Stále viac klávesov a trúbiek, pomaly vymierajú bubny a gitary.
Zvuk s nádychom ozónu po výdatnom pršaní.
Vnesie sa do hlavy a jeho dobrá chuť mi nadlahčuje kroky.
Napriek tomu že molódia nemusí byť veselá. Divokosť skrotla, logika preteká. Som malá pinbalová loptička, lietam hracím polom a význam stále uniká.
Ruky vo vreckách kabáta, nahmatať v ňom poslednú úprimnosť, poslednú spomienku na niekdajšiu nekonečnosť.
Ktorá rovnako dobre poslúži ako väzenie, nekonečne prikázaní smer do ľava v obrovskom meste.
Nijak som sa nezmenil, len si zrazu uvedomujem príliš vela svojich slabostí. Vedel som úprimnosť naozaj oceniť a precenil som svoju schopnosť nadhladu po odvahe zoskočiť.
Vymenil som rozum za píšťaly, sú teraz moje nové in a vyzerá že sa znášajú aj s gitarami. Idú mi do cesty a pripísali trochu zmierenia k môjmu účtu na ktorý si už tak zriedkavo zažartujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
27. 4.apríla 2014 17:15
vkuse žartuješ bejbe, len si to často ani neuvedomuješ
Napíš svoj komentár