Ešte si letmo pamätám, čo som na živote milovala. Tie chvíle, keď záležalo len na čare okamihu. Tie chvíle, keď sme naháňali svátojánske mušky. Tie chvíle, keď nostalgia opantávala naše zmysly. Je ťažké odchádzať... Len zaspať, zatvoriť oči a už nikdy, nikdy viac ich neotvoriť.

Tak rada by som opäť utiekla. Ale... Pred čím vlastne utekám? Pred rakovinou? A na čo? Ona chytila mňa. Akoby vo mne sfúkla všetky púpavy. akoby im zobrala všetko a oni ostali sfúknuté. A nikto, nikto viac nevráti spúť tie biele padáčiky, čo odleteli do neznáma.

Tváriť sa, že sa nič nestalo? Áno, dokážem to! Vonku... Vnútri ma už uložili do lacnej truhly. Čas beží, prúdi okolo a nepozastavuje sa nad niečim ako je smrť. Snažíme sa o nej nehovoriť, ignorujeme ju. Až kým sa jej nedotkneme a nestane sa našou súčasťou.

Cítim ju...
...hoci nechcem...
...je vo mne...
...hlboko v mojom srdci!!!

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
misicka606  25. 11. 2010 19:52
:´( :´(
2 
fotka
ardonaiel  25. 11. 2010 22:59
to snáď nie
Napíš svoj komentár