Bol to posledný večer, ktorý som trávila v tom byte. A ani jeden z nás netušil, že to bude náš posledný spoločný večer a že ráno sa už vedľa seba nezobudíme.
Zaželali sme si dobrú noc a potom to prišlo.
Otočila som sa na druhú stranu a chytil ma záchvat plaču.
Nechapal, čo sa deje, pamätám si , ako som sa naňho nedokázala ani pozrieť a on sa to snažil zo mňa dostať, láska hovor so mnou, čo sa deje...
Bum hotová explózia všetkého, čo sa tam hromadilo už dlhší čas a čo som stále pred sebou tlačila.
Nebola som šťastná a prišiel ten čas priznať si to sama pred sebou aj pred ním.
A tak som ešte v ten večer skončila na internáte so statusom slobodná.
Potom prišlo zle obdobie.
Chcela som len jedno, za každu cenu.
Byť šťastná.
Expresne rýchlo.
Čo ma priviedlo do nesprávnych náručí, ale možno som potrebovala, aby to zašlo až tam, aby som mohla začať od úplného začiatku.
Obrátiť list a začať písať novú kapitolu.
Prešiel takmer rok. A čo sa zmenilo?
So svojho života som vyškrtla troch ľudí, z ktorých každý má niečo naučil.
Ten prvý, že byť s niekým, len preto, lebo ťa má rád a je na teba dobrý nestačí.
Ten druhý, ma naučil vážiť si samu seba. Bol a nebol v mojom živote veľmi dlho. Prvá pusa, prvé rande, prvá láska. Aj napriek tomu, že ja som mala iného a on inú, občas sme sa nie náhodou ocitli spolu. Trvalo to veľmi dlho, ale som šťastná, že definitívne nepatrí do môjho života a už o ňom nič neviem.
Ten tretí, že nikdy nemám robiť nič, čo by som mohla neskôr ľutovať.
A tak som zostala sama . Úplne.
Vzdala som to a prestala tlačiť na pílu.
Zbavila som sa toho, za každú cenu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár