Chrobáčik...

Peter...

Mal som strašnú chuť sa opiť.
Viem, zamilovala sa. Neboli sme si súdení bla, bla, bla. Možno mi nechcela ublížiť. Chcela byť šťastná a ja ju predsa nebudem oberať o to aby pocítila radosť. Áno, bola moje všetko. Teraz sa to snažím dať preč z gebule. Fakt som si nemyslel, že mi niekedy niaka zamotá celý svet tak ako ona. Vyzerala ako všetky tie blonďavé pipky, ktoré su každý piatok v inom bare, ale niečo v jej očiach ma nútilo vedieť, že je až príliš inteligentná. Jej neovládateľný smiech, medzierka medzi zubami a vlnité vlasy ma odpútavali od reality. Miloval som tie rána keď sa budila vedľa mňa nenamaľovaná, plachá a zraniteľná. Keď spievala ABBu a hýbala bokmi a seba mala iba moju bielu košeľu. Nebolo to dokonalé. Keď ste fakt zamilovaný, neznamená to dokonalosť. To iba v básničkách a tých sračkách, čo dávajú v telke tak ukazujú. Proste som bol do Slečny buchnutý až po uši. Nešlo to niak ovplyvniť, dialo sa to či som to chcel alebo nie. Hrabalo mi z nej... V noci, ráno, večer... Kvôli nej som zo seba robil kokota. A riadneho!!! Vravievala mi chrobáčik...Nemohol som ani dýchať keď som videl tú jej postavičku v obtiahnutých handrách a vystrihmi ktoré šli až po žalúdok. Bola ten najväčší blázon aké ho som poznal. Ale bola MôJ blázon... BOLA!!! Zdvihol som mobil a vytočil ju...

,, Slečna... " šepol som do telefńu a zacítil jej blízkosť.
,, Kurva, Peter. My dvaja už... Skončili sme!"

Trepla som slúchadlo a zapravila si vlasy. Naletel a teraz je zbláznený. Na tvári som mala úškrn. Nepatrný... Ale hovoril o všetkom, o všetkom za čo ten chudák stál. Za nič a ešte o veľa menej... Použiť a vyhodiť. To je jediné na čo mohol byť. A že láska!!! Možno tak vo sne...
,,CHROBÁČIK!!!"

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu