Spomienka na časy keď mohli lietať, bolí.
Saténové spomienky si uložila do hrobu,
spomienky, keď si chcela len slobodu.
Ukryla si ich v starých rozprávkach,
Žiješ v lacných snoch, čo nepoznajú strach.
Láska je pre teba len klavír na bolesť.
A predsa s každým bozkom sa ňou necháš zviesť.
Tam niekde v krajine bielych, zvädnutých ruží,
Ty - to malé dievčatko bezhlavo po živote túži.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
3. 2.febuára 2010 21:55
veľmi pekné, veľmi
Napíš svoj komentár