Dážď mi máčal strapaté vlasy. Stála som uprostred prázdnej ulice. Sama, nechcená, odhodená.. Blikanie puličnej lampy utieralo moje slzy, miešajúce sa s kvapkami. Poodhalená v tme nostalgie. Zaseknutá v prázdnote slov. Svet sa vraj zbláznil. Všetko je naopak. Zastal si, zadíval si sa do mojich očí. Prosili ťa o pomoc. Ach môj neznámy. Nikdy som neverila na zázraky. Nenávidela som rozprávky a predsa som ti uverila keď si vravel, že všetko- všetučko bude fajn. To som ťa ani nepoznala. Rozprestrel si nadomňa purpurový dáždnik. Zachránil si ma pred dažďom, zobral z reality. Nikdy som nedúfala, že svojho princa stretnem takto. Snívanie som nechávala bláznom.
, , Ja niesom kurva... " šepla som do tmy a zahľadela som sa na teba.
Rozosmial si sa. Tak šialene a nekontrolovateľne.
, , Takže si myslíš, že som ti požičal dáždnik za sex? "
, , Neviem! Dnes sú všetci divní! "
Kráčali sme po prázdnom meste. Moje opätky klopkali do tmy. Cítila som jeho dych.
Z vrecka vytiahol cigarety.
, , Fajčíš? "
Vybrala som z krabičky cigaretu. Naše dymy sa splietali v jeden. Hrali neviditeľný koncert. Zrazu zastal. Zadíval sa do mojich čiernych očí. Potiahla som z cigarety a vdýchla mu dym do tváre.
, , Za ten dáždnik! ! ! "

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár