Nočná obloha a šum prílivových vĺn. Len ty a ja tancujeme na mäkkom piesku. Nepotrebujeme hudbu lebo z naších šťastných duší vychádzajú tie najkrajšie melódie. Splynuli sme s vetrom, ktorý vedie naše kroky, spoločné kroky za šťastím.
Sú to chvíle kedy pre nás neplatia žiadne zákony, môžme lietať a sme slobodní.

Narastli nám krídla aby sme mohli odletieť pred realitou, dávame zbohom krutému svetu...

...avšak...naše duše zrazu oťaželi, začali sme znovu klesať k zemi najprv pomaly pozvoľna a následne nás čakal krutý pád. Ležíme na tvrdej zemi násilne vtiahnutý do krutej reality. Trhajú nám naše krídla a nevrátia nám ich dokým nezoženieš prachy na ďaľšiu dávku....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár