Zrazil ma až na kolená.
Bolelo to, trápila som sa a môj život sa zmenil.Hlavne ja som sa zmenila. Prestalo mi na sebe záležať, pretože som si myslela, že môj život bez neho nemá zmysel, nemá cenu.
Hľadala som útechu.
Hľadala som niekoho, kto by ma z toho dostal.
Niekoho pri kom by som zabudla.
A tak sa často stávalo, že som sa budila v cudzej posteli.
Bolo mi to jedno.
A tak išiel deň za dňom, týždeň za týždňom....
A potom prišiel on, ten vďaka ktorému som zabudla na minulosť a začala sa viac zaoberať prítomnosťou a budúcnosťou. Niekto, komu som sa mohla vyrozprávať a pochopil ma. A môj život sa opať vrátil do normálu.
Som šťastná, že ho mám, pretože len vďaka nemu som sa postavila a kráčam ďalej a začala som sa usmievať.
Chcela by som opäť stretnúť človeka, ktorému som venovala dva roky svojho života.
Usmiať sa naňho, tentokrát už bez toho, aby sa mi hrnuli slzy do očí.
A povedať si, že mal aspoň raz pravdu keď vravel, že bez neho mi bude lepšie....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár