Spomienky bolia bolia a stale len bolia...

myslim ze ten nadpis hovori sam za seba..spomienky dokazu byt krasne a vzrusujuce no samozrejme aj smutne a deprimujuce.. povem vam pravdivy pribeh z mojho leta 2007.. s mojou naj kamoskou Zuzu sme sa vybrali do jedneho nemenovaneho tabora.. stretli sme tam super ludi.. chalanov a jednu babu pri ktorych sme od zaciatku citili vlemi zaujmave puto.. medzi mnou a jednym chalanom sa to zacalo zaujmavo vyvijat a na konci tabora ked nam veduci povedali: CHODTE SA POBALIT! moje slzy tiekli potokom.. bolo to divne ze som si dokazala jedneho chalana tak straasne oblubit ze by som dokazala aj vrazdit len aby sme boli spolu.. rozlucka bola tazska a obidvaja sme plakali.. poznate tie sluby: NIKDY NA TEBA NEZABUDNEM! VZDY BUDES V MOJOM SRDCI CISLO JEDNA! ?? tak taketo vety som pocuvala cele dni.. najhorsie na tom celom bolo ze ten chlapec byval 50km od Bratislavy a kedze sme mali len 15 bolo nemozne sa stretavat kazdy tyzden.. mozno sa pytate preco bol akurat tento chlapec taky dolezity pre mna.. a odpoved je jednoducha.. vytiahol ma z mojho dosnivaneho zivota( to nechcem dalej rozsirovat).. na konci leta sa nas sen skoncil.. on mal povinnosti a ja tes... nevideil sme sa cele mesiace.. a pomaly som zacala zabudat kto to je.. cez tento cas som bola v hroznom stave.. stale som snivala s otvorenymi ocami.. spominala som na vsetky dotyky a pocity ktore som pri nom citila.. vsade kde som sa pozrela som ho videla a citila.. po par mesiacoch sme sa pohadali a kazdy si siel svojou cestou.. on si nasiel inu a ja som zase spadla do tej priepasti z ktorej mi tento moj krasavec pomohol von.. zacinala som sa pytat debilne otazky napr.: PRECO JA? CO SOM KOMU UROBILA? NIE SOM ZLA A NEZASLUZIM SI TO!... bolo to tazke obdobie.. a tie SPOMIENKY ma zo dna na den zabijali viacej a viacej.. kazde rano som sa zobudila a dufala som ze bude lezat pri mne.. no nikdy tam nebol.. kazde bozie rano som plakala.. prestala som mat chut chodit von a moj outfit mi bol jedno.. po niekolkych tyzdnoch sme si opat zacali pisat a vsetka ta bolest sa len stupnovala.. potom som si pomyslela ze sa toho musim zbavit.. zbavit vsetkeho toho trapenia smutku bolesti a hlavne spomienok..napisala som kroniku nasho leta.. trvalo mi to dlho no zrazu som mala opat zmysel zivota.. stale dokola som si to citala a este aj citam..ked som to docitala citila som sa volna.. bola som bez smutku a rano som ani slzu nepreplakala.. bola som novy clovek a ked si zuzu moju kroniku precitala tak som sa citila este lepsie.. tymto pribehom vam chcem len povedat to co mi tento chalan vzdy vravel dokola a dokola stale aj vravi: NEZABUDNI ALE ZMIER SA S TYM! to je dolezite.. i ked to je tazske kazdy to zvladne.. ja mu zo srdca dakujem ze ma toho tolko vela naucil a ze som aj vdaka nemu uplne iny clovek...

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu