niečo napadlo.
„Karnostaxon, ty si vedel kde sme. Ty si nás sem zaviedol.“
„Nehodlám vám nič povedať na takéto urážlivé slová.“
V tom momente sa Karnostaxon otočil na päte a chystal sa odísť.
„Torntharos, stráž.“
„Zastavte ho!“
Stráž okamžite zadržala odchádzajúceho a nahnevaného veštca. Proti dobre cvičeným vojakom nemal šancu. Metajúceho sa Karnostaxona hodili pred nohy vladára.
„Trápi ma len jedna vec. Prečo si to spravil, lebo inej otázky po tvojej obrane nenachádzam.“
„Pre dobro národa, Danex.“
V sále znovu nastalo ticho. Vládca dlho nepočul svoje meno.
„Pre dobro národa. Si si vedomí, že teraz si celý národ uvrhol do možného otroctva? Toto tvoje rozhodnutie môže skoncovať s celou rasou naveky.“
Karnostaxon teraz nevedel čo si myslieť. Vládca sa ho nikdy nepýtal závažné otázky, ale žiadna sa tak netýkala jeho osoby. Kľačal tam z otvorenými ústami neschopný hovoriť. Tento fakt zabudol zahrnúť do svojich plánov. Vládca nemusel počuť Karnostaxonovo priznanie. Už len pohľad na toho úbožiaka mu prezradil, že zradil.
„Odveďte ho na väzenskú loď. Pre istotu ho dajte do oddelenej miestnosti, aby sa nestretával s väzňami.“
Zatiaľ čo Karnostaxon skončil vo väzenskej lodi, o asi 200 tisíc kilometrov ďalej sa Goranesto skontaktoval s oboma skupinami.
„Montil, bratia Romidiovci, som rád že sa mi vás podarilo skontaktovať.“
„Čo chceš? Prečo nás kontaktuješ,“ spýtal sa nahnevane Montil. Bolo vidieť, že sa k nemu ešte nedostala správa o Goranestovom zbavení viny.
„Mám dôvod sa domnievať, že vládca môže mať problémy.“
„Prečo máš tú mienku,“ spýtal sa tentokrát Soran Romdini.
„Na svojej palube mám censaroxa, ktorý dobre pozná túto oblasť. Dosť neskoro spomenul, že naša hlavná loď miery priamo do sektora G4PT98 – 97.“
„Chceš mi povedať, že celá naša rasa je v ohrození,“ oduševnene sa neveriacky spýtal Hason Romdini.
„Obávam sa, že ich už chytili. Navrhujem, aby sme sa spojili do jednej skupiny. Bude to istejšie pre všetkých.“
Chvíľka ticha len udržala napätie.
„Bratia Romdiniovci sa ku vám pripoja.“
„A čo ty Eranostras Montil?“
Dlhé montilovo váhanie bolo znakom, že zvažuje návrh.
„Montil, nemáš sa čoho báť. Goranesta zbavili viny ešte pred našim odchodom,“ upozornil Hason Eranostrasa.
„Dobre, ale nech to bude rýchle. Odporúčam ísť najkratšou možnou cestou ku sebe.“
„Súhlasím. Ďalší kontakt nadviažeme o 12 hodín.“
Goranesto vypol reproduktor a pobral sa do svojej kajuty. Zatiaľ sa velenia ujal Fanagon. Harosan za ten čas, ktorý jeho otec a zároveň veliteľ nadväzoval spojenie, skontroloval zásoby. Goranesta teda čakal na posteli blok, ktorý určoval presne všetky potraviny.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár