Sedím a plačem. Vlhké slzy mi stekajú po líci. Dívam sa von oknom kde to nevyzerá o nič krajšie ako v mojom vnútri. Prší. Dážď na špinavej parapete vyklepkáva smutnú, ospalú melódiu. Premýšľam. Ak by som bola iná, čo by mohlo byť v mojom živote iné? Ak Boh naozaj je, prečo ma necháva trpieť? Lebo vesmír. raz mi niekto povedal. No jasné, vesmír. Vesmír predsa nemôže za to, aký sme.
Zmenši