Ráno sa budím
vidím tvoj obraz.

Sedíš na okraji
cukrovej vaty

a priblížiť sa ti
hoc na pokraji
som -
len špičkami, dlaňami
byť tvojou blízkosťou
hoc hojdajúc nohami
nad priepasťou.

Vystieram ruky
snahou
byť tvojím anjelom
a tvojím nebom,
však iný tam sú
(a ja nie).
Ja kráčam len, vieš?
ty vzlietnuť smieš.
Ty anjelom -
ja smrťou
Oddelení hranicou,
pomyslenou, krutou
ja tu - ty tam
ty máš svojich anjelov
a ja pokus
dostať sa ku hviezdam.

Kto má viac?

Tvoj obraz
- noc mi prekrýva
posledný pokus
a ja padám tam,
kam nevidíš,
bo hĺadíš hore...
...ku hviezdam.

 Blog
Komentuj
 fotka
miriambeloved  3. 4. 2011 06:24
pekná ... taká nežná báseň ...
 fotka
moonwalker  9. 6. 2011 14:53
pekne
Napíš svoj komentár