a bolí to všade.
Tma ako vo vreci,
ísť neviem kade.
Bolesť v duši,
závažia na hrudi,
parazitické vši
na telá dnešných ľudí.
Slúchadlá do uší
vašu bolesť zatienia.
Nikto z vás však netuší,
že ste ako z kameňa.
Nikto z vás nič necíti,
nikoho nič nebolí.
Asi som tu jediná,
komu život nejde po vôli.
Cez ružové okuliare
všetci sa na svet dívate.
Asi som tu jediná
čo sa diví, že to skúšate.
Až keď okuliare dole dáš
a vynoríš sa z tmy,
až potom spoznáš čím si sa stal
a čím si sa chystal byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 6.júna 2017 16:40
Už nepíš.
Napíš svoj komentár