..Brloh, všetci tomu miestu tak hovorili a výstižnejší názov snáď ani dostať nemohol.
Bol to neveľký jednoizbový byt, v tej najotrasnejšiej časti už i tak otrasného mesta. Každý, komu by sa dostala príležitosť by sa čo najrýchlejšie odsťahoval, pokiaľ nebol v tom tak hlboko, že už podpísal rezignáciu zo životom, vzdal sa, a už len proste prežíval, nečakajúc na nič. Ľudia žijúci na tomto mieste už len dúfali, že smrť bude milosrdnejšia ako ich život.
V Brlohu prežíval Adam, ostatní ľudia prichádzali a odchádzali, dvere boli poväčšinou pre každého otvorené, hlavne od minulého mesiaca, keď sa ich nejaký feťák snažil vyraziť hasiacim prístrojom.
Adam kupoval a predával všetko čo sa dalo a vynášalo- hlavne to ilegálne. Z toho žil a dokázal platiť prenájom. A ani sa nemusel príliš namáhať. Všetko mu nosili priamo do Brlohu aby za to mohli dostať svoju dávku. Adamovi bolo jedno kto tu prespí, hlavne ak mal z toho nejaký úžitok, preto to mali ženy jednoduchšie, lebo tie mohli zaplatiť sexom, teda ak aspoň trochu dobre vyzerali.
A ako som sa tam dostala ja?...Taktiež neviem. Bola som na mól, zrejme ma tam dotiahli moji skvelí kamaráti, ktorí majú tiež malú zásluhu na mojom spackanom živote, no na prvom mieste je to hlavne moja hlúposť.
Prebudila som sa v kúpeľni, teda ak sa to miesto zo špinavým záchodom, umývadlom a vaňou, v ktorej z neznámych príčin bola zaschnutá krv dala nazvať kúpeľňou. Zrejme som tam nebola príliš dlho, lebo som ešte stále nestihla vytriezveť, videla som rozmazane, všetko sa so mnou mi točilo a napínalo ma na zvracanie. Ešte šťastie, že ten záchod bol tak blízko. Umyla som si ruky a nazrela do zrkadla. Odraz bol príšerný ale bolo mi to jedno. Vlasy som mala rozstrapatené a tvár ušpinenú od rozmazaných líčidiel. Opláchla som sa a vyšla z kúpeľne.
Na celý byt vrieskala otrasná hudba, všade bol cítieť dym s cigariet a marihuanový sladkastý zápach. Prešla som do kuchyne. Sedel tam jeden z mojich priateľov, ostatných som nepoznala. V kuchyni nebol stôl a len jedna stolička, na ktorej aj tak nik nesedel, asi preto, lebo mala len tri nohy. Jediný človek, ktorého som tu poznala bol mimo. Hlavu mal opretú o stenu a keby nemal pootvorené oči myslela by som si, že spí. Bol tam ešte dlhovlasý chlap s dievčaťom, sedeli na prepravkách od piva a bozkávali sa. Jediný, kto si ma v tej chvíli všimol bol chalan s vyholenou hlavou a s piercingami v brade a obočí. Bol to Adam, no v tej chvíli ma najmenej zaujímalo ako sa ten človek volá. Uškrnul sa a podal mi prvú fľašu lacnej vodky, ktorá mu padla pod ruku. Už len pri pohľade na to ma naplo na zvracanie tak som záporne pokrútila hlavou s rukou priloženou na ústach. Adam mi podal nejakú tabletku so slovami, že mi to pomôže a bude mi lepšie. Vtedy som ani len nerozmýšľala čo to môže byť, vzala som si to a dúfala, že neklamal.
Neklamal. Spočiatku som bola nervózna, nevedela som kde sa nachádzam, čo sú to za ľudia a ako sa odtiaľto dostanem, no po chvíľke som sa ukľudnila, bola som úplne pokojná a trochu ospalá. Adam to na mne videl vzal ma za ruku a ťahal ma do spálne. Vôbec som neprotestovala akoby som úplne stratila vlastnú vôľu. Omámená som nenamietala a len matne vnímala, ako ma postrčil do postele, nadvihol sukňu a strhol mi spodné prádlo. Nemal potrebu sa kochať nad mojím telom tak som sa cítila aspoň menej ponížene, vlastne mi na tom ani nezáležalo. Nechcela som mať s ním sex ale bolo mi to úplne jedno čo sa so mnou deje, v tej chvíli by mi mohli držať zbraň pri hlave a ja by som ostala ľahostajná voči všetkému...Takto som prvý krát pocítila účinky barbiturátov a žiaľ ani nie posledný...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár