Spím.
Zazvoní telefon.
Prebral ma.
To nemôže byť on.
Bol to on.
Po dvoch mesiacoch som znovu počula ten hlas.
Čakala by som,že mi povie úplne niečo iné.
Čakala som,že mi povie,že ma chce vidieť.
Ale nestalo sa tak.
Náš nezmyselný hovor trval len jednu minútu,
ale aj za tú minútu mi dokázal povedať niečo,
čo mi ublížilo.
Na mojom mieste by sa asi na to každý vykašlal,ale ja
ja to proste nedokážem...
Povedala som si,že horšie to už nebude.
Tak som ho vytočila spätne.To číslo...
A tak sme sa rozprávali...
A zas som bola tá najhoršia,čo všetko pokazila.
Možno áno...
A možno som si vďaka tomu telefonátu uvedomila,že toto celé nemá zmysel.
Že ten človek si ma vôbec neváži,keď mi bol schopný povedať to,čo povedal.
Ale bolo to milé,počuť ten hlas☻

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár