Mám rodičov, ktorý ma majú radi, snažia sa mi dať všetko, no nikdy v živote som od nich nepočula slovko uznania. Nikdy v živote ma za nič nepochválili. Mám brata aj sestru a vždy boli oni tými dobrými, zatiaľ čo ja som všetko robila zle. Kde som robila chybu?
Bola som poslušná dcéra, spravila som všetko bez otázok a odvrávania kým oni dvaja sa hádali a večne naťahovali. Tak prečo ja nie? Prečo ma nepochválili keď som doniesla vysvedčenie s vyznamenaním? Prečo mi nepovedali dobrá práca, keď som domov doniesla ceny za prvé miesta v súťažiach?Nikdy im nič nebolo dobré, a teraz je neskoro nad tým premýšľať. Nechcela som vychvaľovanie, len slovko uznania, pocit, že im záleži na tom, že som niečo dokázala... A ja som sa trápila pre výčitky, že som neschopná presne tak, ako to oni tvrdia....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár