Miesto oddychu, pokoja, miesto plné spomienok. Detské časy, ktoré sú ukryté vo veľkých škatuliach, dávno pokrytými rovnomernou vrstvou prachu. Naša povala! Stará, ale vždy tam nájdem niečo nové, neopakovateľné, čo vo mne vyvoláva sladké spomienky.
Predo mnou sa objavia dvere poznačené časom. Pomaly ich otváram a ich vrzgot nepríjemne píli uši. Kľučka, tá už dávno neráta, koľkokrát tam prišlo to dievča, ja! Tu sa predo mnou objaví stará skriňa, z ktorej vyberám detské hračky. Ona by vedela rozprávať o tom, koľko hádok, zloby a srditosti o tie hračky bolo. Malá stolička sa vždy, každému kto tam zavíta, ponúkne na sedenie. Jej sniežiková farba ako bielu volajú deti je ešte taká čistá. Zdalo by sa, že prach padajúci zo starých trámov ju obchádza. Možno aj preto, lebo je zakrytá neveľkou plachtou. Vedľa stoličky je detský koník, pomaly sa hojdá. Vietor zo strešného okna naň fúka druhý dych. Malé, červené sedlo, hriva, na ktorej vidno, že od posledného hojdania prešlo veľa času a štyri nohy, to je on, kôň. Malá uzdička tiahnúca sa od krku, každý by si ju predstavil v drobných prštekoch detskej rúčky. Túto čarovnú atmosféru dotvára tiché štebotanie lastovičiek, ktoré tu našli svoj domov. Pri komíne, kde ich nič neruší. Drobné hlásky malých, hladných vtáčikov vždy utíšia aj tú najnepokojnejšiu dušu.
Toto miesto povoľuje každému spustiť svoju fantáziu, ktorej sa nekladú medze.Medzi starými škatuľami zistíme, že útek z reality je pre nás potrebný. Povala čarovná, ale aj varovná. Čarovná preto, lebo v nej nachádzame detskú dušu, ktorá je v každom z nás a varovná, lebo mi pripomenie, že vždy treba žiť realitou. Práve preto ju mám rada takú, aká je, stará, pipomínajúca, neobyčajná. Naša povala!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár