Obloha sa sfarbovala do červena, sledovala ako slnko mizne za obzorom, ako ešte chvatne ponúka posledné lúče uponáhľanému mestu a napokom sa stratí za obzorom. Z kabelky vytiahla zrkadielko a posledný krát skontrolovala bezchybne nalíčenú tvár, ktorú lemovali neposlušné kudrliny. Bola dokonalá ako každý piatok keď pred klubom zahadzovala masku nevinného dievčaťa a vstupovala ako sebavedomá žena na love. Na predmestí mesta nasadla na autobus, zo zásady si neskoro večer neštikla lístok a sadla si ku oknu takmer na koniec autobusu. Pomaly sledovala ako za sebou necháva rady rovnakých domov, záhradky s tujkami, presne za rovnanými do radu a navonok šťastnými rodinkami, ktoré svoju špinu skrývali za bielymi fasádami. Viezla sa do mesta kde nikomu nezáležalo, že jej dom dostali sociálne slabšie rodiny ak vyzerala dobre. A ona vedela vyzerat dobre. Vedela sa usmievat aj ked vnútri zomierala, vedela sa tváriť šťastne nech by sa dialo čokoľvek. Z vedľajšieho sedadla zobrala kabelku a prehodila si ju cez plece. Ladne vykročila k dverám a po špičkách vystúpila. Vždy o zastávku pred klubom, aby si zavolala taxík. Do 10 minút sú predsa za euro. Vytočila číslo a koketne do mobilu nadiktovala adresu. Bude čakať len chvíľu, stoja len kúsok odtiaľto. Predsa len ako vždy.
,,Dnes ste rýchly!" usmiala sa keď nastupovala do čierneho fordu.
,,Kam to bude, slečna?"
,,Moyzesova46 - klub Dance!" usmiala sa a pretrela pery malinovým leskom. Nevedela či sa jej to zdalo ale videla na jeho tvári úškrn. Prehodila vlasy a sama sa v duchu zasmiala, že pozerá veľa krimináliek. Pamätá si, že mu povedala, že odbočil zle... ,,Moyzesova je na druhej strane!"

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár