Chlapec, čo sa tak rád hral s bábikami.
A ja som bola jeho prvá. Nedokonalá, neskúsená, bojazlivá a jednoduchá. Oddaná len jemu. Dôverujúca a ... handrová.
Hral sa so mnou a miloval ma, preto, že som bola jediná. Preto, že inú nemal. A tak som pochopiteľne skončila na prvom mieste.
Až kým nevyšiel z domu. Nešiel preč, a neuvidel vo výkladoch iné bábiky.
Porcelánové, nové. Krehké a jemné. Dokonalé. Iné. Nemohol ich mať, ešte nie.
Stále mal len mňa, stále miloval len mňa, no pomaly som sa v jeho očiach menila. Keď sa hral so mnou, pred sebou videl dokonalú tvár porcelánovej bábiky..
A tak sa časom moje živé oči menili na sklenné, a môj hravý úprimný úsmev na umelý. Ale páčilo sa mi to. Pretože som v jeho očiach videla lásku.
Bohužiaľ, už to bol len odraz lásky, ktorou túžil po porcelánovej bábike.
Prišiel deň, keď mal sviatok a dostal ju. Zabalenú v hodvábnom papieri, novú, sviežu.
Zobral ju do rúk a mňa odhodil do kúta.
Sedela som tam sama, neschopná slov, so sklenenými očami a hlúpim úsmevom som sa dívala ako sa hrá s ňou. Tak isto ako predtým so mnou.
Z neznámeho dôvodu, snáď akéhosi súcitu ma raz za rok vytiahol a pozrel na mňa.
Stisol ma v náručí a ja som mu na sekundu, malú stotinu sekundy uverila, že znova sa bude hrať so mnou. V jeho náručí som zabúdala na dni samoty.
No s každým ďalším odložením vyprchávala nádej.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
alanis
3. 2.febuára 2011 20:32
No ak máš ozaj 14 a ak to je podla skutocneho pribehu tak to nebola velmi pekna skusenost.. ale to ako si to napisala sa mi neskutocne paci
3
ty mas neskutocny talent na pisanie blogov. V tvojom tunajsom veku som oproti tomuto produkoval uplny odpad
Napíš svoj komentár