Neznášam to tu, pretože nič nie je tak ako som si vysnívala.
A najradšej by som bola úplne niekde inde.
Najradšej by som si pobalila všetky veci a utiekla preč, nie domov, ale kamsi za hranice.
Mám pocit, že táto škola mi viac berie ako dáva.
Oberá ma o energiu.
A tak tu sedím v intrákovej izbe a rozmýšlam nad tým, čo so mnou bude ďalej.
Vykašlem sa na školu a doma ma budú mať za chuderu, ktorá nezvládne VŠ a to chce študovať na ešte ťažšej škole...
A ja im stále budem prízvukovať, že je rozdiel študovať niečo,čo človek študovať chce a čo ho baví a niečo, čo ho absolútne nezaújma.
Blog
8 komentov k blogu
1
strangechristine
9. 12.decembra 2013 11:04
A čo vlastne študuješ?? Ja neviem nemali by ťa odcudzovať za to že vieš že už túto cestu chceš zanechať a ísť dakam inam. Ja sama poriadne neviem kam ísť a či svoje rozhodnutie nezmením hned ako sa definitívne rozhodnem.
2
myslím že to úplne vystihlo moje súčastné pocity! ...tiež som sa nad tým dost trápila lebo "naša milovaná super-inteligentná dcéra proste nechala výšku!!!!!" tiež som si časom uvedomila že tá škola nie je pre mňa a nikdy by som sa nechcela venovať tomu, čo tu študujem...ale moja budúcnosť je moja vec...ja ju budem žiť nie moja rodina...takže kašli na predsudky a skús si život nasmerovať takým smerom akým chceš ty...ale z vlastnej skúsenosti radím, že si radšej 3 krát premysli na akú školu, aký obor chceš ísť...popýtaj sa ľudí čo tam chodia/chodili...aké sú tam predmety, aký profesori, akým spôsobom sú robené skúšky...veľa šťastia..nech nájdeš to, čo ťa bude baviť a tešiť ...inak viem že je to odomňa trochu sebecké ale som rada že som si tento tvoj blog prečítala lebo aspoň viem že nie som sama, kto má takéto pocity...
3
ahoj, ja som si školu zas musela doma vybojovať a keď som na ňu nastúpila, prvé 2 týždne som každý deň zvažovala, či odísť...je nesmierne ťažká no práve preto, že som si za ňou tak stála, mi to hrdosť proste nedovolila a tak som vydržala... na jednej strane som rada, no pravda je že ju často neznášam, všetky zbytočné veci čo sa musíme učiť ... ide mi to hore krkom ... vravím si však, že toto je len jedno mrzké obdobie, ktorým si musím prejsť k dobrej práci, lebo viem, že tieto veci sa už v práci nebudú nachádzať a bude to lepšie... proste je to len hnusná tŕnistá cesta k nej
takže skús sa na to pozrieť aj z takéhoto pohľadu, či tam na konci nie je niečo, pre čo by sa to oplatilo vydržať každopádne ťa neodhováram, je to tvoj život a myslím že ty sama najlepšie vieš, či si šťastná alebo nie držím palce
takže skús sa na to pozrieť aj z takéhoto pohľadu, či tam na konci nie je niečo, pre čo by sa to oplatilo vydržať každopádne ťa neodhováram, je to tvoj život a myslím že ty sama najlepšie vieš, či si šťastná alebo nie držím palce
4
Je tazke vseobecne posudit, ci vytrvat ci nechat ist. Vo vseobecnosti mam pocit, ze dnes ludia nezvladaju vydrzat a pri akomkolvek naznaku tazkosti utekaju, na druhej strane som zase zastanca toho ze nic nie je v zivote viac nez byt stastny. Ja uz nastastie tuto dilemu nemusim riesit, ujasnila som si to v hlave, a hoci moju skolu nemam rada pre milion veci, uz mi nezostava nic ine nez ju dobojovat. A ked sa mi to podari, bude to pre mna obrovske vitazstvo ze som prekonala samu seba a mozem sa pohnut dalej v zivote. Vela stastia zelam pri rozhodovani
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia