To čakanie zabíja. Sekundy sú minúty a minúty hodinami. Každé ráno sa zobúdzate s prianím vedeť, či na to prídu alebo nie. Aj keby tá odpoveď bola kladná a znamenala by pre vás problémy, chceli by ste ju aspoň vedieť. Len nech nemusíte trpieť to čakanie.
A tak sa cítim ja teraz.. Pozerám na hodiny ako pomaly a lenivo pretáčajú svoju ručičku a je mi zle.. Také to chvenie v žalúdku. Mám pocit, že sa zbláznim, že po tom, čo sa dozviem odpoveď skončím na psychiatrii.
Fakt, ak tento blog nedopíšem tak len preto, lebo mi preplo a už skáčem dakde z mosta.
Áno ja viem... Nemám robiť veci, keď za ne neviem ešte niesť následky.. Ale kto má VTEDY nad tým rozmýšľať? Prepáčte ale ja to neviem.
Ja sa neviem teraz sústrediť na učenie, písanie príbehu, na frajera.. na Nič .. Ani chipsy mi už nechutia.
Asi sa idem len úpenlivo modliť.. A vy sa pomodlite za mňa. Ak si toto niekto prečítal. Čo pochybujem. Ale je mi lepšie, keď som sa vypísala.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lilluska228
11. 1.januára 2010 16:55
Čo si spravila?
2
Poznám ten pocit ale už si dávam pozor aby som neurobil nejakú hlúposť. Ale hlavné je že sa ti aspoň trochu uľavilo.
3
Ja som ti hovoril, že tú mrtvolu máš zakopať poriadne, aby ju nikdy nenašli !!! Ale ty nie.. tak sa teraz strachuj
Napíš svoj komentár