Návod na SMRŤ neexistuje...

Zastala na kraji chodníka a zhlboka sa nadýchla. Z kabelky vytiahla cigarety a zapálila si si. Dym sa lenivo vlnil k nebu. Zomiera... Každým jedným dňom je bližšie koncu. Každá sekunda je krôčikom ku smrti. Každý okamih, chvíľa... Strácala sa v dave ľudí. Oni budú žiť, budú na tomto skurvenom svete, budú môcť milovať, byť milovaní. Chcela tak veľa? Chcela iba žiť. Koľko bolesti môže byť v jedinom slove. Ako veľmi bolí keď vám povedia, že umierate. Keď celú vašu budúcnosť, všetky vaše sny prekryje hmla smrti. Je to akoby ste len čakali. čakali na okamih keď zavriete oči a už nikdy viac ich neotvoríte. Dofajčila cigaretu, jemne ju pustila z ruky a zahasla opätkom. Všetci sa niekam ponáhľali, naháňali sa za životom ale práve zhonom im pretekal pomedzi prsty.Každý si myslí, že ak by im oznámili vlastnúdátum vlastnej smrti, začali by robiť veci, ktoré nikdy predtým nestihli. Ona však vedela, že to tak nieje... Ani teraz neskočí bungee - jumping, ani teraz nenastúpi do lietadla, ani teraz teraz neoblíže zamrznuté zábradlie. Ak vám ostávajú posledné mesiace života chcete žiť. Neprekonávate svoj strach len preto, že zubatá už má na zozname.Život nieje o tom ako šialené boli vaše veci. Život je o veciach, ktoré nás robia šťastnými. Nastúpila do autobusu, vybrala si z vrecka telefón a vytočila rychlu voľbu na jednotke.
- Marek?
- Kristína. Dnes nemôžem. Vieš ako škola, robota...
- Marek, už len dva... Dnes mi to povedali. Už len dva...
Zložila telefón a po lícach sa jej kotúľali slzy. Vždy chcela spoznať pravú lásku.
Chcela jesť rukami...
Rozprávať svojim deťom rozprávky...
Mať krásnu, veľkú svadbu...
Chcela byť doktorka...
Robiť v cukrárni...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu