Rozbehnúť sa za tebou.
Niekedy mám chuť objať ťa.
Objať ťa a už ťa nikdy nepustiť.
Niekedy mi tak strašne chýbaš.
Chýbaš tak ako ešte nikto.
Niekedy je to proste ťažké.
Je ťažké zmieriť sa s tým,že som ťa nechala odísť.
Niekedy je to zas celé inak.
Niekedy je mi z teba zle.
Keď si spomeniem na to,ako si sa ku mne správal.
Keď som ti vravela o svojich problémoch a bola som zúfalá,naozaj.
Čakala som,že ma pochopíš,že ma podporíš.
A ty si sa len smial.
Zatiaľ,čo ja som sa trápila.
Ty si už niekde úplne inde.
Ďaleko preč.
Ale niekedy to proste na mňa dolahne,
pretože aj napriek tomu všetkému,boli tu aj pekné chvíle.
Nehnevám sa.
Nebudem sa hnevať.
Nedokážem sa hnevať.
Aj napriek tomu všetkému,neželám ti nič zlé.
Nikdy nepochopím,ako som dokázala rok svojho života stráviť s človekom ako si ty.
Ale získal si si ma...
Ale asi len tvojím vzhľadom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár