Stále ťa mám pred očami,
v ušiach mi znejú všetky tvoje slová,
myslím na to,čo asi teraz robíš.

Pomaly si zvykám na tie dni,keď tu niesi,
keď o tebe nič neviem.
Nemám inú možnosť.
Len si zvyknúť.
Pretože takýchto dní bude ešte veľa.

Keď zaspávam, prajem si, aby som sa zobudila a bol už august.
A aby si tu už bol. Chýbaš a vôbec netušíš, že chýbaš mi viac,než
sa dá.
Každý večer hľadím na oblohu s nádejou, že uvidím tú najžiarivejšiu hviezdu.
Možno aj ty ju niekde hľadáš.
Dva dni sa neobjavila.
Dúfam,že zajtra ju opäť uvidím.
A dodá mi aspoň malú nádej.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár