Všetko už bolo v poriadku, bola som v poriadku.
No po tom, čo si sa odmlčal môj zdravotný stav sa zhoršil.
Nevieš, netušíš...
Keď som dnes išla domov z nemocnice, spomenula som si na to, ako si sa o mňa vtedy bál, ako si ma chodil navštevovať.
Ako si mi robil spoločnosť na každom vyšetrení.
A dnes keď som kráčala sama domov z rehabilitácie, spomenula som si na teba.
Nie s hnevom.
Svojím spôsobom, som bola rada, že o tom nevieš.
Nechcela by som, aby si mal kvôli tomu výčitky.
Aby si sa cítil zodpovedný za to ako sa cítim.
Nechcela by som, aby si bol so mnou len kvôli tomu, že si mi ublížil, aj keď nechcene.
Nečudujem sa, že si na mňa dokázal zabudnúť, no ja to nedokážem, pretože je niečo čo mi ťa pripomína, si so mnou celé dni a ja to neovplyvním.
Snažím sa na to nemyslieť.
Snažím sa zabudnúť na ten večer, na ten úraz.
Verím tomu, že raz príde deň kedy sa toto všetko skončí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár