Začínam mať pocit, že isté veci v živote sa nikdy nemenia. Napríklad postoje istých ľudí. Tak strašne sa občas snažíme tváriť že sa nás to netýka, až úplne zabúdame nato, že aj my sme len ľudia. Tak ako ja. Tak strašne sa snažím nemyslieť na minulosť, až zabúdam, že len vďaka nej je zajtrajšok. Keď si spomeniem nato malé dievčatko ktoré vždy utekalo pred bratom a sestrou, ktoré sa skrívalo pred zrakom rodičov keď súrodenci niečo vyviedli lebo vedelo, že "odmenu" dostane aj tak len ono. To malé dievčatko ktoré plakalo u babky na starej válende lebo dalo posledný kúsok čokolády ktorú si nechalo rodičom, a aj tak ju zjedli brat a sestra a to mohla byť rada keď ju neurážali... A čo jej babka? " Všetci traja ste rovnakí."
Milujem svoju rodinu nadovšetko a za nič na svete by som ju nedala no bolí, doráža ma keď vidím ako sa ku mne správajú aj po toľkých rokoch. Brat ma buzeruje, sestra sa do mňa naváža a to ešte môžem byť rada, ked mi nenadávajú....A potom že prečo sa tak teším na inťák. Veš to je vlasne jediné miesto, kde mi nikto neskáče do reči, neporovnáva so súrodencami ktorí takmer prepadajú, nehovorí že som sprostá len preto, že som neupratala jeho izbu...
A aj tak ich milujem...Len sa bojím dňa keď si naši uvedomia, že som miesto detstva mala výchovný tábor plný úloh a namiesto srandy som musela makať...
A teraz sedím v internetke na internáte, predomnou v balíčku Bebe dobré ráno, vedľa vychovávateľka ktorá skôr pripomína hlodavca než homo sapiens, a hlava plná myšlienok a očakávaní. Načo? Nato, čo mi zajtrajší deň pripravý, či mi ešte vydrží mobil s takou slabou baterkou, či sa mi ozve môj frajer, ktorý je vážne stresmen a či sa zajtra na plaveckom nestane niečo, čo ma zasa privedie na myšlienku: Či má to čo tu na svete robím zmysel väčší ako len ten, že zajtra treba ísť do školy a doma ma čaká neuprataná izba...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
bisexual
12. 10.októbra 2009 22:53
sranda
Napíš svoj komentár